Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/21/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311215270 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311215270.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W.: D., nar. X.X.XXXX a U., nar. XX.X.XXXX, obidve bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov - matky: J. G. W., bytom T. - T., zast. advokátom JUDr. Maroš Prosman, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, a otca: T. W., bytom T. XX, zast. advokátkou JUDr. Vlasta Suchanová, so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky a otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Galanta, zo dňa 30.1.2012, č.k. 13P/156/2011-154, takto r o z h o d o l : Odvolací súd m e n í napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že s účinnosťou od 1.7.2011 znižuje vyživovaciu povinnosť otca tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého D. v sume 70,- eur mesačne a na maloletého U. v sume 60,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. 26P/131/2009 zo dňa 16.11.2009 v časti o výživnom. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok OS Galanta, sp. zn. 26P/131/2009, zo dňa 16.11.2009 v časti vyživovacej povinnosti tak, že znížil výživné na maloletého D. zo sumy 150,- eur na sumu 90,- eur mesačne a na maloletého U. zo sumy 150,- eur na sumu 70,- eur mesačne počnúc dňom 1.7.2011. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že na strane maloletých došlo k zmene pomerov v tom, že deti sú o 2,5 roka staršie. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že v čase posledného určenia výživného bola nezamestnaná, toho času poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10,- eur a prídavky na tri maloleté deti. Žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý je zamestnaný v LIDL Slovakia s príjmom 378,12,- eur, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispievajú na bývanie. Na strane otca došlo k zmene pomerov tým, že pokiaľ v čase posledného určenia výživného bol jeho zárobok 22.541,75 nórskych korún, toho času je jeho čistý mesačný zárobok 446,38,- eur. Uzavrel nové manželstvo, jeho manželka je podnikateľkou, základ dane za rok 2010 činil u nej 899,79,- eur a táto má jednu vyživovaciu povinnosť. Súd pri znížení výživného vychádzal z momentálnych schopností a možností otca maloletých, ktorý sa do situácie v ktorej sa nachádza dostal bez vlastného pričinenia, nakoľko otec si založil novú rodinu a vrátil sa na územie SR, teda nevzdal sa výhodnejšieho zamestnania, od jeho návratu na Slovensko bol neustále zamestnaný, teda nevyhýbal sa práci, avšak jeho doterajší príjem mu nedovoľuje platiť súdom určené výživné a preto súd výživné u oboch maloletých znížil počnúc dňom podania návrhu. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletých, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a to tak, že zníži výživné na maloletého U. zo sumy 150,- eur na sumu 100,- eur a na maloletého D. zo sumy 150,- eur na sumu 100,- eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bolo opomenuté celkové vyčíslenie zročného výživného a nebola určená lehota na jeho zaplatenie. Otec si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť od 1.8.2011 v rozsahu, ako bolo určené súdom. Už v čase určenia prvého výživného v roku 2009, nadobudol otec nehnuteľnosť v k. ú. T., LV č. XXXX a tým sa zlepšili jeho majetkové pomery, čo na súde neuviedol. Súd nesprávne vyhodnotil zdravotnú situáciu maloletého U., pretože maloletý užíva homeopatické lieky od októbra 2011. Zároveň matka uviedla, že nebýva v spoločnej domácnosti s J. Y. a preto jeho príjem nemal byť zohľadňovaný. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a znížil výživné na maloletého D. na sumu 40,- eur a na maloletého U. na sumu 30,- eur, počnúc dňom 1.7.2011. Uviedol, že výživné platil vždy, pričom od 1.7.2011 len vo výške, ktorá je reálna a to suma 28,- eur na každé z detí. Matka podala voči nemu návrh na exekúciu, pre zaostalé a bežné výživné. Ani znížené výživné prvostupňovým súdom nezohľadňuje jeho situáciu a nezodpovedá jeho pomerom, okolnostiam a schopnostiam. Kolízny opatrovník sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 O.s.p.), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie, po uskutočnení odvolacieho pojednávania (konanom v neprítomnosti matky a jej právneho zástupcu), na ktorom odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie výsluchom otca a napokon dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí je čiastočne dôvodné. Krajský súd poukazuje na to, že v priebehu odvolacieho konania, konkrétne deň pred vytýčením prvého odvolacieho pojednávania (vytýčenom na deň 25.4.2012) bolo advokátom JUDr. Marošom Prosmanom doručené súdu ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že tomuto advokátovi bolo dňa 23.4.2012 doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci Nové Zámky zo dňa 17.4.2012, ktoré ako predchádzajúci právny zástupca matky, zmenil svoje rozhodnutie zo dňa 30.11.2011, sp. zn. N 1901/11 a určil matke advokáta JUDr. Maroša Prosmana s poukazom na ustanovenia § 5b zákona č. 327/2005 Z.z.. Tento advokát sa ospravedlnil z dôvodu, že nebola dodržaná lehota na náležitú prípravu na pojednávanie. Odvolací súd uznal tieto dôvody a pojednávanie vytýčené na deň 25.4.2012 odročil z dôvodu, že nebola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu pred pojednávaním (§ 115 ods. 2 O.s.p.) na deň 9.5.2012. Dňa 3.5.2012 bola doručená odvolaciemu súdu zo strany Centra právnej pomoci výpoveď plnomocenstva matke zo dňa 17.4.2012 a rozhodnutie Centra právnej pomoci o určení advokáta JUDr. Maroša Prosmana zo dňa 17.4.2012. Krajský súd konal a rozhodol dňa 9.5.2012 na pojednávaní bez prítomnosti matky, ktorá mala riadne predvolanie doručené a bez prítomnosti jej neospravedlneného advokáta JUDr. Maroša Prosmana, ktorý mal riadne a včas predvolanie na pojednávanie doručené. Odvolací súd neuznal dôvod matky na odročenie pojednávania, ktorá telefonicky, v deň pojednávania ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu ochorenia jej dcéry, pričom uviedla, že lekárske potvrdenie pošle dodatočne. Žiadne lekárske potvrdenie však matka dodatočne odvolaciemu súdu nedoložila. Odvolací súd má za to, že nedošlo k splneniu vážnych dôvodov na odročenie pojednávania, keďže matka učinila svoje ospravedlnenie telefonicky a neoznámila deň, kedy sa o dôvode odročenia dozvedela. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 119 ods. 2, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Podľa § 119 ods. 3, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Kolízny opatrovník ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Uviedol, že matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej G. R. Y., nar. XX.X.XXXX. Maloletý U. má syndróm ADHD, má individuálny študijný plán, je piatak. Maloletý D. je deviatak, navštevuje ZUŠ, chodí na koncerty. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je potrebné prihliadnuť na to, z akých dôvodov sa otec dostal do súčasnej situácie, nielen hodnotiť jeho súčasný stav a príjem. Vrátiť sa na územie SR bolo rozhodnutím otca. Právna zástupkyňa otca ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasila s prejednaním veci bez jej prítomnosti. Otec pred odvolacím súdom uviedol, že naďalej pracuje u zamestnávateľa Duslo a.s., predložil kópiu výplatnej pásky za mesiac marec 2012 s príjmom 528,83,- eur mesačne netto. Výška tohto príjmu nie je úplne pravidelná. Jeho manželka podniká ako živnostníčka upratovacej služby. Sú mesiace kedy nemá žiaden príjem. Základ dane zostal u nej ako zistil prvostupňový súd. Od polovice apríla tohto roka, otvorila obchod so zmiešaným tovarom, avšak ešte nevie, aké príjmy môže očakávať. Uviedol, že platí pôžičku vo výške 126,- eur mesačne, ide o dlh, ktorý vznikol na účtoch za telefonovanie jeho bývalej manželky (matky maloletých detí). Bol nútený zobrať si ďalšiu úverovú zmluvu na zaplatenie tejto pôžičky, o čom predložil kópiu. Na otázku súdu, či po návrate z Nórska priniesol nejaké finančné prostriedky na Slovensko uviedol, že to čo zarobil v Nórsku pokrylo jeho základné náklady na bývanie a posielal mesačne cca 600-700,- eur domov, nenašetril nič, prípadne tak 1.000,- eur. Výživné platil do júla 2011 vo výške celkom 300,- eur, od augusta 2011 platí výživné celkom 56,- eur. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Z dokazovania vykonaného súdmi oboch stupňov bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného, došlo k podstatným zmenám pomerov a to tak na strane maloletých detí, ako aj na strane oboch rodičov. Maloleté deti sú o tri roky staršie, na strane matky došlo k narodeniu maloletej G. R. a na strane otca došlo k zmene pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy jeho zárobok v Nórsku bol 22.541,75,- nórskych korún, toho času pracuje na Slovensku u zamestnávateľa Duslo a.s. s čistým zárobkom 528,83,- eur. Odvolací súd uvádza, že otec sa nijako práci nevyhýbal a nevyhýba. Po návrate na Slovensko otec uzavrel nové manželstvo a naďalej pracoval. Nemožno od neho, ako od občana SR vyžadovať, aby pracoval v zahraničí za účelom dosahovania vyšších príjmov, takže nie je možné uzavrieť, že by sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Na druhej strane, odvolací súd nemohol uznať argumenty otca na zníženie výživného z dôvodov platenia pôžičky a úveru, pretože tieto nemajú prednosť pred výživným. Odvolací súd tiež uvádza, že je irelevantné, či matka žije, alebo nežije so svojim druhom v spoločnej domácnosti, pretože toto nemá vplyv na určenie výšky vyživovacej povinnosti otca maloletých detí. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, odvolací súd obdobne ako prvostupňový, považoval za potrebné znížiť výživné na maloleté deti. Podľa zaužívanej súdnej praxe má tvoriť výživné cca 25% z mesačného príjmu. Z aktuálneho príjmu otca - 528,83,- eur ide o sumu 132,- eur. Z tohto dôvodu odvolací sú znížil výživné otca na staršieho D. na 70,- eur a na mladšieho U. na 60,- eur mesačne odo dňa podania návrhu otca na zníženie výživného. Odvolací súd nemohol vyhovieť argumentom matky v odvolaní, že nebolo vyčíslené celé zročné výživné a že otec si neplní od augusta 2011 svoju vyživovaciu povinnosť ako bola súdom určená. Pokiaľ si otec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, určenú mu vykonateľným rozhodnutím súdu, je právom matky, aby si nároky voči nemu uplatňovala prostredníctvom exekúcie, prípadne v trestnom konaní. Odvolací ani prvostupňový súd nemôže rozhodnúť dva krát o tej istej veci. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu, s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá právo. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.