Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/163/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308216624 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2308216624.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľov: 1. Y. X., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom U., T. H. XXX/X, 2. P. D., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, Česká republika, 3. P. Y., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. P., L. XXXX/XX, 4. U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. P., E. A. T. XXXX/ X, všetci zastúpení JUDr. Jolanou Černou, advokátkou, Jahodná, Bazová 337/28, proti odporcom: 1. Y. Q., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, 2. O. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, 3. S. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zaplatenie sumy 4.381,80 eur, o odvolaní odporcu v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28. marca 2011, č.k. 5C/228/2008-198, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva p o t v r d z u j e a v súvisiacej časti náhrady trov konania účastníkov mení tak, že navrhovateľom v 1. až 4. rade sa náhrada trov konania nepriznáva. Navrhovateľom v 1. až 4. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území S., Obec S., okres Galanta, vedených Správou katastra Galanta na liste vlastníctva č. XXX - rodinný dom s.č. XXX na parc.č. XXX/X a na liste vlastníctva č. XXX - parc.č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 422 m2, parc.č. XXX/ X- záhrada o výmere 1757 m2, parcely registra ,,C“ katastra a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území S., Obec S., okres Galanta, vedenú Správou katastra Galanta na LV č. XXX - rodinný dom s.č. XXX na parc.č. XXX/X prikazuje do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. až 4. rade, tak, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľky v 1. rade je 33/48 v pomere k celku, navrhovateľky v 2. rade 5/48 v pomere k celku, navrhovateľky v 3. rade 5/48 v pomere k celku a navrhovateľa v 4. rade 5/48 v pomere k celku a nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území S., obec S., okres Galanta, vedenú Správou katastra Galanta na LV č. XXX - parc.č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 422 m2, parc.č. XXX/X- záhrada o výmere 1757 m2, parcely registra ,,C“ katastra prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. až 4. rade, tak, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľky v 1. rade je 5/24 v pomere k celku, navrhovateľky v 2. rade 5/24 v pomere k celku, navrhovateľky v 3. rade 5/24 v pomere k celku a navrhovateľa v 4. rade 5/24 v pomere k celku. Navrhovateľom v 1. až 4. rade uložil povinnosť zaplatiť z titulu protihodnoty spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam každému z odporcov v 1. až 3. rade po 717,18 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcom v 1. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1.2.3. a 4. rade sumu 3.313,80 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd konanie o zaplatenie sumy 935,22 eur odporcami v 1. a 3. rade zastavil a taktiež zastavil konanie o zaplatenie sumy 4.381,80 eur odporcom v 2. rade. Odporcom v 1. a 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade náhradu trov konania vo výške 3.986,94 eur do rúk právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. až 4. rade do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade náhradu trov konania vo výške 961,61 eur do rúk právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. až 4. rade do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový súd odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľom v 1. až 4. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 3. rade náhradu trov konania vo výške 783,76 eur do rúk právneho zástupcu odporcu v 3. rade do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľom v 1. až 4 rade uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 1208,55 eur Okresnému súd Galanta do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil použitím ust. § 142 ods. 1, 2 a § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že odporcovia dlhodobo užívali a odporcovia v 1. a 3. rade aj užívajú predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a pokiaľ navrhovatelia žiadali zaplatenie sumy, ktorú v priebehu pojednávania upresňovali (naposledy podaním zo dňa 16.2.2011 na sumu 3446,58 eur, pôvodne si sumu za užívanie spornej nehnuteľnosti uplatňovali za obdobie od