Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/195/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310220540 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2310220540.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa Ing. I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom S. G., U. X, zastúpeného JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, proti odporkyni Alžbete Tóthovej, obchodné meno: Alžbeta Tóthová, Čierna voda 210, IČO: 44107889, zastúpenej JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom, Galanta, Šafárikova 1522, o zaplatenie 2 094,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 20. apríla 2011 č. k. 5C/382/2010 - 40 a proti uneseniu Okresného súdu Galanta z 5. mája 2011 č. k. 5C/382/2010 - 45, takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu o zaplatenie 151,15 eur, rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v tejto časti r u š í a konanie z a s t a v u j e a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1 444,38 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.2.2008 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.12.2008 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.2.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.8.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.9.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.10.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom zo 165,97 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 46,75 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, všetko so splatnosťou do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 650,37 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 114,48 eur od 10.6.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania z 33,20 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania z 502,69 eur od 5.6.2010 do zaplatenia, so splatnosťou všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 322,50 eur so splatnosťou do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tým, že odporkyňa je v omeškaní so zaplatením nájomného za mesiace február 2008, december 2008, február 2009, jún 2009 a august 2009 až december 2009, za ktoré mesiace nezaplatila nájomné vôbec a za január 2010 zaplatila namiesto 146,75 eur len 100 eur. Vychádzal pritom z toho, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola 1.4.2008 uzavretá nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa na T. J. Z.. XXX a pomerná časť spoločných priestorov 21,59 m2 zapísaných v k. ú. S. G. na LV č. XXXX na parc. č. 12/9 súpisné č. XXX ako prevádzková budova, parc. č. 12/12 súpisné č. XXX ako prevádzková budova, parc. č. 12/21 súpisné číslo XXX ako prevádzková budova. Účelom nájmu bola podnikateľská činnosť odporkyne - kadernícke štúdio. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.4.2008 do 31.3.2010 za dohodnuté nájomné 165,97 eur (5 000 Sk) bez DPH za každý aj začatý mesiac so splatnosťou vždy k 20. dňu daného mesiaca s tým, že poplatky za služby nie sú zahrnuté v nájomnom. Dodatkom č. 1 v zmluve o nájme z 29.7.2009 navrhovateľ a odporkyňa dohodli znížené nájomné o 231 eur ročne, t. j. od júna 2009 s výškou nájomného 146,75 eur mesačne. Nájom skončil koncom januára 2010 ústnou dohodou. Aktívnu legitimáciu navrhovateľa považoval danou na základe Zmluvy o výkone správy z 1.1.2007 so spoluvlastníkmi nehnuteľností MUDr. D. Y. a Ing. D. G. a I. G., v zmysle ktorej spoluvlastníci predmetných nehnuteľností ustanovili navrhovateľa správcom s oprávnením prenajímať nebytové priestory. Nájomnú zmluvu považoval platnou a uplatnený nárok omeškaným nájomným za nebytové priestory. Preukázaným považoval aj nezaplatenie platieb spojených s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, ktoré jej účtoval jednotlivými faktúrami a v omeškaní bola preto so zaplatením 114,48 eur na základe faktúry č. 290017 splatnej 9.6.2009 a s platbou na základe faktúry č. 210004 vo výške 502,69 eur a poplatkami za služby vo výške 33,20 eur za január 2010. Prisúdenie úroku z omeškania odôvodnil