Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312210550 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2312210550.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. U., nar. XX.X.XXXX, t.č. umiestnenú v Detskom domove, ul. Mieru 3, Komárno, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: Z. U., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XX, N. a otec v rodnom liste neuvedený, o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 27. júna 2012, č.k. 16P/148/2012-13 v časti určenia výživného matke na maloletú, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného matke na mal. K., nar. XX.X.XXXX p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním nariadil nad mal. K. U., nar. XX.X.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorú si vykoná v Detskom domove, ul. Obrancov mieru č. 3, Komárno. Zároveň určil matke maloletej prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 26 eur mesačne a následne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z.z. a príslušného opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR s účinnosťou od 1.7. každého roka, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova Komárno počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a tiež obmedzil matke maloletej rodičovské práva vo vzťahu k zdravotnému stavu maloletej zastupovaniu a spracovaniu majetku maloletej dňom od právoplatnosti rozhodnutia ustanovil za týmto účelom za opatrovníka Detský domov Komárno. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že maloletá K. U., nar. XX.X.XXXX bola predbežným opatrením súdu prvého stupňa zo dňa 7.5.2012 pod č.k. 17P/146/2012-6 dočasne zverená do starostlivosti Detského domova Komárno, nakoľko ju matka hneď po pôrode zanechala v Nemocnici s poliklinikou Galanta. Na pojednávanie vo veci nariadenia ústavnej výchovy nad maloletou sa matka napriek tomu, že bola riadne a včas predvolaná nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala súd o odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa §§ 54, 62, 81 Zákona o rodine, súd nariadil nad maloletou ústavnú starostlivosť, keďže pri nej neprichádza do úvahy uplatnenie inej formy náhradnej starostlivosti. Súčasne súd matku maloletej bez ohľadu na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery zaviazal platiť výživné na maloletú v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, teda vo výške 26 eur mesačne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného matke maloletej podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že žiada o pochopenie, žije sama, je bez práce, zaevidovaná na úrade práce, nedostáva však žiaden príspevok, vypomáha jej mama a starší brat. Preto prosí o pochopenie, že sa o dieťa nedokáže postarať, aj z toho dôvodu maloletú dala do ústavnej starostlivosti a nenechala na ulici. Vzdáva sa všetkých práv na dieťa. Krajský súd v Trnave po zistení, že bolo podané včas odvolanie oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania podľa ust. § 212 ods. 2 O.s.p. postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľ ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v napadnutej časti určenia výživného je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny, preto v predmetnej veci v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 16P/148/2012 je nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou K. U., nar. XX.X.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti určenia výživného matke maloletej na maloletú K. sumou 26 eur mesačne a následne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z.z. a príslušného opatrenia MPSVaR SR s účinnosťou od 1.7. každého roka. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec v časti určenia výživného matke i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadne určenia výživného, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade je dôvodné určiť výživné matke maloletej K. potom, ako nad touto bola nariadená ústavná starostlivosť. Odvolací súd tu poukazuje, že matke maloletej bolo určené výživné v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine upravuje povinnosť každého z rodičov plniť vyživovaciu povinnosť na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy aspoň v minimálnom rozsahu, zodpovedajúcom 30 % zo sumy stanoveného životného minima, a to aj vtedy, ak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak neodôvodňovali určenie výživného ani v tejto minimálnej výške. Táto úprava smeruje k tomu, že povinný rodič musí vždy zabezpečiť výživu nezaopatreného dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, hoci aj na úkor svojho minima. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam teda súd bol povinný určiť zo zákona výživné a nemohol určiť výživné nižšie, ako bolo napadnutým rozsudkom určené. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného na maloletú K. podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.