Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/123/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310214293 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2310214293.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľky F. B., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, zastúpenej JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, Stará Vajnorská cesta 37, proti odporcovi E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpenému JUDr. Gabrielou Košudovou, advokátkou, Nitra, Farská 46, o zaplatenie 8 300 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 10. februára 2011 č. k. 8C/289/2010 - 104, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v časti prisúdenia istiny 8 300 eur p o t v r d z u j e a v časti úroku z omeškania a trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 8 300 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 2.3.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania 498 eur so splatnosťou do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 149 ods. 1 a 2 a § 570 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a tým, že odporca doposiaľ nesplnil záväzok z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania a k jeho vyporiadaniu došlo dohodou uzavretou 12.12.2008. Dohodu považoval platnou, nakoľko na základe nej katastrálny úrad aj vykonal zápis vlastníctva k nehnuteľnostiam. Tvrdenie žalobkyne, že dohodu učinila pod nátlakom z obavy, že otec detí nebude platiť výživné na ne, nepovažoval relevantným, pretože nad rámec dohody je v listine uvedené, že výživné na deti je vyplatené do konca decembra 2008, pričom dohoda bola uzavretá 12.12.2008, teda v čase uzavretia dohody mal odporca výživné vyrovnané a v listine bolo tiež zakotvené, že výživné na deti bude od januára 2009 vyplácané z účtu odporcu prevodným príkazom na účet navrhovateľky. Navrhovateľkino tvrdenie o neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM z dôvodu, že do nej neboli pojaté hnuteľné veci, nepovažoval správnym. V dohode o vyporiadaní BSM v čl. VI. bod 2. je zakotvené, že účastníci dohody prehlasujú, že po vyporiadaní podľa dohody nebudú si voči sebe uplatňovať žiadne nároky. Poukázal aj na komentár k ustanoveniu § 149 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého treba rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohody týkajúce sa aj vyporiadania jednotlivých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva s tým, že len v sporných veciach (nevyporiadaného zvyšku) bude rozhodovať súd. Z uvedeného dôvodu považoval dohodu o vyporiadaní BSM uzavretú medzi účastníkmi konania platnou. Účastníci konania boli povinní a sú povinní túto dohodu rešpektovať a podľa nej plniť. Odporca si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z dohody, keď navrhovateľke nezaplatil do 28.2.2009 sumu 8 300 eur. Obranu odporcu, že po podpísaní dohody účastníci konania sa ústne dohodli, že on poskytne iné plnenie a navrhovateľka nebude požadovať 8 300 eur, nepovažoval relevantnou. Vychádzal pritom z ustanovenia § 570 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len O. z.), podľa ktorého, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadení písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí ak sa nahrádza premlčaný záväzok. Z dokazovania bolo preukázané, že dohoda o vyporiadaní BSM, resp. finančné plnenie z nej, nebolo nahradené novým písomným záväzkom. Preukázaným nepovažoval ani tvrdenie odporcu, že navrhovateľke vzniklo bezdôvodné obohatenie za to, že od 1.7.2009 do septembra 2010 užívala motorové vozidlo a len za obdobie od 1.7.2009 do 1.3.2010 sa obohatila o 7 247,51 eur z dôvodu, že sám odporca v odpore z 31.8.2010 uviedol, že navrhovateľke bezplatne umožnil užívať motorové vozidlo Mercedes-Benz typ A150. Keďže ho odporca bezplatne umožnil navrhovateľke užívať, nemôže si za to uplatňovať finančnú náhradu. Napokon zmluva o nájme motorového vozidla by musela byť písomnou, dôvodil ďalej. Považoval nároky odporcu uplatnené v konaní proti navrhovateľke za jeho procesnú obranu, ktorá bola neúspešná a ničím