Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311229465 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2311229465.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členov senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: I. X., narodený XX.XX.XXXX, a H. X., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, deti rodičov: matka X. X., bytom S., J. XXXX/XXX, zastúpená Centrom právnej pomoci, Nové Zámky, Podzámska 25, v zastúpení advokátkou: Mgr. Eva Timár Myjavcová, Šaľa, P. Pazmáňa 9, a otec: O. G., bytom G., K. U. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Mackom, Nitra, Koceľova 2, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/326/2011-158 zo dňa 14. júna 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal predloženými dôkazmi rodičmi maloletých detí. Otec maloletých detí svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Napriek snahe nie je schopný platiť súdom určené výživné na maloleté deti v celkovej sume 240 eur mesačne. Navrhoval znížiť výšku výživného na maloleté deti na sumu 50 eur mesačne na každé dieťa. Matka maloletých detí s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. Majetkové pomery otca neodôvodňujú zníženie výživného. Otec nepreukázal svoje príjmy a výdavky súvisiace s podnikaním. Z dokazovania súd prvého stupňa zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli tri roky, došlo k podstatnej zmene pomerov. Na strane maloletých detí prišlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že v čase pôvodného rozhodovania mali maloletí viac než 1,5 roka, matka bola s nimi na rodičovskej dovolenke, t.č. majú takmer päť rokov a navštevujú materskú školu. Ich odôvodnené potreby vzrástli úmerne v súvislosti s vekom, fyzickým vyspievaním, školskou dochádzkou, zdravotným stavom a podobne. Na strane matky prišlo k zmene pomerov tým, že v čase pôvodného rozhodovania bola na materskej dovolenke s rodičovským príspevkom vo výške 158,67 eur. T.č. pracuje na základe dohody o vykonaní práce, poberá prídavky na dve maloleté deti. Jej príjem sa teda od posledného rozhodnutia podstatným spôsobom nezvýšil. Matka zabezpečuje riadnu osobnú starostlivosť o maloleté deti a hradí ich odôvodnené potreby. Na strane otca došlo k zmene pomerov - dňa 23.06.2010 mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému M. G.. Spolu s maloletým a priateľkou býva v rodinnom dome v G., patriaceho do jeho výlučného vlastníctva. Priateľka otca je na materskej dovolenke, rodičovský príspevok poberá vo výške 194,70 eur a rodinné prídavky na jedno dieťa, je nemajetná. Otec je od septembra 2008 spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti Y. V., s.r.o., J. s viac ako 90% podielom na základnom imaní. Spoločnosť za roky 2010 a 2011 vykazovala stratu. Otec za účelom udržania chodu spoločnosti túto dotoval z vlastných peňažných prostriedkov. Otec má povinnosť splácať úvery voči VÚB od roku 2006 a z roku 2008, ďalej spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa na základe zmluvy z 12.07.2010, má povinnosť vrátiť pôžičky fyzickým osobám. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti pôvodné výživné. Rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, nie je možné prihliadať na akúkoľvek zmenu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní zohľadnil, že otec na seba vzal neprimerané podnikateľské riziko, spočívajúce v tom, že v podstate od samého vzniku spoločnosti Y. V., s.r.o., v ktorej je jediným konateľom a spoločníkom s viac ako 90% podielom na základnom imaní, dotuje spoločnosť, táto dlhodobo vykazuje stratu. Otec bez primeraného dôvodu ukončil činnosť obchodného zástupcu spoločnosti K., a.s., s povinnosťou vrátiť príspevky, teda náborový príspevok a školné. Týmto svojim konaním sa bezdôvodne vzdal príjmu a neprimerane sa zaťažil povinnosťou vrátiť finančné prostriedky tejto spoločnosti. Súd prvého stupňa prihliadnuc aj na skutočnosť, že otec mal k dispozícii finančné prostriedky vo výške 1.400.000,- Sk, ktoré ľahkovážne požičal tretej osobe. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa neprihliadal na jeho záväzky vyplývajúce z povinnosti vrátiť poskytnuté úvery od peňažných ústavov, resp. fyzickým osobám. Do úvahy vzal aj nehospodárne a nezodpovedné správanie sa otca k jeho majetku, resp. podnikaniu. Súd prvého stupňa poukázal na dohovor o právach dieťaťa, konkrétne na čl. 3, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom a pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie otec maloletých detí. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré navrhovateľ v rámci dokazovania predložil, nesprávne právne posúdil vec a návrh navrhovateľa. Otec sa v rámci svojich možností snažil nájsť zamestnanie. Zriadil si živnosť, aby mohol pracovať v spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Keď sa dozvedel, že musí absolvovať ďalšie školenie a jeho plat bude závisieť od množstva zmlúv, ktoré uzatvorí, považoval za vhodné a predídenie ďalšiemu zadlžovaniu, aby nepokračoval v tejto práci. Tým len minimalizoval svoju zadlženosť. Spoločnosť, v ktorej je spoločníkom a konateľom, mala vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti sprostredkovania predaja nehnuteľností. Trh s nehnuteľnosťami od roku 2009 upadal. Otec maloletých detí sa preto pokúšal spoločnosť predať. Ak by mal dať spoločnosť do konkurzu, musel by zaplatiť poplatok, na ktorý nemá finančné prostriedky. Spoločnosť neprodukovala žiadny zisk, preto nemohla vyplácať konateľovi odmenu za vykonanie činnosti. Došlo by k navýšeniu dlhov konateľa voči spoločnosti, o zadlženú spoločnosť by nemal nikto záujem. So skutočnosťou, že na strane otca došlo k vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti, sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal. Súd sa vôbec nezaoberal nákladmi, ktoré má otec v súvislosti s jeho záujmom o maloleté deti, ktoré bráva k sebe každý druhý týždeň, musí ísť pre deti do ich bydliska. Navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila ich matka. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy správne v jednotlivosti a v súhrne vyhodnotil, správne aplikoval príslušný právny predpis. Tvrdenia otca v odvolaní považuje matka maloletých detí skutkovo a právne za irelevantné, bez akéhokoľvek vzťahu k meritu veci. Otec maloletých detí sa správal a naďalej sa správa nehospodárne a nezodpovedne v nakladaní so svojim majetkom a peniazmi. O úveroch z roku 2006 a 2008 otec v čase uzatvárania rodičovskej dohody vedel, napriek tomu sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí vo výške 120 eur na každé dieťa. Otec maloletých detí tým, že požičal peniaze vo výške 1.400.000,- Sk neznámej osobe sa sám zbavil majetku, ktorý mohol byť použitý na výživu maloletých detí. Peňažné vklady otca do spoločnosti, ktorá žiadnu činnosť nevykonávala, dosiahli sumu 16.185 eur. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v prípade platobnej neschopnosti i predĺženia je jeho zákonnou povinnosťou. Zaplatením a vyhlásením konkurzu by sa zbavil povinnosti splácať úvery, ktoré ho zaťažujú a ako tvrdí, ktoré splácať nevie, hoci ich riadne spláca. Otcom platené výživné vo výške 120 eur na každé dieťa nepokrýva všetky bežné výdavky na maloleté deti. Keby matka maloletých detí nebývala s nimi u svojich rodičov, ktorí ju finančne podporujú, nebolo by možné zabezpečiť ostatné potrebné výdavky na výživu maloletých detí. Navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., keďže nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už ide o zmenu okolností na strane oprávneného, alebo na strane povinného. Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov, súd musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 zákona o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť, alebo o zmene ktorého súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že došlo k zmene pomerov či už na strane oprávneného alebo povinného, súd môže posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a výšku výživného upraviť. V preskúmavanom prípade neboli splnené podmienky zákona na zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, pre ktoré nevyhovel návrhu otca na zníženie výživného, sú vecne správne, odvolací súd sa s odôvodnením stotožňuje. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.