Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/312/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508205128 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2508205128.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, J., zastúpenej advokátkou: JUDr. Vladimíra Danková, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 2.8.2011, č.k. 12C/27/2010-66, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľky a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na ust. § 489 Občianskeho zákonníka, § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., § 18 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 58/1969 Zb. odôvodnil tým, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom obsahuje osobitnú úpravu premlčaných lehôt. V zmysle súdnej praxe sa za okamih začatia plynutia subjektívnej lehoty považuje prípad, keď sa poškodený reálne o škode dozvedel a nie prípad, keď sa o škode už mohol dozvedieť (NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004). Právna zástupkyňa navrhovateľky ako prvotný nesprávny úradný postup určila zrušenie rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 17C/222/88 - 45 zo dňa 23.05.1989 Krajským súdom v Bratislave, ktorý zrušujúci rozsudok bol doručený zástupkyni navrhovateľky dňa 09.06.1989. Vychádzajúc z tejto zistenej skutočnosti a odporcom uplatnenej námietky premlčania v zmysle § 22 zák. č. 58/1969 Zb. má súd za to, že právo navrhovateľky na náhradu škody sa premlčalo podľa zák. č. 58/1969 Zb. za tri roky od času doručenia zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave, t.j. k premlčaniu došlo v roku 1992, pritom navrhovateľka si návrh proti odporcovi z titulu náhrady škody podala na súde 26.05.2008. Súd vyhodnotil námietku premlčania za dôvodnú a návrh zamietol. Napriek zamietnutiu návrhu z dôvodu premlčania sa súd zaoberal i samotným návrhom a z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Právna zástupkyňa navrhovateľky považuje za nesprávny úradný postup to, že Krajský súd podľa nej nesprávne zrušil rozhodnutie OS v Trnave č.k. 17C/222/88-45 zo dňa 23.05.1989, ktorým bolo vyhovené jej mandantke. Medzi tým S. G. podal ďalšie žaloby, čo malo za dôsledok prerušenie konaní, v ktorých navrhovateľka vstupovala tiež ako navrhovateľka proti S. G., konania trvali cca 20 rokov a v konečnom dôsledku nemohla voľne disponovať svojou vlastnou nehnuteľnosťou súc obmedzená vydaným predbežným opatrením. Nesprávny úradný postup odvodzuje i od konštatovania Ústavného súdu SR nálezmi, že došlo k prieťahom v konaní a bola jej priznaná primeraná finančná náhrada 150.000 Sk a 20.000 Sk. Súd mal za to, že súdne prieťahy v konaní nemožno stotožňovať s nesprávnym úradným postupom súdu vychádzajúc i zo skutočnosti, že z titulu prieťahov vo vyššie uvádzaných konania bola navrhovateľke už aj priznaná primeraná finančná náhrada. Navrhovateľka samotnú výšku škody presne nešpecifikovala po položkách z akých súm pozostáva, uvádzala nie konkrétnu ale len fiktívnu škodu 500.000 Sk, ktorej vznik reálne ani nepreukázala. Škodu charakterizovala ako: škodu na zdraví za dlhé cca 20 ročné spory s S. G., škodu pre nemožnosť brania si úrody zo svojej záhrady, škodu pre nemožnosť vstupu a užívania resp. scudzenia vlastnej nehnuteľnosti, škodu spôsobenú neplatením žiadnej sumy mesačne S. G. za užívanie jej nehnuteľnosti. Súd prihliadal na to, že škodou sa rozumie nielen majetková ujma vzniknúca poškodenému ale aj to, že je vyjadriteľná v peniazoch. Súd mal z obsahu pripojených spisov preukázané, že navrhovateľka sa na súde samostatným návrhom domáhala proti S. G. a jeho manželke J. zaplatenia za užívanie jej nehnuteľnosti (sp. zn. 4C/370/2008, pôvodne pod sp. zn. 11C 1/2001), pričom súd rozsudkom č. k. 4C/370/2008-209 zo dňa 24.06.2010 jej návrhu vyhovel, uložil povinnosť S. G. zaplatiť jej za obdobie od 01.01.1998 do 30.05.2002 nedoplatok 3.514,57 eur a za obdobie od 31.05.2002 do 24.06.2010 S. G. a jeho manželke nedoplatok v sume 6.428,48 eur. Predmetný rozsudok nie je doposiaľ právoplatný, lebo sa S. G. voči nemu odvolal. OS v Trnave rozsudkom č. k. 17C/39/1991-239 zo dňa 26.05.2008 na návrh navrhovateľky uložil povinnosť S. G. vypratať nehnuteľnosť, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.03.2009. Teda súd mal preukázané, že navrhovateľka sa domáhala i náhrady škody z titulu bezdôvodného obohatenia v konaní sp. zn. 4C/370/2008 a má právoplatné rozhodnutie na vysťahovanie S. G.. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky, že škoda jej vznikla aj pre nedobytnosť pohľadávky od S. G. napriek právoplatným rozsudkom súd len konštatuje, akýkoľvek účastník konania domáhajúci sa práva na plnenie súdnou cestou nemá nikdy zaručené, či pri vyhovení návrhu a správoplatnení rozsudku aj fyzicky bude žiadanou finančnou hotovosťou disponovať. Tiež tvrdenie, že nemá požadovaný preddavok pre exekútora cca 45.000 Sk až 50.000 Sk (za účelom domoženia sa vypratať S. G. z nehnuteľnosti) považuje súd za zavádzajúci, lebo mal objektívne preukázané, že navrhovateľke boli vyplatené sumy 150.000 Sk, 20.000 Sk ako primerané finančné zadosťučinenie. Z týchto všetkých skutočností súd vyhodnotil, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom, či a aká skutočná škoda je vznikla. Nepreukázala ani prezentovanú škodu na zdraví a psychike. Síce predložila lekárske potvrdenie o zdravotnom stave, ale z neho tiež nevyplývalo že by v ňom špecifikované ochorenia (vyššie sú už uvádzané) mali pôvod v sporoch s S. G.. Keďže nie sú splnené kumulatívne všetky predpoklady pre zodpovednosť štátu, je to dôvodom zamietnutia návrhu. Súd nepriznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému odporcovi náhradu trov konania, lebo žiadne nežiadal priznať. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, v konaní došlo k vadám podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f), § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Navrhovateľka si mohla od odporcu uplatniť náhradu škody až po právoplatnom skončení konania OS Piešťany 5C/10/00 a výmaze predbežného opatrenia z LV č. XXX, žaloba bola teda uplatnená včas a nedošlo k premlčaniu nároku. Súd nesprávne vyložil pojem nesprávny úradný postup ako nezákonný úradný postup, a tým aj nesprávne určil dátum, kedy sa mala navrhovateľka dozvedieť o škode a to deň 10.10.1989, kedy bol zrušený rozsudok OS Trnava 17C/222/88 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, zrušený rozsudok však nebol zrušený ako rozsudok nezákonný. Súd použil nesprávne hmotnoprávne ustanovenie, a to zákon 58/1969 Zb., hoci mal vychádzať zo zákona 514/2003 Z.z., nakoľko vzniknutá škoda mohla byť vyčíslená až po právoplatnom rozhodnutí OS Piešťany PN-5C/10/00 dňom 6.3.2008. Za nesprávny postup súdov prvého aj druhého stupňa v konaní OS Piešťany PN-5C/10/00 treba považovať najmä to, že hoci išlo o uplatňovanie premlčaného nároku, až v roku 2008 bol z tohto dôvodu návrh právoplatne zamietnutý, v rámci konania bolo navrhovateľke predbežným opatrením zakázané disponovať s jej vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, čím bolo úplne nedôvodne porušené jej právo na majetok, v rokoch 1987 a 1988 navrhovateľka kompletne opravila dom vo E.. XXX, z dôvodu jeho obývania S.. G. a jeho rodiny, ktorým to 20 rokov umožňovalo predbežné opatrenie a ktorí dom vôbec neudržiavali, v roku 2008 bol tento úplne zdevastovaný a zničený. A tu je práve majetková škoda, ktorá navrhovateľke vznikla v žalovanej sumy 500.000,- Sk (16.597,- Eur), dom nemôže užívať, ani ho predať, ale musí ho zbúrať, aby mohla predať aspoň pozemok. V zmysle Ústavy SR bolo povinnosťou súdu chrániť vlastnícke práva navrhovateľky na jej majetok a nie jej ich vydávaním predbežných opatrení