Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/81/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311217834 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311217834.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Magdaléna Krajčovičová vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom M., P. W. XX/XX u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, dieťa rodičov - matky: Mgr. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M., P. W. XX/XX a otca: M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom M., V. M. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Mihalda, Bratislava, Gogľova 18, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky i otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28.9.2011, č.k. 13P/179/2011-31, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia výživného a v časti nedoplatku na výživnom p o t v r d z u j e . Rozsudok v časti výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, r u š í . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Q. zo sumy 82,98 Eur na sumu 160,- Eur mesačne počnúc 1.9.2011. Zročné výživné za mesiac september v sume 77,02 Eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. V ostatnej časti návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 23.10.2007, č.k. 12P/199/2007-17 v časti o výživnom. Rozsudok právne odôvodnil s použitím ust. § 167, § 120 ods. 4, § 163 ods. 1 O.s.p. a § 78 ods. 1, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a vecne tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého Q., ako aj na strane rodičov. Na strane maloletého došlo k podstatnej zmene v tom, že maloletý je starší, vzrástli jeho odôvodnené potreby, zvýšili sa jeho nároky na stravu, oblečenie, obuv a pod. Od 1.9.2011 je maloletý študentom gymnázia, takže matke preukázateľne vzrástli výdavky spojené s jeho štúdiom. Okrem toho maloletý má zdravotné problémy trpí neurózami a preto navštevuje psychológa. Na strane otca súd konštatoval zmenu pomerov v tom, že pokiaľ v čase posledného určenia výživného bol zamestnaný a mal príjem 15.890,- Sk, t.č. jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje 665,93 Eur a inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá . Obdobne na strane matky zmenu pomerov posúdil v tom, že v čase poslednej úpravy výživného mala priemerný mesačný zárobok 12.045,- Sk a t.č. je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 256,- Eur, pričom tento od januára bude poberať v zníženej sume 190,10 Eur. Matka uzavrela nové manželstvo, z ktorého pochádza maloletá R., nar. XX.X.XXXX a jej manžel mal priemerný mesačný zárobok 551,39 Eur. Vzhľadom na takúto zmenu pomerov potom výživné zvýšil na sumu 160,- Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2011, kedy preukázateľne už došlo k nárastu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa nástupom na strednú školu, pričom sumu 160,- Eur považoval za primeranú na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa s prihliadnutím na schopnosti a možnosti oboch rodičov maloletého. Keďže otcovi zvýšením výživného od septembra 2011 vznikol dlh na výživnom za mesiac september v sume 77,09 Eur, túto sumu povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 10,- Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Návrh vo zvyšku zamietol a o trovách konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko v danom prípade ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia maloletého. Otec maloletého v odvolaní podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa nedostatočne poučil otca maloletého, keď ešte nebol zastúpený advokátom a to v súvislosti s možnosťami preukazovania výdavkov a zisťovaním jeho majetkových pomerov. Otec predložil súdu potvrdenie o výške jeho mesačnej mzdy, na základe čoho súd má za preukázané, že výška jeho príjmu sa pohybuje v rozpätí okolo 665,93 Eur. Z uvedeného príjmu otec platí výživné na syna 82,98 Eur, poistku na syna vo výške 3,55 Eur, na výdavky za odber elektriny 13,16 Eur, za plyn, rozhlas a televíziu 8,64 Eur, nájomné 79,- Eur, daň z nehnuteľnosti 6,47 Eur, poplatok za komunálny odpad 19,50 Eur, cestovné do práce a späť vo výške 0,50 Eur za jednu cestu, resp. 