Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/173/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308207724 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2308207724.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci navrhovateľov: 1./ I. N., nar. XX.XX.XXXX, Y., E. XX, 2./ JUDr. I. N., nar. XX.XX.XXXX, Y., E. XX, zastúpený navrhovateľom v 1. rade, 3./ Mgr. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, A., V. XX, zastúpený navrhovateľom v 1. rade, proti odporcom: l./ Obec Kráľová nad Váhom, zastúpená JUDr. Ladislavom Kelemenom, advokátom so sídlom Šaľa, Nám. Svätej Trojice 7, 2./ S. K., nar. XX.XX.XXXX, H. J. I. XXX, zastúpená odporkyňou v 3. rade, 3./ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, H., H. XXXX/X, 4./ A. G., nar. XX.XX.XXXX, I., X. XXX/X, 5./ I. S., nar. XX.XX.XXXX, A., L. XXX/X, 6./ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, H. J. I. XXX, zastúpený odporcom v 7. rade, 7./ P. K., nar. XX.XX.XXXX, H. J. I. XXX, 8./ S. N., nar. XX.XX.XXXX, H. J. I. XXX, 9./ I. E., nar. XX.XX.XXXX, G., O. XXXX/XX, 10./ F. N., nar. XX.XX.XXXX, H. J. I. XXX, 11./ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, 12./ M. I., nar. XX.XX.XXXX, H. J. I. XXX, o návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o prikázanie nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľov, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 25C/273/2008-317 zo dňa 27. septembra 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovatelia 1 až 3 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 1 náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,61 eur, a to ako trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu odporcu 1, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporcom 2 až 12 sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že kúpna zmluva uzavretá 14. augusta 1987 medzi predávajúcimi (právna predchodkyňa navrhovateľov Y. N., odporcovia v 2. až 12. rade resp. ich právni predchodcovia) a kupujúcim Československý štát - Miestny národný výbor Kráľová nad Váhom (právny predchodca odporcu v 1. rade) je neplatná. Zároveň žiadali nehnuteľnosti kat. územia H. J. I. parc.č. 539, 540, 541/3, 544 o celkovej výmere 1.679 m2 vrátane predaných budov a porastov prikázať im do podielového spoluvlastníctva rovným dielom. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR, čl. 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, § 44, § 46 ods. 1 a 2, § 47, § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy (zák.č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 131/1982 Zb.), ako aj ust. § 37 ods. 1, 2, 3, § 38 ods. 1, 2, § 39, § 40 ods. 1, § 49a, § 40a, § 101, § 123 súčasne platného Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmluva bola uzavretá medzi zmluvnými stranami v súlade s právnymi predpismi v tom čase platnými, zmluva bola platne uzavretá akonáhle účastníci sa zhodli na jej obsahu, čo deklarovali podpisom písomnej zmluvy. V tom čase k účinnosti zmluvy sa žiadne ďalšie rozhodnutie nevyžadovalo, pretože nehnuteľnosť sa prevádzala do štátneho socialistického vlastníctva. V tomto konaní nebolo preukazované ale ani tvrdené, že by bola zmluva absolútne neplatná z dôvodov uvedených v §§ 37 až 40 Obč. zákonníka, ani že by bola relatívne neplatná podľa § 49a Obč. zákonníka. Je potrebné prisvedčiť odporcovi v 1. rade, že na základe napadnutej zmluvy nadobudol kupujúci vlastníctvo k majetku uvedenému v zmluve, za ktorý aj riadne zaplatil v celom rozsahu a podľa znaleckého odhadu. To, že odporca v 1. rade prípadne užíva väčšiu výmeru, nie je dôvodom pre neplatnosť zmluvy a to ani v prípade, že by išlo o užívanie bez právneho dôvodu. Predávajúci v čase uzavretia kúpnej zmluvy preukázateľne boli vlastníkmi k prevádzanej nehnuteľnosti, keď ich vlastníctvo bolo riadne založené rozsudkom OS v Galante o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré bolo vykonané približne päť rokov pred uzavretím predmetnej zmluvy. Nikto zo zúčastnených strán v súdnom konaní ani v zmluvnom konaní nenamietal nič, čo by spochybnilo vlastníctvo k prevádzanej nehnuteľnosti. Napokon ani v tomto konaní nebolo preukázané, že by nejakými zámennými zmluvami došlo k zmene vlastníctva k prevádzanej nehnuteľnosti. Dôvody na určenie neplatnosti zmluvy v zmysle zákonných ustanovení z.