septembra 2005 do augusta 2008, keď neskôr vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zobrali svoj nárok za obdobie od septembra 2005 do 27.10.2006 späť a v tejto časti žiadali konanie zastaviť) titulom vydania bezdôvodného obohatenia bol ich žalobný nárok odôvodnený a oprávnený, pričom voči tomuto nebolo zo strany odporcov podávané ani odvolanie. Suma vo výške 3.446,58 eur predstavovala teda nárok navrhovateľov titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie spornej nehnuteľnosti za obdobie od 27.10.2006 do konca januára 2011, pričom svoj nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia žiadali, vzhľadom k tomu, že odporca v 2. rade predmetnú nehnuteľnosť v spornom období neužíval, iba od odporcov v 1. a 3. rade, keď mal preukázané, že medzi týmito odporcami a navrhovateľmi nájomná zmluva uzatvorená nebola. Odporcovia v 1. a 3. rade nemali námietky voči sume, ktorú vyčíslil znalec Ing. P. U. vo svojom znaleckom posudku č. 8/2009, ktorý vyčíslil mesačnú sumu za užívanie nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX v sume 26,87 eur mesačne a za užívanie nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX v sume 49,30 eur mesačne, a to ani po auguste 2008 (keďže toto bolo vyčíslené za obdobie septembera 2005 až do augusta 2008), keď prvostupňový súd pri výške obvyklého nájomného za užívane sporných nehnuteľností vychádzal z hodnoty určenej znalcom Ing. P. U.. Keďže navrhovatelia nechceli naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu s odporcami, keď žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do ich podielového spoluvlastníctva pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov vzhľadom k celku, súd prvého stupňa zrušil a vyporiadal ich spoluvlastníctvo spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu uviedol, že nevidel na strane odporcov dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by prihliadol ( nakoľko takéto dôkazy odporcovia neprodukovali), aby návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol zvlášť, ak aby to mal urobiť iba vo výnimočnom prípade. Prihliadol i na veľkosť podielov odporcov, ktorý je oproti spoluvlastníckym podielom navrhovateľov nepatrný a voči navrhovateľom v 1. až 4. rade by to bolo zjavne nespravodlivé. Odporcovia v 1. a 3. rade nepredložili súdu prvého stupňa dôkazy, ktoré by odôvodňovali odkázanosť na bývanie v rodinnom dome, neuviedli zdravotné, resp. iné dôvody, jediným dôvodom, na ktorý by súd mohol prihliadnuť, ako dôvod hodný osobitného zreteľa, je prihliadnuť na väzby k danej nehnuteľnosti, ktorý uvádzal odporca v 3. rade avšak opäť bez bližšej konkretizácie, preto nevidel dôvod, aby návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol, zvlášť, keď by to mal urobiť iba vo výnimočnom prípade. Zároveň rozhodol aj o povinnosti navrhovateľov v 1. až 4. rade vyplatiť odporcom v 1. až 3. rade protihodnotu podielov, ktorej výška vyplýva zo znaleckého posudku znalca Ing. P. U., keď všeobecná hodnota nehnuteľností bola vyčíslená na sumu 22.070,59 eur, z ktorej sumy predstavuje hodnota stavieb 18.322,71 eur a hodnota pozemkov 3.747,88 eur. V zmysle toho má potom každý z odporcov v 1. až 3. rade podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu nárok na vyplatenie celkovej sumy 717,17 eur ( za obe nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX aj na LV č. XXX). O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu k odporcom v 1. a 3. rade. Skonštatoval, že navrhovatelia mali nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 4.948,55 eur, pretože navrhovatelia mali v prevažnej miere úspech v konaní vo vzťahu k odporcom v 1. a 3. rade, preto im súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 3986,94 eur (4948,55 - 961,61 eur na ktorú sumu zaviazal súd odporcu v 2. rade) eur. Pritom celková suma trov právneho zastúpenia pozostáva zo súdneho poplatku vo výške 1.401,50 eur, z trov právneho zastúpenia vo výške 3204,59 eur a trov znaleckého dokazovania vo výške 342,46 eur. Pretože odporcu v 2. rade zaviazal na zaplatenie trov konania vo výške 961,61 Eur, odporcom v 1. a 3. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom trovy konania vo výške 3.986,94 eur, keď pri ich vyčíslení postupoval nasledovne: pokiaľ išlo o výšku súdneho poplatku, celková suma súdneho poplatku, ktorú mali navrhovatelia zaplatiť ( ktorá dosiaľ nebola uhradená, preto súd navrhovateľov zaviazal na doplatenie súdneho poplatku vo výške 1208,55 eur ) je 1457,50 eur. Pritom suma súdneho poplatku vo výške 1.195 eur bola z nároku na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( tu súd vychádzal z hodnoty podielov navrhovateľov vo výške 1.992,02 eur, keď hodnota podielu navrhovateľov pri nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX je 3.129,21 eur a pri LV č. XXX je 16.795,81 eur ) a vo výške 262,50 eur je z nároku na zaplatenie sumy 4.381,80 eur ( 3.446,58 eur + 935,22 eur), nakoľko v tejto časti navrhovatelia zobrali svoj návrh späť až po otvorení pojednávania. Navrhovatelia zaplatili na súdnom poplatku sumu 7.500,- Sk ( 248,95 eur). Súd však priznal z celkového súdneho poplatku navrhovateľom iba sumu vo výške 1.401,50 eur a to za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 1.195 eur a z uplatneného nároku (3.446,58 eur), v ktorej mali v prevažnej miere úspech, a to v sume 206,50 eur (1195 eur + 206,50 eur = 1401,50 eur) . V časti o zaplatenie sumy 935,22 eur, v ktorej zobrali svoj návrh späť a v súvislosti s ktorým je výška súdneho poplatku 56 eur, zobrali návrh späť s ohľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcov a preto im za túto časť uplatneného nároku, za ktorý taktiež sú povinní zaplatiť SP, súd nepriznal nárok na zaplatenie SP vo výške 56 eur. Trovy právneho zastúpenia súd navrhovateľom priznal vo výške 3.204,59 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 2.759,66 eur. Pri trovách právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslili navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu súd poukazuje na to, že tieto síce nie sú vyčíslené správne ( navrhovatelia vychádzali z nižšej hodnoty sporu ako mohli a i pri vyčíslení trov súd zistil chyby v počítaní), avšak nakoľko sú v nižšej sume ako si mohli vyčísliť, súd vychádzal zo sumy, ktorú si vyčíslili. Ďalej prvostupňový súd priznal navrhovateľom aj právo na zaplatenie trov znaleckého dokazovania, keď títo na trovy znaleckého dokazovania zložili preddavok vo výške 400 eur, avšak znalcovi bolo uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17.2.2010 priznaných 342,46 eur, ktoré mu boli priznané a poukázané zo zloženého preddavku. Vzhľadom na úspech a dôvodnosť návrhu navrhovateľov v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, súd navrhovateľom priznal aj tieto trovy konania ( to je vo výške 342,46 eur, nakoľko zvyšok zo zloženého preddavku bude navrhovateľom vrátený). Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade mali navrhovatelia úspech v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) a preto s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., súd o trovách konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade rozhodol tak ako vo výroku tohto rozhodnutia. Pri výške trov, na ktoré súd zaviazal odporcu v 2. rade vychádzal zo sumy 1.195 eur, ako súdneho poplatku pripadajúceho za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, zo sumy 1.347,38 eur, ako trov právneho zastúpenia navrhovateľmi a zo sumy 342,46 eur, ako sumy, ktorá bola spotrebovaná na znalecké dokazovanie. Pokiaľ ide o sumu 1.347,38 eur, z ktorej súd vychádzal, ide o sumu vyčíslenú z uplatnených trov právneho zastúpenia, to je 38 % zo sumy 3545,73 eur., keď 38% predstavuje podiel odporcu na trovách, ktoré si navrhovatelia uplatnili ako trovy právneho zastúpenia, keď právna zástupkyňa navrhovateľov vychádzala z hodnoty sporu vo výške 5.598,58 eur, ktorá sa skladá zo sumy 2151,54 eur za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a zo sumy 3.446,58 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Nakoľko navrhovatelia boli voči odporcovi v 2. rade úspešní pri zrušení podielového spoluvlastníctva, v takom prípade pri odporcovi v 2. rade je potrebné vychádzať iba z hodnoty sporu 2.151,54 eur, ktorá suma je 38% z celkovej vyčíslenej hodnoty sporu. Preto pri odporcovi v 2. rade súd vychádzal z trov konania v celkovej výške 2.884,84 eur ( 1195 eur + 1347,38 eur + 342,46 eur), z ktorej podiel odporcu v 2. rade je suma 961,61 eur (2884,84 : 3 ). Súd vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade rozhodol o trovách konania i podľa ust. § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p., nakoľko navrhovatelia zavinili, že konanie v časti o zaplatenie sumy 935,22 eur zobrali späť (pre vznesenú námietku premlčania) a voči odporcovi v 2. rade v sume o zaplatenie 4.380,81 eur. Nakoľko si trovy konania však neuplatnili a zo spisu im žiadne nevyplývajú, súd o trovách konania rozhodol v tejto súvislosti tak, že im trovy konania nepriznal. Súd