Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/95/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311010757 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311010757.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Ivana Ilavského a JUDr. Janky Klčovej v trestnej veci obžalovaného P. V. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16.5.2012 sp.zn. 3T/184/2011 na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. augusta 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného P. V., sa z a- m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom, ktorý bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 16.5.2012, okresný súd uznal obžalovaného P. V. za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že - od presne nezistenej doby, si na nezistenom mieste zabezpečil a do 15.2.2011, do 09.05 hod., v Q., na G. ulici č. XXX, v pravom vrecku žltej bundy položenej na zadnom sedadle motorového vozidla zn. Porsche Caynne, farby čiernej metalízy, evidenčné číslo GA 171 CY, VIN: WP1ZZZ9PZ8LA32410, vlastníkom ktorého je spoločnosť VWFS Slovakia, s.r.o., a on je jeho držiteľom (P.K., MŠ - Záložňa), mal schovaných 8 plastových vreciek s tlakovým uzáverom obsahujúcich spolu 5 873 mg 23,4%-ného kokaínu s prímesou fenacetínu, lidokaínu, kofeínu, z toho 1 374 mg absolútneho kokaínu vo forme bázy. Uvedené množstvo zodpovedá 46-137 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom kokaín je zaradený podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny omamných látok. Za to bol obžalovanému podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku si podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil jednak sám, a jednak prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní, ktoré si napísal rukou sám obžalovaný P.K., namieta jednak nezákonnosť výroku v napadnutom rozsudku ohľadne jeho viny a namieta tiež niektoré procesné náležitosti. Pokiaľ ide o výrok o vine má za to, že tento je nezákonný, pretože predmetného skutku sa nedopustil, na svoju obranu uviedol celý rad relevantných skutočností, ktoré okresný súd pri rozhodovaní o jeho vine nezobral do úvahy, takisto nezobral do úvahy hodnoverné výpovede svedkov K. V. a K. A.. Pokiaľ ide o odvolanie vypracované obhajcom obžalovaného, toto obsahuje jednak námietky ohľadne nezákonnosti vykonania príkazu na prehliadku motorového vozidla, ako aj nezákonnosť samotného príkazu na takúto prehliadku a poukazuje aj na skutkové okolnosti, resp. hodnotenie dôkazov zo strany okresného súdu. Pokiaľ ide o nezákonnosť dôkazu v prvom rade má za to, že príkaz na prehliadku osobného motorového vozidla je nezákonný a to v tom smere, že neobsahuje riadne odôvodnenie skutkovými okolnosťami, ako to vyžaduje judikatúra a prípadne Nálezy ústavného súdu SR. Príkaz na prehliadku musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 181 Trestného poriadku s poukazom na § 181 odsek 2, § 182 a § 101 odsek 1 Trestného poriadku druhá veta, najmä pokiaľ ide o odôvodnenie. Podľa týchto ustanovení v odôvodnení súd musí uviesť, resp. vyšetrovateľ, o ktoré skutočnosti svoje rozhodnutie oprel, akými úvahami sa pri vydaní príkazu spravoval. Príkaz na prehliadku osobného motorového vozidla Porsche Caynne, evidenčného čísla GA 171 CY neobsahuje žiadne skutkové okolnosti, ani vzhľadom k podozreniu k trestnej činnosti, ani vzhľadom k úmyslu spáchať trestný čin. Príkaz vyšetrovateľa nevysvetľuje, na podklade akých skutočností nastalo dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, alebo že tento má byť spáchaný. Neobsahuje ani popis skutkových okolností, a teda príkaz vyšetrovateľa na prehliadku osobného motorového vozidla obžalovaného nespĺňa požiadavku preskúmateľnosti. Chýba relevantná konkrétna vysvetľujúca argumentácia, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom stanovené podmienky, odôvodňujúce zásah do práva zaručeného ústavou. Rovnako tak nezákonnosť vzhliada vo výkone prehliadky bez meškania. Príkaz na