č. 229/1991 Zb., resp. z.č. 87/1991 Zb. v danom prípade neprichádzajú už do úvahy a okrem toho z tohto uhla pohľadu predmetná vec už bola právne posudzovaná, tak ako to vyplýva z dokazovania. Je potrebné konštatovať i to, že odporca v 1. rade nadobudol svoje vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na základe osvedčenia vydaného notárom z dôvodu vydržania, keď toto vlastníctvo nadobudol dobromyseľnou držbou z prechodu vlastníctva zo štátu na základe zákona č. 138/1991 Zb. Podľa toho ani samotným vyslovením napadnutej zmluvy za neplatnú by vlastnícke postavenie odporu v 1. rade k predmetnej nehnuteľnosti sa nezmenilo. Na základe toho súd, už za zistenia daného skutkového stavu veci, bez nutnosti ďalšieho dokazovania mohol konštatovať, že návrh navrhovateľa bol podaný bez právnej a skutkovej dôvodnosti a tým bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a preto návrh zamietol. Logicky potom vyplýva z toho i to, že ani návrh navrhovateľov na určenie ich vlastníctva k nehnuteľnostiam nemá oporu v zákone ani v zistenom skutkovom stave. Je možné sa stotožniť s tvrdením, že navrhovatelia ani ich právna predchodkyňa nemali k parcele č. 543 žiadny právny vzťah a k prevodu vlastníctva tohto pozemku na odporcu v 1. rade došlo na základe platných právnych úkonov, ktoré doposiaľ neboli vyslovené za neplatné. Procesne úspešnému odporcovi v 1. rade súd priznal nárok na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.), z titulu trov právneho zastúpenia, vychádzajúc z hodnoty sporu za vykonané tri meritórne úkony advokátom vo veci (príprava a prevzatie veci, písomné vyjadrenie na návrh, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 6.11.2009) po 53,49 eur, za dva nemeritórne úkony (účasť na súdnych pojednávaniach, 3.4.2009, 16.10.2009, ktoré boli bez otvorenia odročené) po 13,37 eur (53,49 eur : 4), 5 x 6,95 eur paušál, za vykonané štyri meritórne úkony advokátom (účasť na meritórnom súdnom pojednávaní dňa 25.1.2010, 11.6.2010, 16.7.2010, 27.9.2010) po 55,59 eur, za jeden nemeritórny úkon (účasť na súdnom pojednávaní 27.8.2010, ktoré bolo bez otvorenia odročené) 13,8 eur (55,49 eur : 4), 5 x 7,21 eur režijný paušál, plus strata času 3 krát po 23,18 eur a 5 krát po 24,04 eur sa rovná spolu 683,58 eur plus 19 % DPH sa rovná 813,46 eur. Ostatným procesne úspešným odporcom súd náhradu trov konania nepriznal, pretože takúto náhradu trov výslovne si neuplatnili. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu podali v zákonnej lehote navrhovatelia odvolanie, v ktorom navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne súd určí neplatnosť osvedčenia N 363/2006 zo dňa 3.10.2006, vydané notárom JUDr. Kováčom zo Šale, neplatnosť darovacej zmluvy z 23.3.2007 medzi P. K., Z. K. a Obcou Kráľová nad Váhom, vrátane dodatku č. 1, ktorým sa mení a dopĺňa darovacia zmluva spísaná 23.3.2007, napísaného dňa 3.5.2007, neplatnosť Dohody o zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.9.2007 uzavretej medzi N. S., rod. E., E. I., rod. N., N. F., N. Z., I. M., rod. N. a Obcou Kráľová nad Váhom, IČO 306070, neplatnosť návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 10.9.2007 podaného na Katastrálny úrad v Nitre - Správa katastra v Šali, ktorý bol vypracovaný na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.9.2007. Súd prikazuje do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1 až 3 v podieli 1/3 celkovú výmeru pozemkov 652 m2, ktorá sa skladá z nasledovného: LV č. XXX, k.ú. H. J. I. parc.č. 543 zastavané plochy o výmere 76 m2, parc.č. 541 - záhrada o výmere 225 m2, parc.č. 544 dvor o výmere 351 m2. Odvolatelia namietali nepravdivosť konštatovania súdu prvého stupňa, že odporca 1 nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, keď Správa katastra v Šali vlastnícke právo nezapísala, vlastnícke právo musí vychádzať z kúpnopredajnej zmluvy Čd 570/51 zo dňa 16.8.1951 a zo skutočného vlastníctva podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.1987, za ktoré odporca 1 v plnej miere nezaplatil a tieto si protiprávne privlastňuje, ktoré si nechal zaevidovať do katastra na základe podvodných dokumentov. Znalec I. G. pri vypracovaní znaleckého posudku č. 121/1986 vychádzal z nesprávnych údajov a nevychádzal zo