prvého stupňa priznal trovy konania odporcovi v 3. rade a to s poukazom na ust. § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p.. Navrhovatelia zavinili, že konanie v časti o zaplatenie sumy 935,22 eur bolo zastavené, preto mu súd priznal trovy konania vo výške 783,76 eur ako trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávali zo sumy 668,84 eur. Súd zaviazal navrhovateľov aj na doplatenie súdneho poplatku za návrh, keď títo svojím návrhom žiadali o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zaplatenie sumy 4381,80 eur. Hodnota podielov navrhovateľov je vo výške 19.925,02 eur, a v zmysle položky č. 1 písm. a sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku z tohto nároku vo výške 1.195 eur. Z návrhu na zaplatenie sumy vo výške 4381,80 eur je v zmysle položky č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov výška poplatku 262,50 eur, čo je súdny poplatok celkom vo výške 1.457,50 eur. Navrhovatelia dosiaľ zaplatili na súdnom poplatku sumu 7.500,- Sk ( 248,95 eur), preto súd zaviazal navrhovateľov na doplatenie súdneho poplatku vo výške 1.208,55 eur (1.457,50 eur - 248,95 eur). Súd iba podotýka, že zaviazal navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku aj v časti, kde zobrali návrh späť, to v sume 935,22 eur, nakoľko sa tak stalo už po otvorení pojednávania ( na základe vznesenej námietky premlčania). Prvostupňový súd zároveň rozhodol aj o vrátení zloženého preddavku navrhovateľom v 1. až 4. rade., keď uznesením zo dňa 17.9.2009 bola navrhovateľom uložená povinnosť na zloženie preddavku na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, ktorú si navrhovatelia splnili a dňa 06.10.2009 ich právny zástupca zložil na účet súdu zálohu na znalca vo výške 400 eur, evidovanú pod položkou registra D14 92/09. Znalec predmetný znalecký posudok vypracoval a súdu predložil dňa 04.01.2010 a podľa § 16 vyhlášky č. 491/2004 Z. z. si vyúčtoval odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času v rozsahu 343,00 eur. Súd znalcovi uznesením 5C/228/2008 - 117 zo dňa 17.02.2010 priznal odmenu vo výške 342,46 eur a uvedená suma bola uhradená zo zálohy zloženej navrhovateľmi. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej prvostupňový súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo a trov konania podal odvolanie odporca 3. a navrhol, aby odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam na LV č. XXX a č. XXX kat. úz. S., obec S., okres Galanta a uvedené nehnuteľnosti prikáže do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1. až 3. rade v príslušných podieloch a zároveň zaviaže odporcov v 1. - 3. rade na zaplatenie protihodnoty spoluvlastníckych podielov každého z navrhovateľov, alebo návrh navrhovateľov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietne. V odôvodnení odvolania uviedol, že ak súd rozhodoval o prikázaní nehnuteľnosti za náhradu len niektorým spoluvlastníkom v zmysle ust. § 142 ods. 1 Obč. zák., bol povinný prihliadnuť na účelné využitie veci. Z predložených a vykonaných dôkazov bolo jednoznačne zrejmé, že odporcovia, konkrétne odporkyňa v 1. a odporca v 3. rade sú práve tí spoluvlastníci, ktorí predmetné nehnuteľnosti užívajú, pričom nemajú možnosť zabezpečiť si iné bývanie, pretože iné bývanie v danej lokalite nie je k dispozícii, čiže sú na predmetné nehnuteľnosti odkázaní. V tomto smere sa prvostupňový súd bez vykonania dôkazov stotožnil s konštatovaním navrhovateľov, že v mieste bydliska sú voľne k dispozícii nájomné byty a nebral do úvahy tvrdenia odporcov, že v danej lokalite obecné byty nie sú a ani sa nestavajú. V priebehu konania bolo taktiež preukázané, že všetci navrhovatelia majú svoju bytovú otázku vyriešenú a že predmetné nehnuteľnosti za týmto účelom nepotrebujú a nie preto sa dožadujú zrušenia podielového spoluvlastníctva, pričom prvostupňový súd túto skutočnosť nebral do úvahy a ani sa s ňou vo svojom rozhodnutí nevyporiadal, pričom práve na základe týchto podmienok a kritérií sa malo o prikázaní rozhodovať. Odporcovia prejavili ochotu a snahu uhrádzať mesačné splátky vo výške 330 eur v prípade uzavretia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tým spôsobom, že by boli nehnuteľnosti prikázané do ich výlučného vlastníctva a oni by vyplatili hodnotu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľom v uvedenej mesačnej splátke, pričom navrhovatelia požadovali minimálne splátku vo výške 500 eur mesačne, pričom navrhovatelia na takýto finančný príjem neboli odkázaní. Prvostupňový