omeškaním návrhom uplatneného plnenia s tým, že úroky z omeškania prisúdil od nasledujúceho dňa po splatnosti či už dlžného nájomného (t. j. od 21. v mesiaci) a pri poplatkoch od nasledujúceho dňa po dni splatnosti jednotlivých faktúr v zákonom stanovenej výške. V časti, kde zákonný úrok prevyšoval zákonný nárok navrhovateľa, návrh zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p., nakoľko v danom prípade mal navrhovateľ neúspech iba v nepatrnej časti, preto mu priznal právo na náhradu trov konania vo výške pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku 125,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 197 eur pozostávajúcich zo 182,58 eur za dva úkony právnej služby po 91,29 eur za prevzatie veci a spísanie návrhu a 14,42 eur za dva režijné paušály po 7,21 eur. Uznesením súd prvého stupňa opravil rozsudok Okresného súdu Galanta z 20. apríla 2011 č. k. 5C/382/2010 - 40 vo výroku v prvom odseku tak, že správne mal znieť: Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 1 444,38 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.2.2008 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.12.2008 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.2.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 146,75 eur od 21.8.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 146,75 eur od 21.9.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 146,75 eur od 21.10.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 146,75 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom zo 146,75 eur od 21.12.2009 do zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 46,75 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, všetko so splatnosťou do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 164 a § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p“) a tým, že v rozpore s návrhom navrhovateľa súd pri vyčíslení súm, z ktorej si navrhovateľ uplatňoval úroky z omeškania, urobil chybu v počítaní pri vyčíslení súm, z ktorých si navrhovateľ uplatňoval úroky z omeškania, 810,63 eur mínus 663,88 eur rovná sa 146,75 eur - dlžné nájomné splatné do 20.8.2009, 957,39 eur mínus 810,63 eur rovná sa 146,75 eur - dlžné nájomné splatné do 20.9.2009, 1 104,13 eur mínus 957,39 eur rovná sa 146,75 eur - dlžné nájomné splatné do 20.10.2009, 1 250,88 eur mínus 1 104,13 eur rovná sa 146,75 eur splatných do 20.11.2009 a 1 397,63 eur mínus 1 250,88 eur rovná sa 146,75 eur - dlžné nájomné splatné do 20.12.2009, ktoré dlžné sumy zodpovedajú výške dohodnutého nájomné a správne mal výrok znieť v zmysle vyššie uvedeného. Keďže došlo k zrejmej chybe pri počítaní, bolo potrebné túto časť výroku opraviť. Proti rozsudku v spojení s opravným uznesením podala odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) Občianskeho súdneho poriadku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. Odvolanie odôvodnila procesným i hmotnoprávnym pochybením súdu prvého stupňa. Podľa odvolateľky súd prvého stupňa pochybil, ak rozhodol 20.4.2011 vo veci i napriek jej ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania, doručených súdu 19.4.2011, ktorým procesným postupom jej odňal možnosť konať pred súdom. Z hľadiska hmotno - právneho namietala platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1.4.2008, nakoľko prenajímateľom je v nej uvedený len navrhovateľ. Z listu vlastníctva č. XXXX však vyplýva, že Zariadenia verejnej správy a administratívy č. 1 boli v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a MUDr. D. Y., pričom podiel každého bol v 1/2-ici a Zariadenia verejnej správy a administratívy č. 2 boli v bezpodielovom spoluvlastníctve Ing. D. G. a I. G.. Namietala tiež neurčitosť uvedenej zmluvy, nakoľko v nej nie je uvedený predmet nájmu, aké priestory sú presne predmetnom nájmu, nie je špecifikované ich označenie, rovnako ani nie je zrejmé, či malo ísť o priestory v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a MUDr. D. Y. alebo išlo o priestory v BSM Ing. D. G. a I. G.. Podľa odporkyne, zmluva o výkone správy z 1.1.2007 