odnímať. Z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní vo výške 170.000,- Sk súd nemôže nariadiť navrhovateľke uhradiť 1.500,- Eur ako preddavok exekútorovi, tieto peniaze klientka minula, naviac od 1.12.2009 je v invalidnom dôchodku s mesačným dôchodkom 400,- Eur, naviac išlo o náhradu nemajetkovej ujmy a nie majetkovej škody, ktorej sa domáha v tomto konaní. Odporca odvolací návrh nepodal. K odvolaniu navrhovateľky doručil písomné vyjadrenie, ktorým navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj správne rozhodol. Navrhovateľka v odvolaní neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Na výzvu odvolacieho súdu v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. k možnému použitiu na vec súdom prvého stupňa neaplikovaných ustanovení § 3, § 4, § 9, § 15 až § 17, § 19 a § 27 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci reagovala právna zástupkyňa navrhovateľky písomným podaním zo dňa 30.1.2012, v ktorom uviedla, že navrhovateľke bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom v konaní OS Piešťany (Trnava), Krajským súdom v Bratislave, ktorý napriek vznesenej námietke premlčania rozhodol o predbežnom opatrení zakazujúcom navrhovateľke užívať nehnuteľnosti v jej vlastníctve. V mene štátu koná MS SR. Nesprávny úradný postup predstavoval nezákonný zásah do vlastníckych práv navrhovateľky riadne užívať jej majetok. MS SR odmietlo nárok predbežne prerokovať. Skutočná škoda bola vyčíslená na 500.000,- Sk, ktorou je znehodnotenie nehnuteľností po 23 ročnom nezákonnom užívaní S.. G., ktoré je potrebné v súčasnosti zbúrať, nehnuteľnosť môže byť predaná len ako stavebný pozemok. O skutočnej škode sa navrhovateľka dozvedela až zrušením predbežného opatrenia 6.3.2008, žaloba bola podaná následne 26.5.2008. Predbežné opatrenie bolo vydané po účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. a až v roku 2008 bolo rozhodnuté o jeho výmaze. § 17 hovorí aj o náhrade nemajetkovej ujmy, takže konštatovanie súdu prvého stupňa, že na ňu nie je nárok, je v rozpore so zákonom. Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. H., v obci E., zapísaných na LV č. XXX Katastrálnym úradom Trnava, Správou katastra Piešťany a to: rodinného domu so s.č. XXX stojaceho na parc. č. 191/1; zastavaných plôch o výmere 567 m2 stojacich na parc. č. 191/1, ornej pôdy o rozlohe 221 m2 na parc. č. 191/2 a ornej pôdy o rozlohe 384 m2 na parc. č. 191/3 ( spolu 605 m2 ), ďalej len „nehnuteľnosti“. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. XXX sa aj so svojou rodinou nasťahoval do nehnuteľností patriacich navrhovateľke bez jej súhlasu, bez akejkoľvek nájomnej zmluvy a za užívanie nehnuteľností jej nič až doposiaľ neplatí. Medzi navrhovateľkou a S. G., ako účastníkmi konania boli vedené na OS Trnava a na OS Piešťany (po 1.1.2008 po reorganizácii súdnictva) konania: 1/ sp. zn. 17C 222/88, 2/ sp. zn. 17C/39/91 (vzniklo vylúčením z 17C 222/88), 3/ sp. zn. 4C/370/2008 (pôvodne vedené pod sp. zn. PN-5C 10/00) - predmetom sporu je vrátenie daru, 4/ sp. zn. 4C/378/2008 (pôvodne vedené pod sp. zn. 11C 1/01). Z obsahu pripojených spisov mal súd preukázané, že navrhovateľka sa návrhom doručeným na OS Trnava 19.7.1988 domáhala vypratania nehnuteľností S. G., ktorý spor bol pôvodne vedený pod sp. zn. 17C 222/88. Okresný súd v Trnave č.k. 17C/222/88-45 zo dňa 23.05.1989 rozhodol o návrhu navrhovateľky na vypratanie nehnuteľností S. G. tak, že jej návrhu vyhovel v celom rozsahu a zamietol protinávrh S. G. na určenie neplatnosti darovacej zmluvy. (Predmetom darovacej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, z ktorej sa mal vysťahovať.) Po podaní odvolania S. G. KS v Bratislave predmetný rozsudok zrušil uznesením č.k. 10Co/304/89-73 zo dňa 10.10.1989 a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne okresný súd uznesením č.k. 17C 222/88-183 zo dňa 14.02.1991 (právoplatné dňa 