22,- Eur mesačne, na lieky 22,- Eur mesačne, DSS vo výške 6,64 Eur. Okrem vyššie uvedených výdavkov otec má bežné výdavky a to v súvislosti s vedením domácnosti, na stravu v celkovej výške cca 130,- Eur mesačne, hygienu 84,- Eur, ošatenie, obuv 350,- Eur ročne, tzn. 30,- Eur mesačne, každoročne absolvuje preventívnu prehliadku u zubára, za ktorú platí 9,96 Eur. Po odrátaní preukázaných výdavkov otca maloletého a jeho bežných výdavkov spojených so stravou, zdravím, bývaním a oblečením z jeho príjmu, zostáva otcovi maloletého na jeho ostatný rozvoj a voľný čas strávený s maloletým necelých 200,- Eur na mesiac a v prípade zvýšenia výživného v rozsahu ako to vykonal okresný súd, len 120,- Eur mesačne. Zdôraznil, že v súvislosti so sviatkami maloletému kupuje darčeky a dáva mu vreckové približne 10,- Eur mesačne. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov i v tom, že matka uzavrela manželstvo, čím sa zvýšil jej príjem o zárobok jej terajšieho manžela a okrem toho z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by súd zohľadnil matkou poberaný rodinný prídavok. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a výživné na maloletého počnúc dňom 1.9.2011 mu zvýšil na sumu 110,- Eur mesačne a zročné výživné mu povolil zaplatiť v splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným. Matka maloletého vo svojom odvolaní zdôraznila, že v návrhu žiadala zvýšenie výživného z pôvodnej sumy 82,98 Eur na sumu 200,- Eur mesačne počnúc 1.9.2011. Pokiaľ súd zvýšil výživné otca len na sumu 160,- Eur mesačne s odôvodnením, že táto suma je postačujúca na krytie odôvodnených potrieb maloletého a zároveň otec neohrozí vlastnú výživu, nezohľadnil niektoré skutočnosti, ktoré v návrhu uviedla a sú podstatné pri určení výživného. Za takéto okolnosti považuje to, že otec je dlhodobý fajčiar, nad rámec výživného na maloletého neprispieva, nikdy ho nevzal na žiadnu dovolenku, maloletý ho navštevuje len jeden víkend v mesiaci, aj to nie pravidelne, nikdy mu veci nepral, nekúpil, teda jej starostlivosť o syna je takmer celoročná a vo všetkých oblastiach. Maloletý potrebuje pestrú stravu, u otca sa však stravujú veľmi šetrne a takmer stále rovnako. Otcova starostlivosť o maloletého je obmedzená len na dva dni v mesiaci, ktoré strávia väčšinou u neho doma, alebo na návšteve jeho sestry, bez zvýšených nákladov. Okrem súdom zohľadnených výdavkov, s maloletým má ďalšie výdavky, 22,- Eur poplatok ZRPŠ, 154,- Eur za splatenie úveru na multifunkčné ihrisko, učebnica anglického jazyka, tieto platby sa stali známymi až po pojednávaní. To znamená, že výdavky spojené so školou doteraz predstavujú sumu 103,- Eur, 10,- Eur za vstupnú prehliadku, 20,- Eur za ISAC kartu, ktoré výdavky treba prirátať k vyčísleným výdavkom na celý rok. Tieto činia spolu 3.292,66 Eur ročne, čo mesačne predstavuje približne 274,- Eur. Do nákladov treba ešte zarátať aj výdavky spojené s modernizáciou počítača, ktorý maloletý denne využíva, výmenu nábytku v izbe, nakoľko ten ktorý bol sa už rozpadával, tzn. 330,- Eur, pričom ich spoločné príjmy v rodine predstavujú 850,- Eur mesačne. Nevyhnutné mesačné náklady rodiny sú pritom vo výške 246,- Eur, takže na osobu im mesačne zostáva 151,- Eur. Odporca má čistý mesačný príjem 666,- Eur. Nevyhnutné mesačné náklady vyčíslil na sumu 135,16 Eur, pričom náklady na zdravotnú starostlivosť nešpecifikoval. Ak by súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na 200,- Eur mesačne, po odrátaní nevyhnutných nákladov by mu zostalo pre jeho osobnú spotrebu 330,- Eur. Tým by sa vyrovnala životná úroveň odporcu aj syna. Sama sa na vyživovacej povinnosti syna podieľa nielen finančne, ale aj celoročnou osobnou starostlivosťou po všetkých stránkach. Nie je zanedbateľnou skutočnosťou to, že jej mesačný príjem od 1.1.2012 sa zníži na sumu 190,10 Eur. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na sumu 200,- Eur mesačne, počnúc 1.9.2011. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal a k podaným odvolaniam rodičov sa nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania rodičov maloletého nie sú dôvodné. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 25,38 Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta 12P/199/2007 bolo zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému Q. upravená rozsudkom zo dňa 23.10.2007, č.k. 12P/199/07-17 s právoplatnosťou ku dňu 8.11.2007, ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec zaviazal platiť na výživu maloletého Q. s účinnosťou od 1.6.2007 zvýšené výživné 2.500,- Sk z pôvodnej sumy 1.500,- Sk. Otec maloletého podľa obsahu spisu zarábal priemerne 15.895,- Sk a matka maloletého 12.095,- Sk mesačne, pričom ani jeden z nich inú vyživovaciu povinnosť nemal. V čase tohto rozhodnutia maloletý bol žiakom 6. triedy základnej školy. V súčasnosti má maloletý 16 rokov, je študentom gymnázia, čím je jednoznačne opodstatnený záver, že jeho odôvodnené potreby podstatne vzrástli a to aj v spojení s bežnými základnými životnými nákladmi, ako aj v súvislosti so štúdiom. Z potvrdení predložených zamestnávateľom matky bolo zistené, že matka u svojho zamestnávateľa od septembra 2010 nemá príjem. Medzičasom uzavrela manželstvo, z ktorého pochádza maloletá R., nar. XX.X.XXXX. Od 1.9.2010 poberala rodičovský príspevok 256,- Eur a od 1.1.2012 190,10 Eur mesačne a rodinné prídavky na 2 deti 44,02 Eur. Manžel matky je zamestnaný a dosahuje príjem 565,- Eur mesačne. Otec maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá a má priemerný mesačný príjem 665,93 Eur . Zhrnúc vyššie uvedené preukázané skutočnosti je potrebné uzavrieť, že od predchádzajúcej úpravy výživného otca k maloletému Q. v roku 2007 došlo k podstatným zmenám pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, keď za obdobie od predchádzajúcej úpravy výživného narástol, vyspel, nastúpil na štúdium gymnázia, zvýšili sa výdavky spojené i s jeho zdravotnou starostlivosťou a mimoškolskými záľubami v dôsledku čoho náklady na jeho výživu za toto obdobie podstatne vzrástli, čo spolu s podstatným všeobecným nárastom životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného na maloletého. K podstatnej zmene pomerov došlo i na strane matky maloletého, ktorá uzavrela nové manželstvo a pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletej R., pričom v súčasnosti je len poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, čím jej príjmy klesli. K podstatným zmenám pomerov došlo i na strane otca vo výške jeho príjmu, keď podľa potvrdenia zamestnávateľa za posledných 12 mesiacov má priemerný mesačný príjem 665,91 Eur (20.061,- Sk). Je zrejmé, že jeho príjem sa zvýšil približne o 138,- Eur mesačne, pričom inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého Q. nemá. Posúdiac uvedené zmeny pomerov vo vzájomných súvislostiach, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že jednoznačne boli splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Čo sa týka primeranosti zvýšenia výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvostupňového súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám dieťaťa ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov je zvýšenie z pôvodnej sumy 82,98 Eur mesačne na 160,- Eur mesačne. Takúto sumu výživného, ktorá predstavuje cca 24% príjmu otca, môže otec maloletého zo svojho príjmu uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu so starostlivosťou matky a s primeraným i keď len minimálnym výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého Q.. Naopak zvýšenie výživného nad sumu 160,- Eur mesačne, tak ako to žiadala matka, by bolo neprimerané pomerom zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom prvého stupňa určené výživné je určené v súlade s praxou súdov, tzn. že výživné má predstavovať 25-30% príjmu osoby povinnej. U maloletého Q. je pritom potrebné počítať s ďalším zvyšovaním výživného, nakoľko je u neho predpoklad pokračovania v štúdiu, preto nebolo dôvodným zvýšenie nad hranicu 25% z príjmu otca. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil a v časti zamietnutia návrhu výrok rozhodnutia ako nadbytočný zrušil, pretože ide o konania, ktoré je možné začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), v ktorom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov(§153 ods. 2 O.s.p.). O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a v odvolacom konaní s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.