neoprávňovala navrhovateľa uzatvárať nájomné zmluvy k nebytovým priestorom. Pokiaľ by bol navrhovateľ druhým spoluvlastníkom s MUDr. D. Y. oprávnený uzatvárať nájomné zmluvy, v prípade ak nebytový priestor bol súčasťou Zariadenia verejnej správy a administratívy č. 1, mali byť prenajímateľmi nebytových priestorov navrhovateľ a MUDr. D. Y. v zastúpení navrhovateľom. Pokiaľ bol nebytový priestor súčasťou Zariadenia verejnej správy a administratívy č. 2 mali byť prenajímateľmi Ing. D. G. a I. G., ktorí však navrhovateľa na uzatvorenie nájomných zmlúv nesplnomocnili. Z uvedeného dôvodu považovala uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov absolútne neplatnou, z ktorého dôvodu navrhovateľovi nevznikol nárok na nájomné. Nárokom titulom užívania nebytového priestoru odporkyňou by mohlo byť bezdôvodné obohatenie, ktorého by sa mohli domáhať oprávnené subjekty len v rozsahu, ktorý preukážu. Neurčitosť, nejasnosť a zmätočnosť označenia predmetu zmluvy vyvodila z toho, že podľa doslovného znenia zmluvy je predmetom nájmu nebytový priestor, ktorým je T. J. Z. s popisným č. XXX a pomerná časť k spoločným priestorom o výmere 21,59 m2 v kat. území S. G., ktoré sa mali nachádzať na parc. č. 12/9, 12/12 a 12/21, ktoré mali byť vedené na LV č. XXXX. Z listu vlastníctva vyplýva, že číslo XXX je číslom súpisným a predmetné nehnuteľnosti, v ktorých sa nebytový priestor nachádzal boli zapísané na LV č. XXXX, pričom v návrhu navrhovateľ uviedol, že ide o LV č. XXXX a rovnako zo zmluvy nie je jasné, čo sa myslí pod pomernou časťou k spoločným priestorom. Namietala i výpočet dlžného nájomného za august 2009 až január 2010, ktorý v zmysle Dodatku č. 1 z 29.6.2009, ktorým bola dohodnutá zľava na nájomnom vo výške 231 eur ročne, mesačne 19,25 eur, mala byť výška mesačného nájomného 146,72 eur a nie v návrhu uvedených 146,75 eur. Nesúhlasila ani s prisúdením vyúčtovaných služieb za roky 2008 až 2009 i keď bolo dohodnuté, že energie platiť bude, ale až po prepise na jej osobu, aby platila priamo dodávateľom presne za spotrebované množstvo. Následne po podpise zmluvy jej navrhovateľ oznámil, že to nie je technicky možné, nakoľko v daných priestoroch nie sú merače energií. Navrhovateľ nepreukázal a nevysvetlil výšku vyúčtovaných spotrebovaných energií. Rovnako nesúhlasila ani so zaplatením alikvotnej časti fondu opráv vyúčtovanej faktúrou č. 29009 zo 17.4.2009, nakoľko nie je bežnou praxou, aby nájomca platil alikvotnú časť do fondu oprav. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne vzal čiastočne návrh späť titulom nájomného vo výške 0,15 eur a titulom služieb spojených s nájmom vo výške 151 eur a navrhol konanie zastaviť. V zostávajúcej časti navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť (§ 41 ods. 2 O. s. p.). Uviedol, že jeho brat MUDr. D. Y. ho ešte 1.1.2007 splnomocnil k uzatváraniu nájomných zmlúv s nájomníkmi pod jeho menom s tým, že nájomné si rozdelia podľa svojich podielov. Uvedené písomné splnomocnenie pripojil k odvolaniu. Poukázal na to, že v nájomnej zmluve síce uviedol zlé číslo listu vlastníctva, ale je nepochybné, že odporkyňa vedela, o ktoré konkrétne nebytové priestory ide, ktoré aj fakticky užívala. Z uvedeného dôvodu preto predmet nájmu nemôže byť sporným. Pokiaľ by aj nájomná zmluva bola neplatná išlo by o bezdôvodné obohatenie, v ktorom prípade by výška bezdôvodného obohatenia bola rovnaká s výškou nezaplateného nájomného, lebo by musel pri výpočte vychádzať z obvyklého nájomného. Uznal, že zle určil výšku mesačného nájomného namiesto 146,72 eur určil 146,75 eur, pričom uviedol, že ide o prepisovaciu chybu. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že nikdy nedostala riadne vyúčtovanie služieb za roky 2008 a 2009 a platenie alikvotnej časti fondu opráv, ale len faktúru, nakoľko každá faktúra obsahovala prílohu, v ktorej bol uvedený výpočet režijných nákladov na daný priestor, ktorý si prenajímala. Uznal, že alikvotnú časť fondu opráv nemal započítať do sporných faktúr, preto v časti faktúry č. 290009 zo 17.4.2009 vo výške 841,96 eur v spojení s faktúrou č. 290017 z 26.5.2009 vo výške 727,48 eur vzal vyúčtovanú alikvotnú časť fondu opráv vo výške 98,59 eur späť a odporkyňa preto dlží 15,89 eur. Z faktúry č. 210004 z 21.5.2010 vo výške 502,69 eur vzal vyúčtovanú alikvotnú časť fondu opráv vo výške 52,41 eur späť, preto odporkyňa dlží 450,28 eur. Odporkyňa na režijných nákladoch po odpočítaní fondu opráv spolu dlží 466,17 eur, nakoľko z výšky istiny z dôvodu chýb v počítaní vzal späť čiastku 0,15 eur. Podľa § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom navrhovateľa, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva jeho prejav, že na prejednaní svojho návrhu celkom, prípadne v presne vymedzenej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Navrhovateľ môže vziať návrh na začatie konania späť aj po rozhodnutí súdu prvého stupňa, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie o späťvzatí návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa, je závislé na stanovisku druhého účastníka k tomuto procesnému úkonu navrhovateľa. Ak tento druhý účastník so späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí, odvolací súd späťvzatie návrhu pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. V prípade, že dôjde len k čiastočnému späťvzatiu návrhu, postupuje odvolací súd obdobne. Odvolací súd pripustí späťvzatie návrhu, ak došlo k procesne účinnému úkonu o späťvzatí, ako aj (kumulatívne) procesne účinnému udeleniu súhlasu. Súčasne zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a celé konanie zastaví. Vychádzajúc z prejavu vôle navrhovateľa, prejaveného v procesnom dispozitívnom úkone, ktorým vzal svoj návrh vo veci samej sčasti o zaplatenie 151,15 eur späť, po rozhodnutí súdu prvého, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, a za súhlasu odporkyne, odvolací súd čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania o zaplatenie 151,15 eur pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa v späťvzatej časti zrušil a konanie zastavil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa okrem nároku o zaplatenie 151,15 eur s príslušenstvom nie je možné považovať správnym. Predmetom konania zostalo zaplatenie 1 939,60 eur, ktoré si navrhovateľ uplatnil vo výške 1 444,23 eur titulom nájomného a vo výške 499,37 eur titulom zaplatenia za energie poskytované s užívaním nebytových priestorov. Navrhovateľ v návrhu doručenom súdu 8.12.2010 si uplatnil právo na zaplatenie nájomného vo výške 1 444,38 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo 165,97 eur od 21.2.2008 do 20.12.2008, s 5 % ročným úrokom z omeškania z 331,94 eur od 21.12.2008 do 20.2.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 497,91 eur od 21.2.2009 do 20.6.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 663,88 eur od 21.6.2009 do 20.8.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania z 810,63 eur od 21.8.2009 do 20.9.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania z 957,38 eur od 21.9.2009 do 20.10.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania z 1 104,13 eur od 21.10.2009 do 20.11.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania 1 250,88 eur od 21.11.2009 do 20.12.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania z 1 397,63 eur od 21.12.2009 do 20.1.2010, s 9 % ročným úrokom z omeškania z 1 444,38 eur od 21.1.2010 do zaplatenia. Súčasne si uplatnil aj nárok na zaplatenie služieb vo výške 650,37 eur, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 114,48 eur od 10.6.2009 do 20.1.2010, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 147,68 eur od 21.1.2010 do 4.6.2010 a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo 650,37 eur od 5.6.2010 do zaplatenia. Navrhovateľ návrhom dourčeným súdu 15.10.2010 si uplatnil právo na zaplatenie nájomného vo výške 1 444,38 eur s príslušenstvom a zaplatenie služieb vo výške 650,37 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odvodzoval zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi ním a odporkyňou 1.4.2008 na účel nájmu podnikateľskej činnosti odporkyne - kadernícke štúdio. Nárok je nezaplateným nájomným dohodnutým vo výške 5 000 Sk za každý aj len začatý mesiac so splatnosťou k 20. dňu daného mesiaca, za február a december 2008, za február 2009 a jún 2009 až december 2009, v ktorých mesiacoch odporkyňa nájomné nezaplatila vôbec a za január 2010 zaplatila 100 eur namiesto 146,75 eur. Druhý v poradí z nárokov je vyúčtovaním služieb za rok 2008 vo výške 114,48 eur so splatnosťou k 9.6.2008 a faktúrou za vyúčtovanie služieb za rok 2009 vo výške 502,69 eur so splatnosťou k 4.6.2010 a tiež za január 2010 vo výške 33,20 eur. Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Galanta č : 220-24900 vyplýva, že odporkyňa je zapísaná v uvedenom registri s miestom podnikania Čierna Voda 210, IČO: 44107889, s predmetmi podnikania pánske, dámske a detské kaderníctvo s dňom vzniku oprávnenia 15.4.2008 a kúpa tovaru na účely jeho predaja končenému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) s dňom vzniku oprávnenia 15.4.2008. Z výpisu z katastra nehnuteľností Správy katastra Dunajská Streda z LV č. XXXX katastrálneho územia S. G. z 18.4.2007 vyplýva, že vlastníkom budovy so súpisným číslom XXX postavenej na parc. č. 12/12, 12/9 a 12/21, ktorá je svojím charakterom budovou pre obchod a služby, vrátane autoservisu a čerpacej stanice, na prvom nadzemnom podlaží : 1/ Zariadenia verejnej správy a administratívy č. 1 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu vo výške 944/1020 vo vlastníctve navrhovateľa a MUDr. D. Y., nar. XX.X.XXXX, S. G., I. XXXX/XX a 2/ Zariadenia verejnej správy a administratívy č. 2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v spoluvlastníckom podiely k pozemku 78/1022 vo vlastníctve Ing. D. G., nar. XX.XX.XXXX a I. G. rod. Q., nar. X.X.XXXX, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zo Zmluvy o výkone správy uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka medzi správcom - navrhovateľom a spoluvlastníkmi Ing. I. Y., MUDr. D. Y. a Ing. D. G. a I. G. z 1.1.2007 vyplýva, že jej predmetom je komplexné zabezpečenie správy spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu na T. N. Z., súpisné číslo XXX v S. G., postavenom na parc. č. 12/12 vedenom na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia S. G. a zabezpečenie dodávok a služieb spojených s užívaním nehnuteľností a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti a ďalších dojednaných činností za podmienok dojednaných zmluvou (čl. II.). Z čl. III. uvedenej zmluvy vyplýva, že podieloví spoluvlastníci splnomocnili navrhovateľa na všetky právne úkony v ich mene, ktoré sú nevyhnutné k zabezpečeniu činností a povinností vyplývajúcich z predmetu tejto zmluvy. Plná moc je udelená správcovi a účinná odo dňa podpisu tejto zmluvy zmluvnými stranami až do ukončenia platnosti zmluvy. Z čl. VIII. označenom „Prechodné ustanovenia“ odsek 1. uvedenej zmluvy vyplýva, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti splnomocnili navrhovateľa (správcu) na právne úkony v ich mene pri zabezpečení pohľadávok vzniknutých neplnením si povinnosti podielových spoluvlastníkov nehnuteľností podľa čl. V. tejto zmluvy a k uzatváraniu zmlúv na prenájom spoločných nebytových priestorov a spoločných častí a zariadení nehnuteľnosti, ak s prenájmom súhlasí nadpolovičná väčšina podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ako i zmlúv na ďalšie zabezpečenie správy domu. Z odseku dva vyplýva, že podieloví spoluvlastníci navrhovateľ a MUDr. D. Y. splnomocňujú navrhovateľa na dojednávanie a uzatváranie nájomných zmlúv na nájom nebytových priestorov v nehnuteľnosti, ktoré sú v ich vlastníctve. Z čl. IX. označenom „Záverečné ustanovenia“ vyplýva, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej podľa zákona 116/1990 Zb. z 1.4.2008 vyplýva, že v postavení prenajímateľa ju uzavrel navrhovateľ a v postavení nájomcu odporkyňa. Z čl. I. „Predmet zmluvy“ vyplýva, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania nebytový priestor T. J. Z., popisné č. XXX a pomernú časť k spoločným