skutočného vlastníctva, nedošlo k majetkovoprávnemu usporiadaniu nehnuteľností, čo spôsobilo nesprávnosť kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.1987, ktorá nemôže byť platná. Konaním súdu prvého stupňa boli porušené zákonné ustanovenia, ako aj Ústava SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných hodnôt tým, že súd nepripustil dva návrhy na rozšírenie a zmenu žalobného petitu. Do úvahy nemôže prichádzať dôvod vydržania, nakoľko vo veci boli neustále uplatňované vlastnícke práva v iných konaniach. Uvedená kúpna zmluva zo dňa 14.8.1987 je bezpredmetná, nebohá manželka navrhovateľa 1 ju podpísala s podmienkou, v tiesni, z donútenia, za nápadne nevýhodných podmienok, s prísľubom vtedajšieho predsedu MNV, že po jej podpísaní jej spätne odpredá záhradu, čo sa neuskutočnilo. Odporcovia 2 až 8 sa čestným prehlásením vzdali všetkých svojich práv a nárokov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.1987, z čoho vyplýva aktívna legitimácia navrhovateľov v tomto konaní. K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca 1 tak, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a žiada ho potvrdiť a odporcovi 1 priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,61 eur za jeden úkon po 55,49 eur, režijný paušál 7,21 eur a 19% DPH. Odporca 1 trvá na tom, že kúpnou zmluvou zo dňa 14.8.1987 nadobudol ako kupujúci predmetné nehnuteľnosti od ich vlastníkov, za tieto aj riadne zaplatil. Zmena návrhu nie je rýdzo dispozičným právom navrhovateľa ale je viazaná na súhlas súdu, ktorý má návrh na zmenu posúdiť aj z hľadiska hospodárnosti konania. Lehoty na uplatnenie reštitučných práv podľa zákona č. 87/1991 Zb. boli prekluzívne a tieto už uplynuli K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca 7 tak, že s ním nesúhlasí a žiada potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ostatní odporcovia odvolanie nepodali, ani sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadrili. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie navrhovateľov bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bolo určenie, že kúpna zmluva uzavretá 14. augusta 1987 medzi predávajúcimi (právna predchodkyňa navrhovateľov Y. N., odporcovia v 2. až 12. rade resp. ich právni predchodcovia) a kupujúcim Československý štát - Miestny národný výbor Kráľová nad Váhom (právny predchodca odporcu v 1. rade) je neplatná. Navrhovatelia zároveň žiadali nehnuteľnosti kat. územia H. J. I. parc.č. 539, 540, 541/3, 544 o celkovej výmere 1.679 m2 vrátane predaných budov a porastov prikázať im do podielového spoluvlastníctva rovným dielom. Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľov súd prvého stupňa ich návrh zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolatelia v svojom odvolaní formulovali odvolací návrh tak, že žiadali, aby odvolací súd vyhovel ich žalobe podľa pôvodného petitu, resp. alternatívne aby súd určil neplatnosť osvedčenia N 363/2006 zo dňa 3.10.2006, vydané notárom JUDr. Kováčom zo Šale, neplatnosť darovacej zmluvy z 23.3.2007 medzi P. K., Z. K. a Obcou Kráľová nad Váhom, vrátane dodatku č. 1, ktorým sa mení a dopĺňa darovacia zmluva spísaná 23.3.2007, napísaného dňa 3.5.2007, neplatnosť Dohody o zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.9.2007 uzavretej medzi N. S., rod. E., E. I., rod. N., N. F., N. Z., I. M., rod. N. a Obcou Kráľová nad Váhom, IČO 306070, neplatnosť návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 10.9.2007 podaného na Katastrálny úrad v Nitre - Správa katastra v Šali, ktorý bol vypracovaný na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.9.2007, a prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1 až 3 v podieli 1/3 celkovú výmeru pozemkov 652 m2, ktorá sa skladá z nasledovného: LV č. XXX, k.ú. H. J. I. parc.č. 543 zastavané plochy o výmere 76 m2, parc.č. 541 - záhrada o výmere 225 m2, parc.