Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311201784 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311201784.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o plnoleté dieťa: J. W., nar. XX.XX.XXXX a maloleté deti: W., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: I. P., nar. XX.XX.XXXX, Z. U. XX a J. W., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, B., zastúpený advokátom: JUDr. Ivan Rendek, Galanta, Šafárikova 1522, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 16P 25/2011-165 zo dňa 30. januára 2012, takto r o z h o d o l : Odvolanie matky sa o d m i e t a. Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného na maloletú W., P., P. a J. do dovŕšenia plnoletosti zamietol, zároveň zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú W. a J. do plnoletosti. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Galante č.k. 13P 169/2009-97 zo dňa 15.12.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP 15/2011-118 zo dňa 11.05.2011 v časti o výživnom na maloleté deti tak, že od 01.09.2011 zvýšil výživné na maloletú P. zo sumy 70,- eur na 80,- eur ako aj na maloletú P. zo sumy 70,- eur na 80,- eur. Zročné výživné od 01.09.2011 do 30.01.2012 na maloletú P. a P. vo výške po 50,- eur na každé dieťa povolil otcovi splácať v splátkach po 10,-eur spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne podľa § 62 ods. 1 až 5, 75 ods. 1, 78 ods. 1 Zákona o rodine a 163 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že pomery t. č. plnoletej J. a maloletej W. sa od posledného rozhodnutia zásadným spôsobom nezmenili, pričom súd zistil, že sa zvýšili príjmy matky na 964,- eur a zníženie príjmu otca na súčasných 384,- eur, teda niet dôvodu na úpravu výživného. Súd mal však preukázanú zmenu pomerov na strane otca a to najmä tým, že sa znížili jeho príjmy nie vlastným pričinením oproti poslednej úpravy výživného v konaní o rozvod na sumu 384,- eur, pričom manželka poberá rodičovský príspevok 190,- eur mesačne, maloletá P. a P. sú od 01.09.2011 žiačkami strednej školy, u otca sa zmenili pomery uzavretím nového manželstva, z ktorého pochádza dieťa. Táto skutočnosť nie je dôvodom na zníženie výživného vo vzťahu k všetkým deťom, na už plnoletú J. si návrh na zníženie výživného musí uplatniť v samostatnom konaní. Príjmy matky z podnikateľskej činnosti sa nepodarilo preukázať, iba príjmy z riadneho zamestnania, ktoré sa zvýšili zo sumy 450,-/ 470,- eur na sumu 964,- eur mesačne. Dňom 01.09.2011 bola preukázaná zmena pomerov P. a P., pretože začali navštevovať strednú školu. Výšku výživného na deti súd určil sumou po 10,- eur na každé dieťa mesačne prihliadnuc na zárobky matky. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec detí prostredníctvom právneho zástupcu a to v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného a v časti zvýšenia výživného na maloletú P. a maloletú P. z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie návrhu na zníženie výživného, alternatívne vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predovšetkým poukázal na to, že matka podala návrh na zvýšenie výživného ani 2 mesiace po právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného. Otec dôvodil poklesom príjmu oproti príjmu, ktorý sa bral do úvahy pri poslednom rozhodovaní, pričom k poklesu nedošlo zavinením otca. Zároveň dôvodil aj tým, že mu pribudli 2 vyživovacie povinnosti a to uzavretím manželstva 20.11.2010 a narodením maloletého J. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z jeho súčasného manželstva. Manželka je na materskej dovolenke a má poberať rodičovský príspevok 190,- eur, pričom má z predchádzajúceho manželstva ešte 2 deti a to maloletého Y. nar. XX.XX.XXXX a maloletú P. nar. XX.XX.XXXX, na ktoré platí ich otec výživné spolu vo výške 90,- eur. Odvolateľ poukázal na to, že na strane matky jej priemerný zárobok zistený vo výške 964,- eur, je v rozpore s jej tvrdením o príjme vo výške 440,- eur. Otec tvrdí, že okrem príjmu z pracovného pomeru, má matka ďalší príjem z vykonávania kozmetických služieb, pričom oprávnenie na podnikanie jej už bolo zrušené, avšak doma má stále drahé zariadenia. V tejto súvislosti matka vypovedala, že tieto činnosti vykonávať už nemôže zo zdravotných dôvodov, avšak na druhej strane pripustila, že ich vykonáva bezplatne pre svoje známe. Výdavky na plnoletú J. a ešte maloletú W. sú obdobné s výdavkami, ktoré boli konštatované v rozhodnutí asi pred rokom. Otec si uvedomuje, že P. a P. začali navštevovať strednú školu, ale až po tom, ako vo veci rozhodol odvolací súd a už v tom čase súd konštatoval porovnateľné výdavky všetkých detí a preto niet dôvodu k zvýšeniu výživného. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka detí a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a to tak, že zvýši výživné na W. na 100,- eur mesačne a na P. tiež na 100,- eur mesačne. Poukázala na to, že maloletá W. je v už 2. ročníku Hotelovej akadémie v Nitre a keď sa rozhodovalo o určení výživného bola ešte len na strednej škole. P. a P. pokračujú v štúdiu na strednej škole, s čím má matka zvýšené výdavky, ktoré aj v konaní zdokladovala. Vytýkala súdu pochybenie spočívajúce v nesprávnej sume o mesačnom príjme, nakoľko sumu 964,- eur mesačne nikdy k výplate nedostala. Zároveň uviedla, že od januára je na dlhodobej PN, potom sa jej zárobok znížil o polovicu. Otec detí je živnostník, pracuje bez faktúr a ešte v čase, keď spolu žili, zarábal okolo 2.000,- eur mesačne. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky je potrebné odmietnuť a odvolanie otca je dôvodné. Predmetom konania na Okresnom súde v Galante pod spis. zn. 16P 25/2011 bol návrh matky detí podaný na súde 27.01.2011, ktorým žiadala zvýšenie výživného na J., W., P. a P. na 100,- eur spätne od 01.09.2010. V priebehu konania otec detí uplatnil návrh na zníženie výživného na J., W., P. a P. od 26.09.2011 na sumu 60,- eur na každé dieťa. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o zvýšení výživného a zamietnutia návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd predovšetkým posudzoval vyjadrenie matky k odvolaniu právneho zástupcu otca, pričom svoje podanie zo dňa 12.03.2012 doručené súdu 13.03.2012 označila ako vyjadrenie k odvolaniu, ale z obsahu vyplýva, že podáva odvolanie voči rozhodnutiu súdu a žiada, aby odvolací súd zvýšil výživné a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd vychádzal z toho, že každé podanie je potrebné posúdiť podľa svojho obsahu ( § 41 ods. 2 O.s.p.) a preto považoval predmetné podanie matky ako odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, napriek nesprávnemu označeniu ako vyjadrenie k odvolaniu. Súd sa zaoberal skúmaním otázky, či odvolanie bolo podané včas a dospel k záveru, že odvolanie matky bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť. Podľa ust. § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Podľa ust. § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z citovaných ustanovení vyplýva objektívna podmienka prípustnosti odvolania, ktorou je podanie odvolania v stanovenej lehote, ktorá je pätnásť dní, počítaných od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej jej počiatok, ktorým je deň, kedy bol odvolateľovi doručený rovnopis písomného vyhotovenia rozhodnutia, t.j. rozsudku alebo uznesenia. Keďže ide o lehotu procesnú, nezapočítavajú sa do jej behu dni dopravy písomnosti na súd. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že matke bol rozsudok doručený platne poštou 09.02.2012, lehota na podanie odvolania začala plynúť od nasledujúceho dňa 10.02.2012 a uplynula 24.02.2012. Odvolanie matky zo dňa 12.03.2012 podané osobne do podateľne Okresného súdu Galanta 13.03.2012 bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, teda oneskorene. Vychádzajúc z podaného odvolania otca (napriek tomu, že odvolanie matky bolo odmietnuté), odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu vzhľadom na súvis výrokov rozhodnutia ako aj z dôvodu, že odvolací súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pretože v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu. Podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z.). V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečenie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, podľa fyzickej a duševnej vyspelosti, jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnostiach, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa k životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu, ako je výber pracovných príležitostí v určenom mieste. Zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle ods. 3 citového ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Z citového ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo poklesu jeho príjmu, po prípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dáva do pozornosti skutočnosť týkajúcu sa právneho postavenia J., ktorá v priebehu tohto konania, ktoré začalo o návrhu matky na zvýšenie výživného aj vo vzťahu k nej, nadobudla plnoletosť XX.XX.XXXX, teda stala sa účastníčkou tohto konania a súd mal s ňou konať ako s účastníkom konania, čo sa nestalo, pretože nebola nepredvolaná na pojednávanie dňa 28.09.2011. Po tom, čo sa J. stala plnoletou, uplatnil otec (vo vzťahu ku všetkým štyrom deťom) návrh na zníženie výživného a to 05.01.2012 a vyslovene žiadal znížiť výživné aj na J. na 60,- eur mesačne. Takýto návrh otca na zníženie výživného na plnoletú J. mal byť súdom prvého stupňa vylúčený na samostatné konanie, pretože súd prvého stupňa v tomto konaní nemôže o takomto návrhu rozhodovať. Ďalej je potrebné poukázať na to, že J. požiadala o zrušenie návrhu pre ňu z osobných dôvodov vychádzajúc z podania zo dňa 12.12.2011, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 13.12.2011. Súd prvého stupňa sa týmto podaním a dispozitívnym úkonom už plnoletej J. zaoberal a na pojednávaní 11.01.2011 vyhlásil uznesenie, ktorým zastavil konanie o návrhu na zvýšenie výživného na J. nar. XX.XX.XXXX dňom XX.XX.XXXX a vyslovil o trovách konania to, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Následne súd aj vypracoval toto vyhlásené uznesenie (č. l. 169) a výrok uviedol, že súd konanie zastavuje a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.02.2012 aj napriek tomu, že výrok písomného vyhotovenia rozhodnutia nekorešponduje s výrokom vyhláseným na pojednávaní. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí bližšie nezaoberá právnym postavením J., vychádza z predpokladu, že J. mohla disponovať s týmto svojim návrhom iba za čas od jej plnoletosti a vo veci samej zamietol návrh matky na zvýšenie výživného vo vzťahu k J. do plnoletosti a rovnako návrh otca na zníženie výživného do dovŕšenia plnoletosti J.. Odvolací súd sa s takýmto postupom súdu nestotožňuje, pretože súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že otec podal návrh na zníženie výživného 05.01.2012, teda až po tom čo J. dosiahla plnoletosť, ktorá skutočnosť nastala XX.XX.XXXX, takže žiadny návrh otca na zníženie výživného vo vzťahu k J. do dovŕšenia plnoletosti uplatnený nebol a keďže ani takýto návrh ani podaný nebol, súd o ňom nemal čo rozhodnúť. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu matky na J. do plnoletosti je potrebné vychádzať z jej dispozitívneho úkonu, že žiada o zrušenie návrhu pre ňu, teda J. sa nepripojila k návrhu matky na zvýšenie výživného, čo je jej právo a treba vychádzať z tohto jej dispozitívneho úkonu. Týmto svojim prejavom vôle J. netrvá na zvýšení výživného na ňu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktorému občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania potupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Výrok rozhodnutia súdu o zvýšení výživného na P. a na P. ako aj návrh otca na zníženie výživného podľa názoru odvolacieho súdu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd prvého stupňa v odôvodnení neuviedol rozhodné pomery z ktorých vychádzal a pokiaľ vychádzal z predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Galanta č.k. 13P 169/2009 zo dňa 15.12.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP 15/2011 zo dňa 11.05.2011 tak je potrebné uviesť, že už manželstvo bolo rozvedené, takže bolo potrebné vychádzať a skúmať pomery od zmeny pomerov pri rozvode a takéto rozhodnutie aj zmeniť, pretože účinky rozvodového konania vo vzťahu k výživného sú do budúcnosti a účinky tzv. „P“ konania, ktoré sa viedlo v danej veci smerujú iba na čas do rozvodu manželstva. Je nepochybné, že samotné odôvodnenie po vecnej stránke je neprehľadné a nepreskúmateľné v jeho jednotlivých výrokoch, rovnako sa v ňom nachádzajú viaceré nepresnosti, pretože súd uvádza v predposlednom odseku odôvodnenie, že výšku výživného na P. i P. určil sumou po 10,- eur mesačne na každé dieťa pričom to nezodpovedá výroku rozhodnutia. Rovnako je nepreskúmateľné rozhodnutie týkajúce sa zročného výživného otca vo vzťahu k P. a P.. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení obmedzil len na všeobecné konštatovania, neuvádza a neidentifikuje, nekonkretizuje ich na danú situáciu, hovorí všeobecne iba o tom, že otec uzavrel manželstvo, otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, neuvádza vo vzťahu ku komu, nezaoberal sa dôvodmi zisteného poklesu príjmu otca, neuvádza odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sú jedným z kritérií určenia rozsahu zmeny výživného. Súd prvého stupňa rozhodujúce skutočnosti v čase predchádzajúcej úpravy a rozhodujúce skutočnosti v čase súčasnej úpravy dôsledne neporovnal, ktorá skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Možno preto dospieť k záveru, že súd prvého stupňa dôsledne neporovnal zmenu pomerov v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia a týmto nesprávnym postupom nepochybne odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti zamietnutia návrhu otca na níženie výživného, zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného na W. ako aj zvýšenia výživného nepreskúmateľné a v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozhodnutie v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p., pre nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov). Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa. So zreteľom na uvedené nedostatky v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, pre ktoré je toto rozhodnutie nepreskúmateľné, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvého stupňa porovná rozhodujúce skutočnosti v čase predchádzajúcej úpravy na výsledky vykonaného dokazovania v danej veci, doplní dokazovanie v rozsahu ako je vyššie uvedené a v prípade, že dospeje k záveru o zmene pre rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce určenie výživného proti predchádzajúcej úprave výživné zmení postupujúc podľa § 62 a 75 Zákona o rodine. V prípade, že otec naďalej trvá na znížení výživného na J., súd vylúči návrh otca na zníženie výživného na plnoletú J. na samostatné konanie. Vo veci opätovne spravodlivo rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní náležite podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.