priestorom o výmere 21,59 m2, v katastrálnom území S. G., postavené na parcele číslo 12/9, 12/12 a 12/21, ktorý je vedený na LV č. XXXX. Z čl. II. „Účel nájmu“ vyplýva, že nájomca bude užívať prenajaté nebytové priestory na účely súvisiace s predmetom jeho činnosti Kadernícke služby (odsek 1) a priestory uvedené v čl. I preberie v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie v rámci predmetu podnikania najneskôr 1.4.2008. Z čl. III. „Doba nájmu“ vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na dobe nájmu na dobu určitú od 1.4.2008 do 31.3.2010. Z čl. IV. „Nájomné“ vyplýva, že nájom za predmet nájmu uvedený v čl. I. zmluvy bol stanovený dohodou strán na 5 000 Sk bez DPH za každý čo i len započatý mesiac s tým, že poplatky za elektrinu, odvoz odpadu, teplo, teplú vodu a vodu nie sú zahrnuté v nájomnom. Nájomné je splatné daný mesiac k 20. dňu mesiaca. V čl. V. „Poplatky za služby“ sa účastníci dohodli, že nájomca je povinný včas platiť všetky poplatku za energie a služby spojené s užívaním nebytových priestorov. Dodávky vody (vodné a stočné), plynu a elektrickej energie bude nájomca hradiť dodávateľom na základe predložených zálohových platieb za jednotlivé energie a služby. Nájomca je povinný uhradiť i prípadné nedoplatky za uvedené energie a služby, ktoré vznikli tým, že zálohové platby nepokryli skutočnú spotrebu energii. Prenajímateľ poskytne nájomcovi potrebnú súčinnosť pri prepise energií u dodávateľa priamo na nájomcu. Z čl. VII. ods. 4. vyplýva, že zmluvné strany prehlásili, že sa so zmluvou oboznámili, s jej obsahom súhlasia, na znak čoho ju vlastnoručne podpísali. Z Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluvy z 29. júna 2009 vyplýva, že účastníci nájomnej zmluvy sa dohodli na znížení dohodnutého ročného nájomného za predmet nájmu vo výške 231 eur za rok. Z faktúry č. 290009 vystavenej navrhovateľom odporkyni vyplýva, že ňou účtoval vyúčtovanie služieb za rok 2008 a alikvotnú časť fondu opráv spolu 841,96 eur so splatnosťou do 1.5.2009, z faktúry č. 290017 vyplýva, že navrhovateľ odporkyni ňou účtoval elektrickú energiu za rok 2008 vo výške 727,48 eur so splatnosťou 9.6.2009 a z faktúry č. 210004 vyplýva, že ňou účtoval služby za rok 2009 a alikvotnú časť fondu opráv v celkovej výške 502,69 eur so splatnosťou do 4.6.2010. Súčasťou faktúry je aj príloha. Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní konanom 20.4.2011 vyplýva, že svoje oprávnenie uzatvoriť nájomnú zmluvu o nebytových priestoroch odvodzuje od svojej funkcie správu, do ktorej bol ustanovený Zmluvou o výkone správy. Z osobne súdu doručeného podania 19.4.2011 vyplýva, že odporkyňa požiadala o odročenie pojednávania konaného 20.4.2011 z dôvodu jej neprítomnosti s tým, že dôkaz o svojom tvrdení k podaniu nepripojila. Z prílohy k vyúčtovacej faktúry za rok 2008 vyplývajú náklady na dodávku elektrickej energie, plynu a vody, odvozu odpadu, celkovo vo výške 28 059, bez uvedenia jednotky mínus zaplatená záloha za rok 2008 vo výške 9 240 a suma na úhradu 25 365. Uznesením z 5.9.2012 č. k. 23Co/194,195/2011 - 93 ustanovil odvolací súd do konania tlmočníčku z jazyka maďarského Z. R.. V súvislosti s nájmom a podnájmom nebytových priestorov Občiansky zákonník v § 720 odkazuje na špeciálnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 116/1990 Zb. Tento zákon taxatívne vymenúva náležitosti, ktoré sú podmienkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov. Občiansky zákonník upravuje nájomnú zmluvu všeobecne v ustanovení § 663 a nasledujúcich. Vzťah obidvoch predpisov je vzťahom všeobecného právneho predpisu, ktorými sú ustanovenia Občianskeho zákonníka a zvláštneho právneho predpisu vo vzťahu k nemu, ktorým je zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov. Tento vzťah môžeme definovať tak, že na nájom nebytových priestorov sa vzťahuje všeobecná úprava Občianskeho zákonníka len v tých otázkach, ktoré výslovne neupravuje zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov. Podľa zákona č. 111/1990 Zb. nebytovými priestormi sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. Citovaný zákon sa vzťahuje aj na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely. Nájom nebytových priestorov vzniká na základe zmluvy o nájme, ktorá sa musí uzavrieť v písomnej forme, inak je neplatná. Zmluva o nájme musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného, spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na určitý čas aj čas, na ktorý sa zmluva o nájme uzaviera. Výška nájomného sa určí dohodou, ak nie je určená všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 7 zákona č. 116/1990 Zb.). Výpovedná lehota je trojmesačná, v prípade keď nebolo dohodnuté inak. Počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (§ 12). Po skončení nájmu nebytového priestoru nájomcovi neprislúcha právo na náhradný nebytový priestor. Zákon č. 116/1990 Zb. ráta aj s ďalšími spôsobmi zániku nájmu, ktorými sú : zánik predmetu nájmu, smrť nájomcu alebo zánik právnickej osoby, ak je nájomcom (§ 14). Nájom nebytového priestoru môže kedykoľvek zaniknúť aj vzájomnou dohodou. Pri dojednaní výšky nájomného a času, na ktorý sa nájom uzaviera účastníci zmluvy nie sú viazaní žiadnym obmedzením (neplatí, ak je výška upravená všeobecne záväzným právnym predpisom); spravidla tu teda platí zmluvná voľnosť, v ktorom prípade je výlučne na účastníkoch zmluvy ako sa dohodnú. Dojednania týkajúce sa zániku nájmu (formou výpovede, prípadne inou formou), nepatria medzi podstatné náležitosti zmluvy o nájme. Odvolateľka predovšetkým namieta, že v otázke aktívnej legitimácie navrhovateľa spočíva napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu/návrh (v takom prípade sa stáva žalobcom/navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba/návrh (v takom prípade sa stáva žalovaným/odporcom). Či však bude navrhovateľ/žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno - právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca/navrhovateľ), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca/navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný/odporca), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aktívnu legitimáciu pre uplatnenie práva na nájomné za nebytový priestor upravuje ustanovenie § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý ustanovuje, že prenajímateľom môže byť vlastník, prípadne ten, kto vykonáva právo hospodárenia. Navrhovateľ tvrdil, že je prenajímateľom z dôvodu vlastníctva sporného nebytového priestoru a z dôvodu splnomocnenia ostatných troch vlastníkov sporného nebytového priestoru zmluvou o výkone správy z 1.1.2007. Z výpisu z katastra nehnuteľností Správy katastra Dunajská Streda z LV č. XXXX katastrálneho územia S. G. z 18.4.2007 vyplýva, že vlastníkom budovy so súpisným číslom XXX postavenej na parc. č. 12/12, 12/9 a 12/21, ktorá je svojím charakterom budovou pre obchod a služby, vrátane autoservisu a čerpacej stanice, na prvom nadzemnom podlaží : 1/ Zariadenia verejnej správy a administratívy č. 1 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu vo výške 944/1020 vo vlastníctve navrhovateľa a MUDr. D. Y., nar. XX.X.XXXX, S. G., I. XXXX/XX a 2/ Zariadenia verejnej správy a administratívy č. 2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v spoluvlastníckom podiely k pozemku 78/1022 vo vlastníctve Ing. D. G., nar. XX.XX.XXXX a I. G. rod. Q., nar. X.X.XXXX, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. I keď doposiaľ v konaní nebola identifikovaná presná poloha nebytového priestoru užívaného v rozhodnom období od 1.4.2008 do 31.3.2010 odporkyňou, možno dospieť k záveru, že pokiaľ by sa nachádzal v Zariadení verejnej správy a administratívy č. 1, oprávnenými prenajať ho by boli obaja navrhovateľ a jeho brat MUDr. D. Y., keďže obaja boli spoluvlastníkmi v rovnakom podiely 1. Uvedené vyplýva z toho, že prenechanie veci do nájmu je hospodárením so spoločnou vecou a na rozhodnutie o tom, že vec má byť prenechaná do nájmu stačí väčšina počítaná podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto pokiaľ vystupoval v postavení prenajímateľa v