prehliadku predmetného osobného motorového vozidla obžalovaného vydal vyšetrovateľ OR PZ Galanta dňa 3.2.2011 s tým, že prehliadka vozidla sa má vykonať v období od 8.2.2011 do 31.3.2011. Už takéto nariadenie prehliadky je nezákonné. Ustanovenie § 101 odsek 2 Trestného poriadku prikazuje prehliadku vykonať bez meškania. Vykonanie prehliadky v rozpore s týmto ustanovením spôsobuje absolútnu neplatnosť a nepoužiteľnosť dôkazov získaných na základe takto realizovanej prehliadky vozidla. Zákonodarca v tomto ustanovení rešpektoval výnimočnosť prielomu do ochrany práva na súkromie a reštriktívnu interpretáciu zákonom určených podmienok jej prípustnosti. Výkon prehliadky bez meškania rozhodne nemôže byť jej uskutočnenie o 12 dní od vydania príkazu na prehliadku. To, že vyšetrovateľ vedel, že vec sa na mieste výkonu prehliadky ešte nenachádza je zrejmé aj z príkazu, v ktorom prehliadku nariaďuje vykonať až odo dňa 8.2.2011, hoci príkaz vydáva dňa 3.2.2011. Bez meškania má byť prehliadka vykonaná práve preto, aby sa skutočne hľadala vec, ktorá sa na mieste výkonu prehliadky už nachádza a nie vec, ktorá sa tam ešte nenachádza, pričom o takýto problém aj ide v danej veci, preto nemohla byť prehliadka príkazom ani nariadená. Aj pri osobnom výsluchu na hlavnom pojednávaní vyšetrovateľ sa vyjadril, že vôbec nevedel, či v aute obžalovaného drogy sú, mali len všeobecné podozrenie, že sa obžalovaný takouto trestnou činnosťou zaoberá, tak prehliadku nariadil. Tvrdenie vyšetrovateľa, že jeho postup bol zákonný, lebo sa jeho podozrenie potvrdilo, vyznieva v kontexte ďalších neúspešných prehliadok a jeho nepodložených podozrení voči iným osobám ako skúšanie, či u niekoho niečo nenájdu, čo nie je rozhodne zákonný postup. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, pokiaľ sa okresný súd opiera o vyjadrenie obžalovaného pred políciou pri zásahu, t.j. pri prehliadke vozidla, ide o nezákonný postup súdu a ide o obchádzanie zákonných ustanovení o výsluchu obvineného. Popretie vlastníctva žltej bundy svedkami F. A. a F.K. za situácie, že vedeli, že v nej mali drogy, je pochopiteľné. Pokiaľ ide o stery zabezpečené políciou z rúk obžalovaného z volantu a rýchlostnej páky jeho vozidla, tieto sú vysvetliteľné sekundárnou kontamináciou, ako to potvrdila aj znalkyňa Ing. F. G. na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o drogy v moči obžalovaného a pravdivosť laboratórneho vyšetrenia, toto nemožno overiť, pretože spracovateľka tohto vyšetrenia Bc. P. H. je neznáma, akoby ani neexistovala. Obhajobu obžalovaného potvrdili svedkovia K. A. a K. V. a táto obrana vyvrátená nebola. Ak pretrvávajú pochybnosti aj po vyčerpaní všetkých potrebných a dostupných možností dokazovania o priebehu skutku, uplatní sa pravidlo „in dubio pro reo“. V danom prípade teda malo byť uplatnené toto pravidlo, pretože nie sú dané ani len nepriame, ani priame dôkazy a nie sú tak navzájom previazané, aby nedávali najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu. Z tejto situácie potom vyplýva, že okresný súd nesprávne postupoval, keď obžalovaného uznal za vinného z predmetnej trestnej činnosti. Obžalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/, d/, e/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku. Na verejnom zasadnutí obžalovaný, ako aj jeho obhajca zotrvali vo svojich odvolacích námietkách. Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s tým, že rozsudok súdu I. stupňa považujú za správny a zákonný. Krajský súd ako súd odvolací, primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 odsek 1 alebo odsek 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom I. stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 odsek 10 Trestného poriadku a tieto okresný súd správne vyhodnotil individuálne i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Skutkové zistenie súdom I. stupňa považuje krajský súd za správne a zodpovedajúce dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného P.K. podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj dostatočne a presvedčivo odôvodnením spôsobom, ktorému z hadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť. Aj pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Pred súdom I. stupňa bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom, ktorý nepostráda žiadnu logiku. V odôvodnení napadnutého rozsudku, v intenciách ustanovenia § 168 odsek 1 Trestného poriadku, súd I. stupňa dostatočným spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného. Okresný súd vo svojom rozhodnutí jasne odôvodnil, o ktoré všetky dôkazy sa opiera, vyhodnotil dôkaznú situáciu, podrobne ju rozobral a s týmito závermi okresného súdu sa stotožňuje aj odvolací súd. Krajský súd si teda osvojuje skutkové závery I. stupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby opakovania rovnakých právnych úvah. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok opísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaný. Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so skutkovým stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný v kritickej dobe prechovával predmetné drogy. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného uvedené jednak v jeho samotnom písomnom podaní, ale aj v odvolaní jeho obhajcu, nejde o nové odvolacie námietky, ale len o opakovanie tvrdenia z predchádzajúcich štádií trestného stíhania, s ktorými sa dôsledne a v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Krajský súd sa s odôvodnením uvedeným v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu stotožňuje, osvojuje si ho a to nielen v otázke týkajúcej sa viny obžalovaného, ale aj procesného postupu v prípravnom konaní, ktorý je v odvolaní, ale aj v predchádzajúcom súdnom konaní namietaný. Aj podľa názoru odvolacieho súdu spáchanie skutku obžalovaným je nielen v rovine hypotéz ako sa to naznačuje v odvolaní, ale je bezpečne preukázané výsledkom zákonnej prehliadky jeho motorového vozidla Porsche Caynne, evidenčného čísla GA 171 CY zo dňa 15.2.2011, znaleckým, resp. laboratórnym dokazovaním zaistených stôp a sterov z rúk obžalovaného a z interiéru vozidla, výpoveďami svedkov F. A. a F.K., ako aj výpoveďami vypočutých príslušníkov policajného zboru ako sú B.A., PhDr. F.J., L. E., X. X. a Ing. P. H.. Krajský súd v týchto dôkazoch vzhliada na seba nadväzujúcu sústavu, ktorá aj pri najprísnejšie možnom jej posudzovaní z pohľadu obhajoby obžalovaného nedáva priestor pre spochybnenie viny obžalovaného. K obhajobe obžalovaného v tom smere, že predmetná bunda nájdená pri ohliadke motorového vozidla nepatrila jemu, ale patrila buď svedkovi F. A., alebo F.K. napriek tomu, že bola potvrdená v záverečnej fáze súdneho konania zjavne nehodnovernými svedkami K. A. a K. V. nie je potvrdená žiadnym iným konkrétnym hodnoverným poznatkom, či dôkazom, ktorý by túto obhajobu urobil prijateľnou. Je tomu aj tak preto, že obvinený ohľadne svojej obhajoby vypovedal veľmi rozdielne v prípravnom konaní a v súdnom konaní. V prípravnom konaní vo svojej jedinej výpovedi po vznesení obvinenia zo dňa 16.2.2011 uviedol, že pokiaľ sa našiel kokaín na jeho rukách mohlo sa sto stať tak, že keď na druhý deň ráno predmetnú bundu z vozidla, ktoré predtým prenajal spomínaným svedkom prekladal z jedného vozidla do druhého. Nespomínal žiadnu inú manipuláciu s bundou. Túto jeho výpoveď logicky nepotvrdzuje ani tá skutočnosť, že podľa zmluvy o prenájme osobného motorového vozidla zažurnalizovanej na č.l. 385 spomínaní svedkovia F. A. a F.K. obžalovanému zapožičané osobné motorové vozidlo zn. Š - Fábia, evidenčné číslo GA 637 GZ vrátili dňa 6.2.2011 o 18.10 hod., teda podľa výpovede obžalovaného zo dňa 16.2.2011 mal uvedenú bundu preložiť do svojho vozidla dňa 7.2.2011 v ranných hodinách. Prítomnosť kokaínu na jeho rukách však bola zistená až 15.2.2011, t.j. po ôsmich dňoch od údajného styku s predmetnou bundou, čo je aj podľa vypočutej znalkyne Ing. F. G. vylúčené. Okrem toho však