Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/102/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309217801 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2309217801.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: T., nar. XX.XX.XXXX, K., nar. X.X.XXXX, E., nar. X.XX.XXXX a E., nar. X.XX.XXXX T., bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: B. T., nar. X.XX.XXXX, bytom X. D. č. XX, K. T., nar. X.X.XXXX, bytom X. D. č. XX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Havlíkom, Štúrová č. 13, Nitra, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky maloletých proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19. októbra 2011, č.k. 13P/169/2009-151, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil zročné výživné na maloleté deti za obdobie od 19.10.2009 do 25.03.2010 u maloletej T., maloletej K., maloletej E. a maloletej E., každej v sume 189 eur, ktorý nedoplatok povolil otcovi splácať v 15-mesačných splátkach spolu s bežným výživným na každé maloleté dieťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. 13P/169/2009 zo dňa 15.12.2010 boli maloleté deti T. zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené prispievať na výživu maloletých detí sumou po 70 eur mesačne na každé dieťa, počnúc dňom 1.1.2009. Zároveň bolo určené zročné výživné spolu v sume 788,75 eur, ktoré súd povolil uhrádzať otcovi v splátkach po 25 eur mesačne na každé dieťa. Krajský súd v Trnave, ktorý po podaní odvolania voči tomuto rozsudku vo veci rozhodoval rozsudkom 11CoP/15/2011 zo dňa 11.05.2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výšky bežného výživného a v časti zročného výživného a vo veci náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne vypočul rodičov maloletých detí, keď matka uviedla, že od januára 2009 jej otec detí na výživu ničím neprispel. Návrh na úpravu práv a povinností nepodala skôr z toho dôvodu, že otec detí do októbra 2009 žil s nimi v spoločnej domácnosti. Otec uviedol, že pokiaľ žil do októbra 2009 s deťmi v spoločnej domácnosti, v plnom rozsahu sa podieľal na výchove a výžive detí, platil všetky výdavky spojené s užívaním bytu. Od októbra 2009 na výživu detí prispieval podľa svojich schopností. Svedkyňa C. E., stará matka maloletých detí zo strany matky uviedla, že od 1.1.2009 nežila v spoločnej domácnosti s dcérou a jej deťmi. Pokiaľ sa otca týka, tak deti jej hovoria, že keď idú za otcom, pýtajú od neho peniaze. Niekedy im dá, niekedy nie. Či prispieval na chod domácnosti do októbra 2009 uviesť nevedela, len vnučka K. jej hovorila, že musela otcovi dva týždne hovoriť, aby zaplatil za ňu stravné. Videla, že otec detí kupuje do domácnosti potraviny, zemiaky, prášok na pranie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že v rámci konania matka maloletých nevedela súdu preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby jej súd mohol priznať výživné spätne od 1.1.2009. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia žili do októbra 2009 v spoločnej domácnosti, otec hradil všetky náklady, spojené s užívaním bytu, o čom súdu predložil doklady v rámci konania o rozvode manželstva a do uvedenej doby sa v plnej miere podieľal na výchove a výžive detí. Pokiaľ by bola pravda, že za obdobie od 1.1. do 19.10.2009, kedy bol podaný návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, otec na ich výživu neprispieval, bola by matka detí podala takýto návrh skôr. Od októbra 2009 na výživu detí prispel v októbri sumou 120 eur, v januári 2010 130 eur, v novembri 2009 120 eur, vo februári 2010 130 eur, v marci 2010 135 eur, o čom predložil aj poštové poukážky. Takto za obdobie od októbra 2009 do 25.03.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov detí, zaplatil na výživnom spolu na všetky deti 765 eur, čo na jedno dieťa predstavuje sumu 191,25 eur. Od 19.10.2009 do 25.03.2010 mal na jedno dieťa zaplatiť výživné vo výške 379,35 eur (5 mes.x 70 eur + alikvotná čiastka za október 29,35 eur) a zaplatil 191,25 eur, teda zročné výživné u jedného dieťaťa predstavuje sumu 189 eur. Súd povolil otcovi uhradiť zročné výživné u každého dieťaťa v 15-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, keď z daňového priznania mal preukázané, že oproti roku 2009 došlo k poklesu príjmu otca dieťaťa, keď do decembra 2008 pracoval v zahraničí s príjmom 1.500 - 1.600 eur, za rok 2009 mal daňové priznanie vo výške 2.532,82 eur, v roku 2010 mal základ dane 3.699,75 eur a pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému K., nar. XX.X.XXXX. O trovách konaniach súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí. Uviedla, že v období od 1.1.2009 do 18.10.2009 vydokladovala, že na účet, z ktorého sa uhrádzali náklady, spojené s bývaním, chodila iba jej výplata. Bývalý manžel mal prístup na spoločný účet, ktorý aj využíval, mal platobnú kartu aj podpisový vzor, ale finančnými čiastkami sám na účet neprispieval. Dostával peniaze do vlastných rúk, o výške príjmu nikdy nevedela. Trvá na tom, že na domácnosť neprispieval od januára 2009. Ona si na chod domácnosti požičiavala peniaze od jej príbuzných, alebo oni jej kupovali rôzne potrebné veci. Otec detí nevydokladoval žiadne výdavky, ktorými by prispieval na domácnosť. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa, bežné výživné na deti určiť od 1.1.2009 a nedoplatok, ktorý tým vznikne otcovi na výživnom vyplatiť jednorazovo. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13P/169/2009 je úprava práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas do rozvodu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo bežné výživné na maloleté deti T., K., E. a E. T. určené s účinnosťou od 19.10.2009 a zároveň bolo určené zročné výživné na každé maloleté dieťa za obdobie od 19.10.2009, teda od podania návrhu do 25.3.2010 do právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov maloletých. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď určil bežné výživné na maloleté deti s účinnosťou od podania návrhu v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Správne súd prvého stupňa skonštatoval, že výživné na maloleté dieťa možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka maloletých detí však nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať výživné na 4 maloleté deti spätne s účinnosťou od 1.1.2009 a to z dôvodu, že riadne nepreukázala, že by za uvedené obdobie otec sa na výžive maloletých detí nepodieľal a tiež z dôvodu, že nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať alebo nepodala návrh v čase, keď otec prestal podľa jej tvrdenia na výživu detí prispievať. Tento podala však až v októbri 2010, keď obaja rodičia zhodne potvrdili, že do októbra 2010 žili v spoločnej domácnosti. Navyše, matka maloletých detí v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli súdu prvého stupňa známe, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevyporiadal a ktoré by boli dôvodné privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.