zmluve len navrhovateľ, nemohlo prísť k uzavretiu platnej nájomnej zmluvy, nakoľko pre platnosť zmluvy o nájme nebytového priestoru zákon vyžaduje uzavrieť ju oboma podielovými spoluvlastníkmi, ktorých veľkosť podielov je rovnaká. Pokiaľ by sa sporný nebytový priestor nachádzal v Zariadení verejnej správy a administratívy č. 2, oprávnenými uzavrieť platnú zmluvu by titulom vlastníctva nebol navrhovateľ, keďže v tejto časti nebol vlastníkom nehnuteľnosti. K uzavretiu zmluvy ho neoprávňovala ani zmluva o výkone správy z 1.1.2007, z ktorého záveru vychádzal mylne súd prvého stupňa. Z čl. VIII. označenom „Prechodné ustanovenia“ odsek 1. uvedenej zmluvy vyplýva, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti splnomocnili navrhovateľa (správcu) k uzatváraniu zmlúv na prenájom spoločných nebytových priestorov a spoločných častí a zariadení nehnuteľnosti, ak s prenájmom súhlasí nadpolovičná väčšina podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ako i zmlúv na ďalšie zabezpečenie správy domu. Prenajať časť nebytového priestoru v bezpodielovom spoluvlastníctve D. a I. G. však v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.“) mohli len obaja spoločne. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou navrhovateľa/žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno -p rávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný návrhom/žalobou uplatnený nárok. To znamenalo dokázať, že bol prenajímateľom sporného nebytového priestoru, čo sa mu preukázať doposiaľ nepodarilo. Už z uvedeného dôvodu je nájomná zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoj nárok, neplatnou. Do úvahy by prichádzalo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia a piata je obsiahnutá v § 454 (plnenie za toho, kto mal sám plniť) : majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu, majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy, majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol, majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Za majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu treba považovať také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. Keďže v danej veci možno zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavrieť len v písomnej forme v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., ktorá nebola platne uzavretá, možno dospieť k záveru, že v danej veci ide o bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením bez právneho dôvodu. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 O. z. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným. Je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný vyplýva z § 451 ods. 1 O. z. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti (napr. plnil za neho niekto iný a podobne). Všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné (bez právneho významu), či ten kto bezdôvodné obohatenie získal bol v dobrej viere alebo nie. V danom prípade bude teda v zmysle uvedeného v ďalšom konaní povinnosťou navrhovateľa/žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno - právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. To znamená dokázať, že na jeho úkor bolo (odporkyňou/žalovanou) získané bezdôvodné obohatenie. Súd prvého stupňa tým, že uzavretú nájomnú zmluvu považoval platnou, posúdil zistený skutkový stav právne podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Z uvedeného vyplýva, že vec neposúdil podľa správneho právneho predpisu, podľa § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu nevykonal ani dokazovanie o bezdôvodnom obohatení. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v zostávajúcej časti po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvého stupňa vykoná dokazovanie v rozsahu posúdenia veci bezdôvodným obohatením (aktívna legitimácia, poprípade následne aj výška bezdôvodného obohatenia) a opätovne vo veci rozhodne, ktoré rozhodnutie aj v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. náležite odôvodní. Podľa § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.