správne uviedla vo svojom uznesení okresná prokurátorka v Galante zo dňa 16.2.2011 sp.zn. 3Pv 120/11, ktorým podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietla sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu o vznesení obvinenia a to v tom smere, že kokaín bol uložený tak, že sa nachádzal v papierovej krabičke oblepenej čiernou lepiacou páskou, ktorá bola uložená vo vrecku bundy a teda k styku s kokaínom len pri predkladaní bundy z jedného auta do druhého nemohlo dôjsť. Následne na to obžalovaný na hlavnom pojednávaní podstatným spôsobom vo svoj prospech upravil svoju predchádzajúcu výpoveď v tom smere, že popisoval akým spôsobom mu policajt dal do ruky pri prehliadke vozidla predmetnú bundu, ako ju na pokyn policajta musel prehľadať, ako keď našiel vo vrecku čiernu krabičku musel túto rozlepiť, vybrať v nej sa nachádzajúce sáčky a uložiť ich na zadné sedadlo svojho vozidla, ktoré potom policajti fotili. Takto upravená obhajoba obžalovaným dodatočne na hlavnom pojednávaní je neprijateľná a to nielen preto, že ju vyvrátili svedkovia citovaní v rozsudku súdu I. stupňa, ale aj pre to, že ním opisovaný postup hrubo odporuje technike výkonu prehliadky motorového vozidla zo strany príslušníkov policajného vozidla, ktorý naviac k takémuto zavádzajúcemu postupu nemali ani racionálny dôvod. Je totiž zrejmé, že kladný výsledok prehliadky by znamenal už samotný akt nájdenia drogy a nie získavanie ďalšieho dôkazu takýmto nezákonným spôsobom spočívajúcim v navádzaní obžalovaného k manipulácii s nálezom z predmetného osobného motorového vozidla. Treba však podotknúť aj na ďalšiu skutočnosť, že v tomto smere odlišne vypovedala na hlavnom pojednávaní jeho sestra svedkyňa F. Q.. Tá totiž podľa jej výpovede videla len čisto ten fakt, že policajti dávali do rúk obžalovanému nejakú čiernu krabičku, čo je popis skutkových okolností v podstatnom rozpore s tým, čo vypovedal obžalovaný na hlavnom pojednávaní. Na jednej strane teda je rozpoluplná a nepotvrdená obhajoba obžalovaného, na druhej strane je tu v jeho neprospech prehliadka jeho osobného motorového vozidla, prítomnosť kokaínu na jeho rukách i na interiéri vozidla, prítomnosť kokaínu v jeho moči, ďalej je tu nález 51 originálne zabalených injekčných striekačiek a okrem toho je tu aj prítomnosť daktyloskopických stôp z ruky obžalovaného na digitálnej váhe Diamant zaistenej pri domovej prehliadke u F. C., na ktorej naviac boli zistené aj stopy kokaínu, čo všetko sú rozhodujúce priame i nepriame dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného. Pokiaľ ide o spomínanú digitálnu váhu nájdenú pri domovej prehliadke u F. C. súvislosť je tu daná tým, že od prvopočiatku policajti už na základe operatívno-pátracích informácií mali podozrenie, že obžalovaný pri získavaní a distribúcii drog spolupracuje práve s týmto svedkom. Okrem toho pokiaľ ide o procesný postup krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou obžalovaného, podľa ktorej prehliadka jeho osobného motorového vozidla v dôsledku nedostatočne odôvodneného príkazu na jej vykonanie a jej nevykonanie bez meškania je ako dôkaz nezákonná. S touto námietkou sa podľa názoru krajského súdu veľmi starostlivo vysporiadal okresný súd v napadnutom rozsudku, s ktorou argumentáciou sa odvolací súd v plnej miere napriek nesúhlasu obžalovaného v odvolaní stotožňuje a osvojuje si ho. Pokiaľ ide o odôvodenie predmetného príkazu, treba k úvahám okresného súdu len doplniť, že tento príkaz okrem citácie skutku, pre ktorý bolo dňa 21.1.2011 začaté trestné stíhanie za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona, ktoré sa zjavne vzťahuje aj na konanie obžalovaného, tento príkaz obsahuje aj ďalšie odôvodnenie, podľa ktorého bolo zistené na základe operatívno-pátracích informácií, že priamo obžalovaný sa podieľa na prechovávaní a distribúcii omamných látok. Presná citácia odôvodnenia je uvedená na strane 217 spisu a z takto formulovaním odôvodnením je v dostatočnej miere objasnený