č. 544 dvor o výmere 351 m2. Vzhľadom na to, že prípadné určenie, resp. posúdenie neplatnosti osvedčenia N 363/2006 zo dňa 3.10.2006, darovacej zmluvy z 23.3.2007, Dohody o zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.9.2007, návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 10.9.2007, tvorí len predbežnú otázku pre posúdenie existencie vlastníckeho práva, ktorého určenia sa navrhovatelia domáhajú, nepovažoval to odvolací súd za zmenu, resp. rozšírenie žalobného návrhu, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodovať. Odvolatelia svojím odvolaním nerozšírili predmet konania o určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam oproti žalobnému návrhu, tak ako o ňom konal a rozhodol súd prvého stupňa. V tejto súvislosti neobstojí ani odvolacia námietka spočívajúca v tom, že súd prvého stupňa neakceptoval rozšírenie, resp. zmenu návrhu zo strany navrhovateľov. Odvolatelia odvolanie odôvodnili v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logicky rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 - 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O. s. p.). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníkov konania. Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. dopĺňa nasledovné. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvého stupňa, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní odporca vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp.zn. 5 Cdo 60/98, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) OSP] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) OSP]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Podľa ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že právny úkon o nehnuteľnosti je neplatný, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka komu nehnuteľnosť patrí. Preto ani v danom prípade navrhovatelia neosvedčili danosť naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.1987, nakoľko otázka platnosti či neplatnosti tejto zmluvy tvorí len predbežnú otázku pre posúdenie existencie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovatelia majú naliehavý právny záujem len na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, v tomto rozsahu je určovacia žaloba prípustná. Súd prvého stupňa podrobne skúmal otázku vývoja vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, vykonal dostatočne podrobné dokazovanie a dospel k jednoznačnému a spoľahlivému záveru o existencii vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré svedčí odporcovi 1, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožňuje. Odporca 1 nadobudol svoje vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na základe osvedčenia vydaného notárom z dôvodu vydržania, keď toto vlastníctvo nadobudol dobromyseľnou držbou z prechodu vlastníctva zo štátu na základe zákona č. 138/1991 Zb., notárskou zápisnicou č. N 363/2006, NZ 38305/2006, NCRIs 38152/2006 napísanou na Notárskom úrade v Šali dňa 3.10.2006 JUDr. Karolom Kovácsom, notárom so sídlom v Šali bolo osvedčené, že nehnuteľnosti v k.ú. H. J. I. vedené na LV č. XXX, parc.č. 539 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2, parc.č. 540 - záhrady o výmere 334 m2, parc.č. 541/3 - záhrady o výmere 458 m2, dom č. súp. XXX na parc.č. 539, v celosti, vedené na LV č. XXX, parc.č. 544 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 608 m2, vlastníci vedení na LV č. XXX, XXX, vlastní obec Kráľová nad Váhom. Tieto nehnuteľnosti nadobudol právny predchodca obce Kráľová nad Váhom, Československý štát - Miestny národný výbor v Kráľovej nad Váhom, titulom kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.1987. Túto skutočnosť potvrdili dvaja svedkovia znalí miestnych pomerov, vo veci nezaujatí, Z. H., nar. X.X.XXXX, bytom H. J. I. č. XX a I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. J. I. č. XXX, táto skutočnosť ďalej vyplýva zo znenia zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto osvedčenia bola obec Kráľová nad Váhom zapísaná ako vlastník do katastra nehnuteľností. Námietky navrhovateľov neboli spôsobilé relevantne vyvrátiť existenciu vlastníckeho práva odporcu 1. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému odporcovi 1 priznal náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania odporcu 1 vo výške 74,61 eur za jeden úkon po 55,49 eur, režijný paušál 7,21 eur a 19% DPH predstavujú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu, podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. V odvolacom konaní plne procesne úspešným odporcom 2 až 12 náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili a v odvolacom konaní im nevznikli. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.