Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/38/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311218694 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311218694.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z.: M., nar. XX.X.XXXX, G., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky a zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, deti rodičov - matky: Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. - Z., G. XXXX/XX a otca: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - Y. XXXX, t.č. Ústav pre výkon väzby a trestu a odňatia slobody Leopoldov, o návrhu matky na zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a zmenu úpravy styku, na odvolanie otca i matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30.11.2011 č.k. 16P/183/2011-39 - v časti výživného, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného m e n í tak, že: - vyživovaciu povinnosť otca k maloletej M. s účinnosťou od 5.8.2011 znižuje zo sumy 50,- Eur na 26,- Eur mesačne a následne vždy s účinnosťou od 1.7. každého roka vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zák. č. 601/2003 Z.z. a príslušného opatrenia MPSVaR SR, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. -vyživovaciu povinnosť otca k maloletej G. s účinnosťou od 5.8.2011 znižuje zo sumy 34,- Eur na 26,- Eur mesačne a následne vždy s účinnosťou od 1.7. každého roka vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zák. č. 601/2003 Z.z. a príslušného opatrenia MPSVaR SR, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Tým s a m e n í predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 24P/250/2008-87 zo dňa 12.5.2009 v časti o výške výživného. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyživovaciu povinnosť otca k maloletej M. znížil zo sumy 50,- Eur mesačne na 26,- Eur mesačne, k G. zo sumy 34,- Eur mesačne na 26,- Eur mesačne dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Súd zároveň upravil styk otca s maloletými M. a G. tak, že otec má právo sa s nimi stýkať bez obmedzenia. Vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 24P/250/2008-87 zo dňa 12.5.2009 v časti o výške výživného a o úprave styku. Návrh na predbežného opatrenie súd zamietol a o trovách rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd odôvodnil s použitím § 163 ods. 1 O.s.p., § 26, § 78 ods. 1 a § 62 ods. 1 až 5 ako aj § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že od poslednej úpravy rodičovských práv došlo k zmene pomerov rodičov maloletých detí. Matka detí do novembra 2011 poberala sociálne dávky vo výške 234,- Eur mesačne a príspevok na dieťa, od decembra 2011 bude poberať len prídavky na deti vo výške 44,02 Eur mesačne. Otec maloletých detí sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nie je zaradený do práce. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na skutočnosť, že otec nepracuje, ale návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti otca, o ktorý žiadala matka, nemohol vyhovieť, pretože otec s matkou nežije v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária. Súd mal za preukázané, že nie sú dané dôvody, ktoré by odôvodňovali úpravu styku otca s maloletými deťmi, pretože matka spolu s deťmi navštevuje otca v nápravnovýchovnom ústave Nakoľko súd rozhodol vo veci samej, návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil s použitím § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti výživného podali odvolanie zhodne obaja rodičia maloletých detí. Matka vo svojom odvolaní namietala, že v súčasnosti je zamestnaná, otec detí je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, v starostlivosti o deti jej pomáha otcova sestra a preto nesúhlasí so zamietnutím návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči deťom. Otec by mal byť v krátkom čase prepustený na slobodu, zatiaľ ho s deťmi pravidelne navštevujú. S otcom detí sa dohodli žiť usporiadaným životom ako rodina. Otec detí kým nebol vo výkone trestu sa vždy o deti riadne staral a deti ho majú radi. Trvá na tom, aby súd vyživovaciu povinnosť otca voči deťom zrušil. Otec detí vo svojom odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa s poukazom na to, že matka detí návrh dostatočne odôvodnila, keď žiadala o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti, súd však tento návrh nesprávne posúdil. Poukázal na to, že vo výkone trestu nie je zaradený do práce pre zdravotné problémy a preto výživné podľa rozhodnutia súdu by aj tak nemohol plniť. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Záverom poukázal na to, že s manželkou a s deťmi sa pravidelne stretáva a preto nie je logické, aby na výživu musel prispievať, nakoľko po ukončení trestu bude s nimi žiť v spoločnej domácnosti. Nie je preto dôvodné, aby súd im bránil v rozhodnutí žiť spolu s matkou detí. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal a k podaným odvolaniam sa písomne nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§212 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, ktorou rozhodol o znížení výživného otca k mal. M. a mal. G. je v podstate vecne správne a len z dôvodu potreby správnej formulácie výroku a určenie času účinnosti zmeny výšky výživného, je treba rozsudok v napadnutej časti výživného zmeniť. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka detí návrhom doručeným súdu prvého stupňa 5.8.2011 žiadala, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť k obom maloletým deťom z dôvodu, že s otcom sa rozhodli po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody obnoviť spolužitie a o deti sa budú spoločne starať. V ústave pre výkon trestu otca s deťmi pravidelne navštevujú. Nakoľko matka na výzvu súdu predmetný návrh doplnila len čiastočne, súd prvého stupňa podanie matky uznesením zo dňa 5.9.2011, č.k. 16P/183/2011-16 matky odmietol. Matka proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie a súd po výsluchu matky toto uznesenie o odmietnutí návrhu právoplatným uznesením zo dňa 13.4.2012, č.k. 16P/183/2011-61 zrušil. Odvolanie matky aj otca sa týka len časti rozhodnutia o výživnom. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým detí nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákon. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupiny osôb spoločnosti a to deťom. Plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom je však obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Zákon o rodine stanovuje minimálnu výšku výživného, ktorú je povinný plniť každý rodič nezaopatrenému dieťaťu bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto úpravu prelomila dovtedy uplatňovanú a rešpektovanú zásadu, že pokiaľ objektívne rodič nemá možnosti, schopnosti, ani majetkové pomery na to, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, tak súd nemôže svojím rozhodnutím túto povinnosť založiť. V zmysle súčasnej právnej úpravy už neexistuje výnimka z povinnosti súdu uložiť rodičovi maloletého dieťaťa plniť výživné aspoň v minimálnej miere danej citovaným zákonom. Výška 30% zo sumy životného minima v zmysle príslušných Opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k 1.4.2005 ako nadobudol účinnosť nový Zákon o rodine predstavovala 624,- Sk, od 1.7.2011 predstavuje 26 Eur mesačne. Návrh matky a aj odvolania oboch rodičov smerujú k dosiahnutiu zrušenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, na čo však nie sú splnené podmienky. Maloletá M. a maloletá G. sú deti, ktoré nie sú schopné sa samé živiť a vyživovacia povinnosť oboch rodičov k nim teda trvá. Podľa rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 12.5.2009, č.k. 24P/250/2008-87 boli obe maloleté zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. M. mesačne 50 Eur a na mal. G. 34 Eur. Rozsudok nadobudol v týchto častiach právoplatnosť 13.6.2009. Otec detí už v čase tohto rozhodnutia bol vo výkone trestu odňatia slobody. Od uvedenej doby sa situácia zmenila iba v tom, že vzťahy medzi rodičmi detí sa zlepšili, matka s deťmi otca pravidelne navštevujú a sú dohodnutí, že po prepustení otca, obnovia spolužitie. Z uvedeného vyplýva, že stav, že rodičia detí nežijú spolu, trvá, preto je doterajšia úprava rodičovských práv a povinnosti v časti zverenia detí matke citovaným rozsudkom Okresného súdu Galanta účinná a súd prvého stupňa potom správne posudzoval návrh matky v časti úpravy výživného tak, že sa zameral na zistenie zmien v dôsledku ktorých by bolo treba vyživovaciu povinnosť otca upraviť, keď návrh na zrušenie výživného treba chápať tak, že pokiaľ nie sú splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča výživou povinného, treba sa návrhom zaoberať aj z hľadiská možného zníženia výživného. Porovnajúc vyššie preukázané pomery osôb výživou oprávnených - maloletej M. a G., ako i osôb výživou povinných - ich rodičov, a to tak v čase predchádzajúcej úpravy, ako i v súčasnosti, odvolací súd dospel zhodne s názorom prvostupňového súdu k záveru, že za obdobie takmer troch rokov od prechádzajúcej úpravy došlo k zmenám pomerov tak u oboch maloletých detí, ako i na strane oboch rodičov. Za rozhodujúcu ale bolo treba vziať okolnosť, že otec detí vo výkone trestu odňatia slobody nie je zaradený do práce (podľa jeho tvrdení, ktoré uznáva i matka, zo zdravotných dôvodov), tzn. je úplne bez príjmu a preto jeho možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletých sú obmedzené. Len z tohto dôvodu bolo dôvodným výživné otca znížiť (pretože zrušenie vyživovacej povinnosti zo zákona neprichádza do úvahy) od podania návrhu matkou na súd, na najnižšiu možnú mieru tzn. na minimálne výživné, ktoré aktuálne je 26 Eur na každé z detí a takto stanovenú sumu výživného musí platiť otec matke detí od podania návrhu t.j. od 5.8.2011. Táto suma sa bude aj v budúcnosti upravovať každý rok k 1.7. na výšku podľa príslušného Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. S poukazom na vyššie uvedené, boli splnené podmienky, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa napadnutej časti zníženia výživného ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p., potvrdil. Iba z dôvodu zosúladenia výroku napadnutého uznesenia so zákonným znením použitých ustanovení výrok zmenil tak, aby bolo zrejmé, že otec minimálne výživné bude do budúcna platiť vo výške vždy podľa úpravy platnej od 1.7. toho-ktorého kalendárneho roka. Odvolací súd tiež postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie v časti času od kedy sa znižuje vyživovacia povinnosť otca, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne a bez odôvodnenia posunul čas zmeny výšky výživného, až od právoplatnosti rozhodnutia, hoci zmena pomerov podľa ktorých súd návrh posúdil bola aktuálna už v čase podania návrhu 5.8.2011. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p. a s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Záverom odvolací súd poznamenáva, že k zániku vyživovacej povinnosti rodičov dôjde až keď deti budú schopné sa samé živiť. V prípade, že rodičia detí obnovia spolužitie a o maloletú M. a G. sa budú starať spoločne, obnovou spolužitia rodičov stratí rozsudok o úprave rodičovských práv účinnosť, a to aj bez súdneho rozhodnutia. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.