nepodložená. Uviedol, že pokiaľ sa odporca domnieva, že jeho nároky sú opodstatnené, nič mu nebráni v tom, aby sa návrhom so svojím nárokom domáhal na súde. Dokazovanie navrhnuté navrhovateľkou výsluchom svedkov zamietol z dôvodu, že z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo možné vo veci rozhodnúť a prípadný výsluch svedkov by v žiadnom prípade nemal vplyv na výsledok sporu, nakoľko súd vychádzal z listinných dôkazov založených v spise. Rozhodnutie v časti úroku z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1 a 2 O.z. a výšku § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Rozsudok vo výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnosťou navrhovateľky v konaní, výšku trov zaplateným súdnym poplatkom z návrhu. Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo alternatívne zmeniť tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Odvolanie odôvodnil nesprávnym skutkovým a právnym posúdením veci založeným na nesprávnom vyhodnotení dokazovania súdom prvého stupňa, ktorý neprihliadol na jeho obranu, na predložené listinné dôkazy a na všetko čo počas konania vyšlo najavo. Z hľadiska občiansko-právnej prevencie (predchádzania ďalších sporov) nepovažoval správnym a zákonným, že súd neprihliadol na jeho nároky uplatnené v konaní proti navrhovateľke titulom procesnej obrany s tým, že mu nič nebráni v tom, aby sa iným návrhom so svojím nárokom domáhal ich priznania na súde. Nie je pravdou, že by jeho obrana bola nepodložená, nakoľko priamo na pojednávaní predložil listinné dôkazy o výške a skutkovom vymedzení bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane navrhovateľky, ktorého započítania na návrh navrhovateľky sa titulom svojej obrany domáhal. Uviedol, že na strane navrhovateľky prišlo k bezdôvodnému obohateniu v celkovej výške 1 019,41 eur tým, že za ňu plnil to, čo podľa práva mala plniť sama. Išlo najmä o úhrady za užívanie mobilných telefónov, poplatky za dodanú elektrickú energiu, plnenie v exekučných konaniach vedených voči navrhovateľke, plnenie pokút uložených navrhovateľke Krajským riaditeľstvom policajného zboru a pod., ktoré listinné dôkazy boli založené na pojednávaní 25.1.2011. Ďalej bezdôvodné obohatenie navrhovateľky vzniklo užívaním osobného motorového vozidla Mercedes-Benz typ A150 clasik. O uvedenom užívaní svedčia listinné dôkazy, a to zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu a splátkový kalendár. Keďže navrhovateľka na viacnásobné výzvy odporcu na vrátenie predmetného vozidla nereagovala predmetná vec - neoprávnené užívanie cudzej veci bola vyšetrovaná orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré konanie sa proti navrhovateľke viedlo na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Šali, odbor justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-354/OVS-SA-2010, v ktorom bolo uznesením z 8.9.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku vo veci prečinu neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona. Navrhovateľka vozidlo vydala až na výzvu orgánov činných v trestnom konaní 8.10.2010. Navrhol pripojiť uvedený spis Okresného riaditeľstva policajného zboru v Šali. Keďže po vydaní vozidla navrhovateľkou mu bolo vrátené vozidlo poškodené, pričom poškodenie spôsobila navrhovateľka a keďže išlo o poškodenie nad rámec bežného opotrebovania, bolo potrebné vykonať nevyhnutné opravy v celkovej výške 1 117,95 eur. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil faktúru č. 1351002393 z 30.11.2010, vydanú autorizovaným servisom, v ktorom bolo vozidlo opravované. Bezdôvodné obohatenie vzniklo aj tým, že zaplatil navrhovateľke na jej osobný účet sumy, na ktoré nemala žiadny právny nárok a to 13.8. 2009 sumu 120 eur, 14.12.2009 sumu 250 eur a 29.1.2010 sumu 150 eur. Súd preto nepostupoval dôsledne podľa § 153 ods. 1 O. s. p. Namietal, že súd prvého stupňa procesne pochybil, keď neoboznámil účastníkov s obsahom spisu a nevyhlásil dokazovanie za skončené a nepoučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O. s. p. K odvolaniu pripojil uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Šali z 28. októbra 2010 ČVS: ORP-354/OVS-SA-2010 a faktúru 1351002393 z 30.11.2010 a výpisy z účtov. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O. s. p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že odporca už v odpore proti platobnému rozkazu vydanému vo veci uviedol, že užívanie motorového vozidla Mercedes-Benz umožnil navrhovateľke bezodplatne do 31.3.2010. Existenciu ďalších dohôd o započítaní tohto užívania na nárok uplatnený navrhovateľkou v konaní nepreukázal. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom bezdôvodného obohatenia užívaním uvedeného motorového vozidla si začal uplatňovať až po podaní návrhu navrhovateľkou. Samotný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odporca v podanom odpore a na pojednávaní 25.1.2011 špecifikoval ako bezdôvodné obohatenie za užívanie vozidla do 1.3.2010 a zvyšok nároku po tomto období ani nevyčíslil. Odporca preto nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré mala prijať navrhovateľka a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Na započítanie za užívanie osobného motorového vozidla si uplatnil iba nároky do 1.3.2010 za ďalšie obdobie ich ani len nevyčíslil, preto navrhované dokazovanie ohľadom užívania tohto vozidla navrhovateľkou po tomto období nemá súvis s nárokom označeným na započítanie pred súdom prvého stupňa. Odporca nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania pred súdom prvého stupňa a nie je možné s ohľadom na zásadu neúplnej apelácie podľa § 213 ods. 4 O. s. p. ich vykonať pred odvolacím súdom. Pokiaľ ide o opravu osobného motorového vozidla, predložený dôkaz - faktúru z 30.11.2010, túto žalovaný nepredložil v konaní pred súdom prvého stupňa, hoci mohol a teda odvolací súd by nemal na tento dôkaz prihliadať. Navyše odporca nepreukázal, že predmetné poškodenie vozidla spôsobila navrhovateľka. Pokiaľ ide o plnenie výživného odporcom v rozsahu, či nad rozsah určenej vyživovacej povinnosti, toto bolo predmetom exekučného konania a pokiaľ bol odporca názoru, že výživné plnil v miere stanovenej mu rozsudkom Okresného súdu Galanta z 12.11.2007 č. k. 6C/384/2007-21 alebo vo vyššej miere, mal možnosť tieto skutočnosti uviesť vo forme námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Navyše plnenie výživného nie je plnením poskytnutým matke, ale maloletým deťom, čiže tu ide o rozdielne subjekty a navyše je zákonom vylúčené započítanie týchto nárokov. Pokiaľ ide o predložené dôkazy o poukázaní peňažných prostriedkov na účet navrhovateľky, tieto rovnako odporca nepredložil v konaní pred súdom prvého stupňa, hoci mohol a teda odvolací súd by na tieto dôkazy nemal prihliadať. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny. Predmetom konania je zaplatenie 8 300 eur s príslušenstvom - 9% ročným úrokom z omeškania od 2.3.2009 do zaplatenia. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania, doručenom súdu 21.7.2010, si uplatnila právo na zaplatenie 8 300 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 2.3.2009. Nárok odvodzovala od Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva z 12.12.2008, v zmysle čl. IV. ktorej bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľke 8 300 eur v hotovosti k rukám navrhovateľky alebo bezhotovostne na jej účet vedený vo V. na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 28.2.2009. Uvedený záväzok doposiaľ odporca nesplnil. Odporca procesnou obranou uplatnil, že účastníci konania ústne uzavreli novú dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej namiesto zaplatenia 8 300 eur sa zaviazal navrhovateľke bezodplatne umožniť používanie motorového vozidla zn. Mercedes-Benz typ A 150, rok výroby 2007 do 31.3.2010 a hradiť náklady na maloleté deti a navrhovateľka nebude požadovať výživné. V danej veci vyplýva, že manželstvo účastníkom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta z 12.11.2007 sp. zn. 6C/384/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.11.2007. 