súd sa taktiež nezaoberal možnosťou rozhodnutia veci v zmysle § 142 ods. 2 Obč. zák., t.j. nezrušením a nevyporiadaním spoluvlastníctva, prikázaním veci za náhradu, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolateľ vo svojom odvolaní taktiež napadol prvostupňové rozhodnutie aj čo do trov konania, keď súdu prvého stupňa vytkol výpočet trov právneho zastúpenia, a to, že tento priznal právnej zástupkyni navrhovateľov pri výpočte trov právneho zastúpenia plnú hodnotu jedného úkonu právnej služby vo výške 180,94 eur a právnemu zástupcovi odporcu 3. pri výpočte jeho trov právneho zastúpenia plnú hodnotu právneho úkonu nepriznal, ale len vo výške 51,45 eur. Odvolanie čo do výroku o trovách konania podali aj navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, a to konkrétne čo do priznania ich náhrady odporcovi 3. v celkovej výške 783,76 eur a navrhli, aby súd v tejto časti o trovách konania rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi 3. náhradu trov konania neprizná. Súd pri priznaní predmetných trov nevychádzal z výsledku sporu, a to, že navrhovatelia boli v konaní úspešní voči odporcovi 3. aj v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, aj v časti vydania bezdôvodného obohatenia, ale z toho, že za obdobie od septembra 2005 do októbra 2006 navrhovatelia návrh počas konania brali späť, avšak oproti pôvodnému návrhu súd zaviazal odporcov 1. - 3. na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za čas trvania sporu až do januára 2011 a takto boli zaviazaní na vyššiu sumu, než čo sa pôvodne uplatňovalo. V návrhu bola uplatňovaná suma bezdôvodného obohatenia vo výške 72.000 Sk (2.389,96 eur) a priznaná bola suma 3.313,80 eur, to znamená, že o neúspešnosti navrhovateľov vo veci nemôže byť reč. V súvislosti s priznaním trov právneho zastúpenia odporcovi 3. poukázali aj na § 143 O.s.p., podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech v konaní, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojim správaním nezapríčinil na podanie návrhu na začatie konania. V danom prípade odporca v konaní úspech nemal z dôvodov vyššie uvedených a nie je možné hovoriť o tom, že nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, pretože predmetnú nehnuteľnosť naďalej užíva, to znamená, že dôvody uplatňovania vydania bezdôvodného obohatenia naďalej pretrvávajú. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenými osobami - účastníkmi (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 3. rade nie je dôvodné, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti vecne správne. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/228/2008 bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov a vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, ako aj preskúmanie súvisiaceho rozhodnutia, týkajúceho sa náhrady trov prvostupňového konania účastníkov. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav vo veci samej napadnutej odvolaním v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec v tomto smere aj správne právne posúdil, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. v takejto časti potvrdil. Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď návrhu navrhovateľov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovel a toto zrušil a vyporiadal spôsobom, uvedeným vo výroku prvostupňového rozsudku, keď pre rozhodnutie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov prihliadne pritom na veľkosť podielu a na účelné využitie veci možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými a nie právnymi. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, ktoré nie sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.). Veľkosť podielov všetkých troch odporcov spolu je na nehnuteľnostiach v LV č. XXX vo výške 1/6 a v LV č. XXX vo výške 1/12, čo je jednoznačne podiel menšinový, takže správne súd zohľadnil návrh na vyporiadanie navrhovateľov, a to prikázaním nehnuteľnosti do spoluvlastníctva navrhovateľov. Pri zohľadňovaní ostatných možných kritérií odporcovia spĺňajú iba jediné, a to, že nehnuteľnosť využívajú na bývanie, keď o nadobudnutie nehnuteľností sa žiadnym závažným spôsobom nepričinili, svoje podiely zdedili a nebolo ani preukázané, že by nehnuteľnosť zveľaďovali, keď túto najskôr obývali spolu so starými rodičmi ako vlastníkmi nehnuteľnosti a nepreukázali ani, že by na nehnuteľnosti niečo podstatné prerábali alebo nehnuteľnosť zmodernizovali, obnovili. Takže za tejto skutkovej situácie prichádza do úvahy prioritné