Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311229319 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311229319.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Jána Mihala a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: G. E., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom T. č. XXX, t. č. D. XXX/XX, N., zast. advokátom: Mgr. Róbert Bános, Mierové námestie 2, Galanta, proti odporkyni: S. E., rod. T., nar. XX. októbra XXXX, bytom T. č. XXX, zast. advokátkou: JUDr. Dagmar Hornáková, A. Hlinku 3044, Sereď, o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 1. júna 2012 č. k. 17P/112/2011-32, 2311229319 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania, uzatvorené 16. decembra 1989 v Galante, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Galanta, vo zväzku VII., ročník 1989, na strane 140, pod poradovým číslom 108. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení čl. 4 základných zásad ZoR, § 18, § 19 ods. 1, § 22 a § 23 ZoR (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ZoR“). Po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a trvalo rozvrátené, pričom príčina rozvratu manželstva spočíva predovšetkým v nevere navrhovateľa a jeho nezáujme o odporkyňu (nesprávne uvádzané navrhovateľku) a o zotrvanie v manželstve. Navrhovateľ žije a pracuje v Nemecku, k odporkyni sa nechce vrátiť, nemá záujem o sedenia v manželskej poradni, resp. riešenia manželskej krízy. Súd prvého stupňa manželstvo účastníkov rozviedol, pretože nepredstavujú oporu jeden pre druhého, nepomáhajú si, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie pre (plnoleté) dcéry, ktoré žijú s odporkyňou v spoločnej domácnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku) tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní iba z tvrdení navrhovateľa, pričom v danom prípade ide o 23-ročne manželstve, ktoré doposiaľ riadne fungovalo. Odporkyňa navrhovateľa dostatočne pozná a vie, že vzťah s priateľkou (na ktorú sa nakontaktoval cez facebook) nebude mať dlhé trvanie, ale ide len o chvíľkový rozmar a vybočenie z možno stereotypného manželského života. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nemal manželstvo rozviesť na prvom pojednávaní, ale mal konanie prerušiť a doporučiť účastníkom konania odborné poradenstvo ohľadom manželských vzťahov. Súd prvého stupňa konal unáhlene, nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe ním vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním súdom potvrdiť a odvolanie odporkyne ako neodôvodnené zamietnuť. Uviedol, že po uzavretí manželstva s odporkyňou, začal ich vzťah postupne chladnúť. Odporkyňa ho nerešpektovala, nemala pochopenie pre jeho záľuby, mala minimálny záujem o intímny život. Postupne sa odcudzili jeden druhému úplne. Známosť, ktorú nadviazal, nepovažuje za rozmar, či citový ošiaľ, s novou partnerkou plánuje budúcnosť v zahraničí podľa vlastných predstáv. Úplne vylúčil obnovu manželského spolužitia a chce sa rozviesť za každú cenu. V súčasnosti je zamestnaný v Nemecku v spoločnosti Audi, v novom prostredí je spokojný a nemá v úmysle sa vrátiť na Slovensko k odporkyni. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a je dôvodné ho v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdiť. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 27. novembra 2012 (§ 156 ods. 1 O. s. p.), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením (§ 156 ods. 3 O. s. p.). Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17P/112/2011 je rozvod manželstva účastníkov konania. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 18 ZoR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje a k veci len dodáva: Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Taktiež nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Z ojedinelého porušenia manželských povinností jedného z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov však nemožno vyvodiť záver o bezperspektívnosti obnovenia vzťahov a spolužitia, keď aj napriek nim môžu existovať stále silné citové väzby. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu. Navrhovateľ jednoznačne preukázal, že o ďalšie trvanie manželstvo s odporkyňou nemá záujem. Vylúčil možnosť obnovenia citových väzieb a ďalšieho vzájomného spolužitia s ňou. Má novú známosť, ktorú mieni rozvíjať. Zo spoločnej domácnosti s odporkyňou a dcérami sa odsťahoval. S novou partnerkou žije v Nemecku, kde aj pracuje. Plánujú si založiť rodinu. Odmietol akékoľvek sedenia u psychológa. Vyjadril presvedčenie, že manželstvo s odporkyňou už nemôže a nebude plniť svoj spoločenský účel. Odporkyňa vo svojom odvolaní síce tvrdila, že nový vzťah navrhovateľa je len krátkodobý, avšak svoje tvrdenia ničím (najmä nie obnovením spolužitia) nepreukázala. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa správne o hlbokom rozvrate vzťahov medzi účastníkmi konania ako i príčinou rozpadu manželstva, ktorou je nevera navrhovateľa, ktorý nemieni v budúcnosti v manželstve zotrvať. Táto príčina je základnou príčinou a mala najvýraznejší vplyv na rozvrat vzťahov medzi účastníkmi. Ak potom súd prvého stupňa takéto manželstvo účastníkov konania rozviedol, urobil tak správne a odvolací súd potom toto jeho rozhodnutie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Rovnako potvrdil i vecne správne rozhodnutie v časti trov konania. Podľa § 144 O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Podľa § 224 ods. 1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 144 O. s. p. a účastníkom konania v tomto konaní o rozvod manželstva nepriznal právo na ich náhradu ani v odvolacom konaní. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.