12.12.2008 účastníci konania uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM manželov. V čl. IV. uvedenej dohody je zakotvené, že na vyrovnanie podielu navrhovateľky je odporca povinný jej uhradiť 8 300 eur v hotovosti k jej rukám alebo bezhotovostne na jej účet vedený vo V.slo účtu XXXXXXXXX/XXXX do 28.2.2009. Ďalej sa v dohode uvádza, že zaplatením tejto sumy budú podiely obidvoch účastníkov vyrovnané. V čl. VI. bod 2. účastníci dohody prehlásili, že po vyporiadaní voči sebe nemajú a ani nebudú uplatňovať navzájom z titulu vyporiadania BSM žiadne iné touto dohodou nevyporiadané nároky. V bode 4 uvedeného článku dohody účastníci prehlásili, že dohoda je uzavretá na základe slobodného prejavu vôle a na znak súhlasu s jej obsahom podpísaná účastníkmi. Navrhovateľka namietala, že dohoda o vyporiadaní BSM je síce platná, avšak nie je v nej zahrnutý všetok majetok, pretože tam nie sú zahrnuté hnuteľné veci. Neskôr tvrdila, že z rovnakého dôvodu je dohoda o vyporiadaní BSM neplatná a tiež z dôvodu, že z jej strany bola podpísaná pod nátlakom, nakoľko odporca sa jej vyhrážal, že nebude platiť na deti. Odporca uviedol, že po uzavretí písomnej dohody o vyporiadaní BSM došlo medzi účastníkmi konania k ústnej dohode v tom zmysle, že povinnosť odporcu o vyplatenie 8 300 eur zaniká, nakoľko sa ústne zaviazal ako protihodnotu navrhovateľke poskytnúť do užívania bezplatne osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz typ A150 clasik, rok výroby 2007 do 31.3.2010. Za toto vozidlo platil mesačne leasingové splátky. Zároveň sa účastníci dohodli, že odporca bude hradiť náklady na ich maloleté deti titulom školného, ošatného, stravného, cestovného, používaním mobilných telefónov. Podľa tejto dohody navrhovateľka nemala od odporcu požadovať výživné na deti. Odporca tiež tvrdil, že navrhovateľke poskytol bezhotovostné platby - vklady na jej účet. Na pojednávaní 25.1.2011 odporca žiadal započítať titulom bezdôvodného obohatenia splátky za auto od 1.7.2009 do 1.3.2010 vo výške 7 247,51 eur s tým, že navrhovateľka toto motorové vozidlo užívala až do septembra 2010. Od apríla 2010 do septembra 2010 je tu ďalšie bezdôvodné obohatenie, ktoré odporca uplatňoval avšak ho nešpecifikoval. V odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v konaní Okresným súdom Galanta z 28.7.2010 sp. zn. 21Ro/2528/2010, odporca uviedol, že medzi ním a navrhovateľkou došlo k dohode o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva 12.12.2008 podľa čl. IV. predmetnej dohody sa zaviazal navrhovateľke vyplatiť 8 300 eur v hotovosti, resp. bezhotovostne na jej účet titulom vyrovnania podielov na majetku vyporiadavaného zaniknutého BSM. Následne však medzi nimi došlo k ústnej dohode o tom, že jeho povinnosť vyplývajúca z tejto dohody zaniká, pričom sa zaviazal ako protihodnotu za zaniknutú povinnosť umožniť navrhovateľke bezplatne užívať osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz typ A150 klasik, rok výroby 2007 do 31.3.2010. na užívanie ktorého bol oprávnený výlučne on, nakoľko predmetné vozidlo mal vo finančnom leasingu a každý mesiac ho splácal za užívanie leasingovej spoločnosti splátky, ako aj náklady na poistenie vozidla, hoci ho neužíval. Zároveň sa dohodli, že bude hradiť náklady na ich maloleté deti titulom školného, ošatného, stravného, cestovného, používaním mobilných telefónov vo výlučnej držbe maloletých detí, všetko tak ako mu navrhovateľka predloží k plneniu. Okrem uvedeného plnil za navrhovateľku aj výdavky súvisiace s jej nákladmi na bývanie, užívanie telefónov, splácanie pôžičiek, resp. titulom iných pohľadávok voči nej od rôznych veriteľov, o ktoré ho požiada. Uvedeným plnením za navrhovateľku plnil to, čo mala plniť voči veriteľom ona sama. Tiež navrhovateľke poskytol bezhotovostné platby, vklady na jej osobný účet. Navrhol titulom obrany započítať ním poskytnuté plnenia voči uplatnenému nároku, ktoré v celkovej výške presahujú hodnotou uplatnený nárok, avšak on navrhol ním poskytnuté plnenia započítať po výšku uplatneného nároku 8 300 eur, nakoľko na strane navrhovateľky v období od 1.1.2009 do 30.5.2010 plnil za ňu to, čo mala plniť ona sama, čím vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie. Podľa § 120 ods. 2 O. s. p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e <.) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 <T.> poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a <.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a <T.>. V danej veci súd prvého stupňa účastníkov konania poučil v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. na pojednávaní, konanom 25.1.2011, na ktorom boli všetci účastníci a ich právni zástupcovia prítomní (č. l. 95). Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 <T.>, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolateľ bol súdom prvého stupňa riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a neuviedol žiadny objektívny dôvod nešpecifikovania svojej obrany bezdôvodným obohatením vzniknutým u navrhovateľky titulom plnenia za navrhovateľku vo výške 1 019,41 eur, opravy motorového vozidla ňou užívaného vo výške 1 117,95 eur a 520 eur zaplatených ním na účet navrhovateľky bez právneho dôvod, do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na ním uvedené skutočnosti o výške bezdôvodného obohatenia nad 7 247,51 eur v odvolacom konaní, nemohol odvolací súd prihliadnuť v zmysle § 205a ods. 1 O. s. p. nakoľko odporca bol súdom prvého stupňa riadne v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. poučený a netvrdil, že ich bez svojej viny nemohol označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa v závere, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov z 12.12.2008 je platnou, i keď neobsahuje hnuteľné veci, t. j. celú masu BSM, nakoľko v zmysle § 149 Občianskeho zákonníka treba rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohody týkajúce sa aj vyporiadania jednotlivých vecí patriacich do BSM s tým, že len v sporných veciach (nevyporiadaného zvyšku) rozhodne súd. Keďže navrhovateľka svoj nárok odvodzovala od platnej dohody o vyporiadaní BSM, záväzku odporcu uvedenom v čl, IV. dohody o zaplatení 8 300 eur do 28.2.2009 a odporca si svoju povinnosť doposiaľ nesplnil, ktorá skutočnosť nebola spornou, správne súd prvého stupňa postupoval pokiaľ uložil odporcovi povinnosť zaplatiť návrhom uplatnený finančný nárok vo výške 8 300 eur. Správne sa vyporiadal aj s procesnou obranou odporcu formou započítania pohľadávky voči navrhovateľke titulom jej bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním motorového vozidla od 1.7.2009 do 1.3.2010, keď dospel k záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní bezdôvodného obohatenia. Vychádzal správne z toho, že odporca už v odpore tvrdil, že užívanie motorového vozidla umožnil navrhovateľke bezodplatne, preto si nemôže za užívanie uplatňovať finančnú náhradu. Rozhodnutie v časti úroku z omeškania neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., za ktoré nemožno považovať citáciu ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a záver, že výška úroku z omeškania je daná § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. Uvedené odvolanie nezodpovedá ustanoveniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zabezpečuje súdnu ochranu účastníkov aj prostredníctvom riadneho odôvodnenia, dávajúceho odpoveď na všetky pre rozhodnutie podstatné otázky. Tým, že odôvodnenie súdu prvého stupňa prisúdeného príslušenstva nezodpovedá ustanoveniu ô 157 ods. 2 O. s. p., možno konštatovať, že súd prvého stupňa neodôvodnením svojho rozhodnutia v tejto časti, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Odvolací súd postupujúc podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v istine z dôvodu vecnej správnosti a v príslušenstve v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a v rozsahu zrušenia podľa odseku 2 vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súd prvého stupňa vo veci opätovne spravodlivo rozhodne o príslušenstve istiny, ktoré rozhodnutie aj náležite spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodní. Zároveň rozhodne o závislom zrušenom výroku o trovách prvostupňového konania v zmysle § 212 ods. 2 písm. b) O. s. p. a o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O. s. p. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.