hľadisko, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ sa týka odporcami namietaných dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ, tak zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu sú aj výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo, pričom takto môže postupovať len v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci. Súčasne však pre takýto postup musí byť splnená ďalšia podmienka, a to dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takými dôvodmi môže byť napr. vysoký vek spoluvlastníkov a ich želanie v nehnuteľnosti dožiť, skutočnosť, že o nehnuteľnosť sa vždy starali len tí, ktorí by sa mali vysťahovať, že prípadným vyhovením návrhu sa aj tak nevyrieši bytová situácia účastníkov a pod. Odvolací súd v danom prípade mal za to, že skutočnosť, že odporcovia v nehnuteľnosti bývajú a inú možnosť bývania nemajú podľa ich vyjadrenia nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Všetci odporcovia sú dospelí, zdraví, práceschopní, v produktívnom veku, majú dlhé roky vedomosť o tom, že žijú v nehnuteľnosti, v ktorej ich spoluvlastnícky podiel predstavuje v rodinnom dome 1/12 a v pozemkoch 1/6, takže odvolací súd má za to, že sú schopní vyriešiť si bytovú situáciu aj iným spôsobom. Takže súd prvého stupňa správne daný skutkový stav nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva. Výška podielu navrhovateľov, vyjadrená v peniazoch je v sume 19.918,39 eur. Ak by odporcovia túto splácali po 300 eur mesačne, tak ako navrhovali pri vyporiadaní spoluvlastníctva spôsobom, že by nehnuteľnosť bola prikázaná do ich podielového spoluvlastníctva, tak by došlo k finančnému vyrovnaniu navrhovateľov za 66 mesiacov ( 5 a pol roka ) čo je neprijateľne dlhá doba, a čo takisto nie je možné spravodlivo od navrhovateľov žiadať a čo teda tiež svedčí prikázaniu nehnuteľnosti do spoluvoastníctva navrhovateľom. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, tak odvolací súd mal za to, že navrhovatelia boli neúspešní iba v nepatrnej časti, takže im vznikol nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd však dospel k záveru, že je dôvodné aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na účastníka aj na štát, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Okolnosti hodné osobitného zreteľa zákon neuvádza ani exemplifikatívne. To však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Konkrétne napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má význam zistenie o tom, či navrhovateľ pred podaním návrhu na súde navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania a dosiahol plný úspech vo veci. Dôvodom, spočívajúcim v pomeroch účastníkov je napr. skutočnosť, že účastník, ktorý nemal úspech vo veci ocitne sa v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod, hodný osobitného zreteľa. Ust. § 150 má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa videl najmä v osobných a majetkových pomeroch odporcov, odporkyňa v 1. rade je nezamestnaná a odporcovia v 2. a 3. rade od apríla 2012 sú živnostníci, ich finančná situácia nie je dobrá, keď mali záujem o predmetnú nehnuteľnosť, o jej prikázanie do svojho spoluvlastníctva, avšak neboli schopní podľa ich vyjadrenia mesačne platiť viac ako 300 eur na vyrovnanie podielu navrhovateľov. V súdnom konaní svojim správaním nespôsobovali prieťahy v konaní a po právoplatnosti rozsudku sa odporcovia v 1. a 3. rade ocitnú v závažnej situácii, keďže budú musieť vypratať nehnuteľnosti, ktoré obývajú. Navrhovateľom pokiaľ im nebudú nahradené trovy konania, nebude týmto nepriaznivo zasiahnuté do ich majetkovej sféry, keďže títo na pojednávaní preukázali, že majú finančné prostriedky na vyplatenie odporcov a po právoplatnosti rozsudku sa stanú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú nemajú záujem využívať podľa ich vyjadrení v konaní, pravdepodobne ju odpredajú. Všetky tieto skutočnosti odvolací súd považoval za dôvodné ako dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, a to tak prvostupňových, ako aj odvolacích. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v časti náhrady trov konania účastníkov podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že v konaní úspešným navrhovateľom ich náhradu nepriznal. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 150 O.s.p. z tých istých dôvodov, ako sú uvedené pri náhrade trov prvostupňového konania účastníkov a navrhovateľom v 1. - 4. rade ich náhradu nepriznal. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.