Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/126/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310215420 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2310215420.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrei Moravčíkovej PhD., v právnej veci navrhovateľa : CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený advokátom JUDr. Marekom Czompolym, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, F., zastúpená advokátom JUDr. Dagmar Hornákovou, A. Hlinku 3044, Sereď, o zaplatenie 1.594,94 eur s príslušenstvom na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/325/2010-82 zo dňa 28. marca 2011 v časti úroku z omeškania takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úrokov z omeškania p o t v r d z u j e . Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.578,34 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.555,11 eur od 01.03.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania vo výške 785,79 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustan. § 4 ods. 2 a 3 z.č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1 a 2, § 544 a § 517 ods. 2 OZ. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že odporkyňa čerpala úver vo výške 2.476,27 eur. V zmysle sadzobníka odporkyňa bola povinná zaplatiť i poplatky za výber z bankomatov a za vedenie účtu, ktoré predstavujú celkom sumu 76,14 eur. Samotný úver mala odporkyňa splácať po 33,19 eur od 06.10.2005 a po 82,98 eur od 10.03.2006, pričom od apríla 2008 prestala úver riadne splácať. Navrhovateľ listom z 18.12.2008 v zmysle V-5 VÚP odstúpil od zmluvy, ktoré odstúpenie nadobudlo účinnosť dňom 28.02.2009. Do času odstúpenia účtoval zmluvnú pokutu vo výške 8% z jednotlivých splátok, s ktorými bola v omeškaní za 7 mesiacov (od apríla 2008 do novembra 2008). Celkom mala odporkyňa uhradiť do odstúpenia od zmluvy sumu vo výške 620,70 Eur, ktorá pozostáva zo sumy neuhradených mesačných splátok (2881,05 eur - 2300,18 eur) a zo sumy 39,83 eur (63,08 eur - 23,24 eur). Po odstúpení od zmluvy mala podľa splátkového kalendára odporkyňa uhradiť sumu 974,21 eur. Celkový nedoplatok odporkyne prestavuje sumu 1594,94 eur (580,89 eur + 39,83 eur + 974,21 eur). Súd bol toho názoru, že nárok navrhovateľa je dôvodný až na poplatok za vstup navrhovateľa do vymáhania vo výške 16,60 Eur. I keď navrhovateľ tento poplatok má uvedený v sadzobníku poplatkov, s ktorým odporkyňa súhlasila, súdu nie je zrejmé, čo tento poplatok predstavuje a z čoho pozostáva. Podľa názoru súdu je takýto poplatok i v rozpore s dobrými mravmi, súd nárok navrhovateľa na poplatok za vstup do vymáhania zamietol a navrhovateľovi priznal iba sumu vo výške 1578,34 eur. Úroky z omeškania si navrhovateľ uplatnil iba z jednotlivých splátok vo výške 1555,11 eur (580,89 eur + 974,21 eur) bez poplatkov. Odporkyňa síce namietala výšku úrokov z omeškania, avšak súd poukázal na to, že účastníci mali dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,08% denne. Navrhovateľ si uplatnil úroky vo výške, vyplývajúcej z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. V čase, keď sa dostala odporkyňa s plnením do omeškania, teda v čase splatnosti celej pohľadávky 31.01.2009 bola úroková miera ECB vo výške 2%. Navrhovateľ si správne uplatnil úroky z omeškania vo výške 10% ročne z vyššie uvedenej sumy, preto mu ich súd priznal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 785,79 eur. Odporkyňa v zákonnej lehote podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku úroku z omeškania. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1578,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1555,11 eur od 01.03.2009 do zaplatenia. Potvrdila, že sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto jej vyplýva povinnosť platiť úrok z omeškania. Dňom 01.01.2009 nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády SR č. 586/2008 Z.z., a novela nariadenia v súvislosti s jeho aplikáciou pre účely výpočtu úrokov z omeškania určila, že výška úroku z omeškania sa vypočíta zvýšením základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky o 7 percentuálnych bodov. V danom prípade je potom v súvislosti s touto novelou výška úrokov z omeškania 8,5% (teda 1,5 + 7 pri postupe podľa § 3 ods. 2 nariadenia vlády SR). S poukazom na uvedené je toho názoru, že prvostupňový súd mal navrhovateľovi priznať úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy. K odvolaniu odporkyne navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s tvrdením odporkyne, ktorá požaduje úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne. Dňa 01.03.2009 predstavovala úroková sadzba Európskej centrálnej banky výšku 2,00%. Z vyššie uvedeného vyplýva, že úrok z omeškania sa rovná súčtu výšky úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a 8 percentuálnych bodov. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že úrok z omeškania je vo výške 10% ročne (2% ECB + 8% bodov = 10%). Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, pri jej aplikácii vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok. Musí byť splnená prvá podmienka, tzn. že počas trvania omeškania dôjde k zmene základnej úrokovej sadzby ECB a súčasne musí byť splnená druhá podmienka, tzn. že aplikácia zmenenej úrokovej sadzby musí byť pre veriteľa výhodnejšia. Dňa 11.03.2009 síce došlo k zmene úrokovej sadzby ECB z výšky 2% na novú výšku 1,5%. K prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, t.j. k 01.01.2009 bola základná úroková sadzba ECB 2,5%. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že úrok z omeškania by bol v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 9,5% ročne (2,5% ECB + 7% bodov = 9,5%). Je však zrejmé, že takáto výška úroku z omeškania (9,5% ročne) určená podľa ustan. § 3 ods. 2 nariadenia by v porovnaní s úrokom z omeškania určeným podľa ustan. § 3 ods. 1 nariadenia (10,00% ročne) nebola pre veriteľa výhodnejšia a z tohto dôvodu aplikácia ustan. § 3 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov neprichádza do úvahy. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, keď svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správny. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia a k dôvodom odvolania navrhovateľky len dodáva: Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného v čase omeškania odporkyne výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného v čase omeškania odporkyne ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Na základe vyššie citovaných ustanovený je zrejmé, že odsek druhý § 3 sa použije iba v prípade, ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba ECB a ak je to pre veriteľa výhodnejšie. V čase omeškania odporkyne bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 2,00%. Táto úroková sadzba sa zmenila od 11.03.2009 na 1,5%. Ako uviedol navrhovateľ vo svojom vyjadrení k 01.01.2009 bola základná úroková sadzba ECB 2,5%. I keď sa zmenila úroková sadzba od 21.01.2009 na 2,00% výsledný úrok z omeškania 9,5% ročne (2,5% + 7% = 9,5%) nie je pre veriteľa výhodnejší, preto súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase omeškania odporkyne. Nakoľko výška úrokovej sadzby v tom čase bola 2,00%, výška úroku z omeškania bola správne vyčíslená na 10% ročne z dlžnej sumy (2,00% + 8% = 10%). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výšky úroku z omeškania ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustan. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., keď navrhovateľ ako procesne úspešný účastník má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že si tieto nevyčíslil, o trovách odvolacieho konania súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.