aj dôvod pre vykonanie prehliadky osobného motorového vozidla obžalovaného, pričom krajský súd si už nevie ani len hypoteticky predstaviť, aké ďalšie relevantné konkrétne vysvetľujúce ďalšie skutočnosti by takýto príkaz mal ešte v štádiu začatia trestného stíhania obsahovať. Tento príkaz vo svojom odôvodnení zreteľne obsahuje, že je to práve obžalovaný, ktorý na základe operatívno-pátracích informácií sa má zaoberať drogovou trestnou činnosťou a že na túto drogovú trestnú činnosť používa aj predmetné osobné motorové vozidlo, na ktorého prehliadku sa predmetný príkaz vzťahoval. Zhodne tak krajský súd sa stotožňuje aj s právnymi úvahami okresného súdu ohľadne námietky obžalovaného, že prehliadka vozidla nebola vykonaná bez meškania. Aj v tomto ohľade naviac krajský súd zase iba dopĺňa, že pri posudzovaní toho, či prehliadka vozidla bola učinená bez meškania, alebo nie, v zmysle ustanovení § 101 odsek 2 Trestného poriadku túto skutočnosť nie je možné posudzovať mechanicky iba podľa časového horizontu (t.j. kedy bol príkaz vydaný a kedy bola prehliadka vykonaná), ale je potrebné prihliadať na objektívnu možnosť, kedy skutočne podľa okolností prípadu je orgán oprávnený prehliadku vykonať po všetkých stránkach na ňu organizačne, personálne, technicky pripravený. Určenie termínu prehliadky osobného motorového vozidla v príkaze zo dňa 3.2.2011 schváleného okresnou prokurátorkou dňa 4.2.2011 na rozpätie od 8.2.2011 do 31.3.2011 v čase, kedy sa pripravovala domová prehliadka u troch podozrivých osôb, rovnako tak prehliadka ďalších troch osobných motorových vozidiel a takýto postup má svoje opodstatnenie v tom, že osobné motorové vozidlo nie je statická vec, ktorá je kedykoľvek dosažiteľná na jednom mieste (ako napr. nehnuteľnosť), ale je to vec mobilná, o ktorej policajný orgán nemôže predpokladať, kedy a kde sa bude toto vozidlo nachádzať a teda kedy a kde bude dosažiteľné pre potrebu úkonu v trestnom konaní. Svoj význam tu má aj tá skutočnosť, že všetky spomínané prehliadky vo vzťahu k trom podozrivým osobám bolo potrebné vykonať súčasne, čo podstatne zvyšuje nároky na ich prípravu a samotný výkon prehliadok a to nielen z hľadiska technicko- organizačného, ale aj z hľadiska časového. Z týchto dôvodov potom krajský súd nemá vzhľadom na okolnosti prípadu presvedčenie o tom, že by bola vykonaná prehliadka osobného motorového vozidla obžalovaného dňa 15.2.2011 ako dôkaz nezákonná. Z týchto dôvodov potom krajský súd v celom komplexe nemal žiadny dôvod pochybovať o vine obžalovaného a nemal dôvod pochybovať o zákonnosti dôkazov na základe ktorých bola táto vina ustálená. Krajský súd je tiež toho názoru, že právna kvalifikácia konania obžalovaného, ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona na základe zistených skutkových okolností je zákonu zodpovedajúca, ktorá nevykazuje žiadne pochybenie. Pokiaľ ide o výrok o treste podľa ktorého bol obžalovanému v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby uvedenej v § 172 odsek 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, aj tento krajský súd považuje za zákonný. Ide vlastne o trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom okresný súd tento výrok aj odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa krajský súd stotožňuje. Naviac krajský súd skonštatuje, že dôvod pre iný výrok o treste ani nemá zákonný podklad. Správne bol obžalovaný podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v doterajších desiatich rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Krajský súd nevzhliadol ani žiadne ďalšie iné pochybenia v postupe okresného súdu, ktoré by zakladali prípadnú nezákonnosť, a teda ani nezistil dôvod pre zrušenie, či zmenu napadnutého rozsudku. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že toto je nedôvodné. Z týchto dôvodov potom krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného P.K. zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je riadny opravný prostriedok prípustný.