Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311010231 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311010231.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Ivana Ilavského a JUDr. Ľuboša Jurkoviča na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. septembra 2012 v trestnej veci obžalovaného K. G., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, prejednal odvolanie, ktoré podal obžalovaný proti rozsudku Okresného súdu v Galante sp. zn. 2T/51/2011 zo dňa 17.01.2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného K. G., sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K. G. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako otec maloletej O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje dieťa a k tomu bol zaviazaný aj rozsudkom Okresného súdu v Galante sp.zn. 13P/93/2009 zo dňa 14.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 08.12.2009 prispievať na výživu maloletej O. sumou 100,--Eur mesačne vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej a to počnúc dňom 01.11.2008, si túto vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil od mesiaca november 2008 do 17.01.2012 a takto mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 3.900,--Eur. Za to mu bol podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím §§ 36 písm. l), 37 písm. m), 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, aj zákonom stanoveným spôsobom odvolanie obžalovaný K. G. a to čo do výroku o treste. Poukázal na to, že dlžnú čiastku na výživnom vo výške 3.900,-- Eur je ochotný vyplatiť. V čase vyhlásenia rozsudku však nemal dostatok finančných prostriedkov. Chce ubezpečiť, že prehodnotil doterajší prístup k zodpovednosti svojej osoby a je presvedčený a plne rozhodnutý zmeniť prístup k istým veciam. Chce byť zodpovednejší a má za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody by tejto jeho zmene veľmi nepomohol, aj keď si je plne vedomý svojich chýb. Urobí všetko preto, aby svoje dlžné výživné uhradil. Pracuje v spoločnosti Terno, pracuje aj nadčasy a po dlhej dobe sa tak konečne zamestnal. Preto sa odvoláva proti rozsudku, nakoľko bude žiadať o podmienečný trest odňatia slobody akokoľvek prísny. Chce ubezpečiť, že pôjde až na dno svojich síl a vyplatí spomínané dlžné výživné. Dúfa, že súd bude zhovievavý, a že dostane možnosť potvrdiť svoj úprimný úmysel napraviť v krátkej dobe krivdy a dať veci do poriadku k spokojnosti všetkých. K chybám, ktorých sa dopustil v minulosti, už nebude dochádzať. Na základe odvolania obžalovaného krajský súd vytýčil termín verejného zasadnutia na deň 03.05.2012. Na tomto verejnom zasadnutí obžalovaný potvrdil, že má prácu, a že chcel by svoje dlžné výživné uhradiť, a preto požiadal o určitý časový úsek, aby mohol tak učiniť. Na základe tejto skutočnosti krajský súd, ako súd odvolací, odročil predmetné verejné zasadnutie na neurčito. Následne, po určitom časovom odstupe, odvolací súd súc si vedomý, že obžalovanému bola poskytnutá dostatočná lehota na úhradu dlžného výživného, bol vytýčený termín verejného zasadnutia na deň 06.09.2012. Na tomto zasadnutí prítomný obžalovaný prehlásil, že v súčasnosti pracuje, zarába približne 900,-- Eur, avšak poškodenej matke jej dcéry uhradil zatiaľ 50,-- Eur a potom ešte 30,-- Eur. Dlžné výživné teda neuhradil. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste, ako aj správnosť konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie odvolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Týmto postupom krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného K. G. nie je dôvodné. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd pri ukladaní trestu obžalovanému v zmysle § 207 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l) a § 37 písm. m), ako aj § 38 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 1 roka dôsledne postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného zákona a uložil obžalovanému trest jednak zákonný, a jednak spravodlivý. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, na jeho zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému postupoval striktne podľa týchto ustanovení a uložil obžalovanému trest, ktorý zodpovedá požiadavkám tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie. V prvom rade treba podotknúť, že pokiaľ ide o ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody za existujúcej situácie, musel okresný súd brať do úvahy predchádzajúce odsúdenie K. G. v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Galante pod sp. zn. 3T/59/2010. V súvislosti s ukladaním trestu obžalovanému treba podotknúť, že trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čo vyjadruje zásadu proporcionality trestu. Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je aj určená jeho funkcia jednak v tom, že má pôsobiť jednak na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, ale aj prvok individuálnej prevencie v podobe výchovy k riadnemu životu, ale nielen vo vzťahu k samotnému páchateľovi, ale aj voči ďalším občanom, v ktorej skutočnosti sa prejavuje prvok generálnej prevencie. V zmysle vyššie uvedeného u K. G. pri tej situácii, že ani v danej lehote nebol schopný uhradiť dlžné výživné, a teda nedošlo k zániku trestnosti jeho činu, musel súd pri ukladaní druhu trestu brať do úvahy skutočnosť, že K. G. sa dopustil predmetnej trestnej činnosti v rámci skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia. Krajský súd teda nemal možnosť zákonným spôsobom meniť trest odňatia slobody uložený obžalovanému. Správny a zákonný je aj rozsudok v tej časti, v ktorej bol obžalovaný pre výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd teda nevzhliadol dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku ani v prospech obžalovaného, a teda o odvolaní obžalovaného rozhodol v zmysle § 319 Trestného poriadku tak, že jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je riadny opravný prostriedok prípustný.