07.03.1991 ) vylúčil právnu vec navrhovateľky z konania vedeného pod sp. zn. 17C 222/88 na samostatné konanie, ktorému bola pridelená sp. zn. 17C 39/91 dňa 20.02.1991. Pod sp. zn. 17 C 222/88 bol ďalej vedený návrh S. G. na vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy. OS v Trnave uznesením č.k. 17C/39/91-12 zo dňa 17.10.1991 prerušil konanie 17C 39/91 do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na OS Trnava pod sp. zn. 17C/222/88 o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy. Po právoplatnosti rozsudku v konaní sp. zn. 17C/222/88 KS v Trnave uznesením č.k. 10Co/192/2005-158 zo dňa 31.03.2006 prerušil konanie sp. zn. 17C 39/91 do právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. PN-5C/00 (pôvodne OS v Trnave zamietol návrh na prerušenie konania). OS v Trnave rozsudkom č.k. 17C/39/1991-239 zo dňa 26.05.2008 rozhodol o návrhu navrhovateľky a uložil povinnosť S. G. vypratať nehnuteľnosť. Predmetný rozsudok je právoplatný. KS v Bratislave rozsudok OS Trnava č.k. 17C/222/88-216 zo dňa 02.12.1991 zrušil uznesením č.k. 8Co 74/92-294 zo dňa 30.11.1992 a vrátil súdu prvého stupňa. Následne Okresný súd Trnava č.k. 17C 222/88-560 zo dňa 25.09.1996 zamietol žalobu S. G. o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. KS v Bratislave rozhodujúc o odvolaní S. G. rozsudkom č.k. 14Co 239/99-652 zo dňa 20.01.2000 (právoplatný 18.5.2000) potvrdil rozsudok prvého stupňa, ktorý nadobudol následne právoplatnosť dňa 18.05.2000. S. G. sa návrhom doručeným na OS Trnava 26.01.2000 domáhal voči odporkyni Mgr. W. T. vrátenia daru, nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáhala Mgr. W. T.. OS Trnava rozsudkom č. k. PN-5C 10/00-302 ( neskôr číslo 315) zo dňa 25.11.2005 jeho návrh zamietol a KS v Trnave rozhodujúc o odvolaní S. G. rozsudkom č.k. 41Co/52/2007-441 (neskôr pod 446) zo dňa 05.12.2007 rozsudok prvého stupňa potvrdil. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.3.2008 v spojení s rozsudkom KS v Trnave 41Co/52/2007-446 (pôvodne 441). Toto konanie bolo vedené pôvodne pod sp. zn. PN-5C 10/00, neskôr pod sp. zn.: 4C/370/2008. Z obsahu listín spisu OS Piešťany 4C/378/2008 (pôvodne vedené pod sp. zn. 11C 1/2001) mal súd preukázané, že navrhovateľka Mgr. W. T. sa domáhala návrhom doručeným súdu 02.01.2001 proti odporcovi S. G.hrady za užívanie nehnuteľností. OS Piešťany uznesením zo dňa 24.09.2001 prerušil konanie až do právoplatného skončenia veci vedenej na OS Piešťany pod sp. zn. 5C 10/00, ktoré uznesenie bolo potvrdené uznesením KS v Trnave č.k. 9Co 554/01 zo dňa 15.11.2001. KS v Trnave uznesením č.k. 9Co 522/01 zo dňa 14.12.2001 zmenil uznesenie OS Piešťany č.k. 5C 10/00 z 23.7.2001 (OS zamietol návrh S. G. zakázať navrhovateľke nakladať s nehnuteľnosťami) tak, že Mgr. W. T. zakázal disponovať so spornými nehnuteľnosťami. Právna zástupkyňa navrhovateľky vyzvala Ministerstvo spravodlivosti SR listom z 11.01.2008 na prerokovanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym postupom súdu. Ústavný súd SR nálezom č. IV. ÚS 177/2003-29 zo dňa 25.02.2004 konštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľky Mgr. W. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom OS Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/39/91. Bolo jej priznané primerané finančné zadosťučinenie 150.000 Sk na miesto ňou požadovanej sumy 300.000 Sk a trovy konania 8.796 Sk. Ako zbytočný prieťah vyhodnotil to, že po právoplatnosti (t.j. po 18.5.2000) rozsudku okresného súdu č. k. 17C 222/88 zo dňa 25.09.1996 okresný súd nariadil pojednávanie až na 15.12.2003 - po viac ako 3 rokoch a 6 mesiacov. Prieťahy za toto obdobie Ústavný súd ohodnotil primeraným finančným zadosťučinením 150.000 Sk namiesto požadovanej sumy 300.000 Sk a trovy konania 13.602 Sk. Ústavný súd SR nálezom č. IV. ÚS 205/04-23 zo dňa 23.09.2004 konštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľky Mgr. W. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom OS Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 10/00. Bolo jej priznané primerané finančné zadosťučinenie 20.000 Sk na miesto ňou požadovanej sumy 200.000 Sk a trovy konania 13.602 Sk. Ako zbytočný prieťah vyhodnotil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 10/00 došlo k zbytočným prieťahom. Ďalej vyslovil že v konaní vedenom pod sp. zn. 11C 1/01 nebolo porušené právo sťažovateľky v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 170 pre k.ú. H. bol pod sp. zn. R 359/2008, R 603/2008 zaznamenaný výmaz predbežného opatrenia - 10/2008. Navrhovateľka svoj návrh neodôvodnila len prieťahmi v konaní konštatovanými aj ÚS SR, ale nesprávnym úradným postupom, lebo OS Trnava prvýkrát vo veci sp. zn. 17C/222/1988 rozhodol dňa 23.05.1989 (v prospech navrhovateľky), ktorý rozsudok bol na odvolanie S. G. zrušený KS v Bratislave, hoci bolo preukázané vlastníctvo navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam a tiež skutočnosť, že odporca v nehnuteľnosti býva, zrušením rozsudku došlo k poškodeniu vlastníckeho práva navrhovateľky. Vydanými predbežnými opatreniami bolo navrhovateľke ako vlastníčke nehnuteľnosti (v ktorej S. G. proti jej vôli býval) zakázané s nehnuteľnosťou nakladať. Opätovne bolo o návrhu navrhovateľky na vypratanie nehnuteľnosti rozhodnuté v roku 2009, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť až 10.03.2009. Odporca užíval nehnuteľnosť neskôr aj so svojou manželkou, jej dvomi deťmi, všetci mali nahlásený trvalý pobyt v nehnuteľnosti. Nesprávny postup vidí v tom, že už v roku 1988 nebolo rozhodnuté v prospech navrhovateľky. Aktuálne je už právoplatný rozsudok o vyprataní, ale S. G. stále v nehnuteľnosti býva, nájomné neplatí, súdne rozhodnutia nerešpektuje, vec sa bude riešiť exekúciou. Požadovaná škoda 500.000,- Sk bola vyčíslená odhadom vychádzajúc z toho, že navrhovateľka nemohla nehnuteľnosť užívať, bývať v nej, či predať ju. Pokiaľ by počítala len po 2.000,- Sk mesačne za nájom, ako to žiadali v konaní na OS Piešťany pod sp. zn. 4C 378/2008, bolo by to viac ako 500.000,- Sk. Škodu na nájomnom uviedla ako príklad, ale dôvodov je viacero. Podstatné je, že škoda je stále u navrhovateľky, lebo rozhodnutie o platení za užívanie nehnuteľnosti nie je právoplatné a navrhovateľka sa do nehnuteľnosti nemôže dostať. Ako ďalší dôvod znemožnenia užívať nehnuteľnosť uviedla nemožnosť zobrať si ovocie zo záhrady. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Prvostupňový súd správne uzavrel, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je osobitným prípadom zodpovednosti za škodu, a je objektívnou zodpovednosťou. Právna teória určila všeobecné kritériá, ktorých súčasné splnenie je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu: 1./ nesprávny úradný postup, 2./ škoda a 3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, bez ohľadu na zavinenie. Právna úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom bola obsiahnutá v zákone č. 58/1969 Zb. účinnom do 30.6.2004, ktorý bol s účinnosťou od 1.7.2004 nahradený novým zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Navrhovateľka sa v návrhu odvolávala na nesprávny úradný postup vzniknutý prvý krát pred rokom 2004, keď Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok OS Trnava č.k. 17C/222/88 - 45 zo dňa 23.05.1989, preto bolo dôvodné, ak súd prvého stupňa jej nárok posudzoval v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. účinného do 30.6.2004 vychádzajúc z § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľka však jasne časovo ohraničila aj to, dokedy trval nesprávny úradný postup napadnutých súdov, a to až do 6.3.2008, kedy bolo právoplatne skončené konanie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5C/10/2000. Preto je potrebné, aby bol nárok navrhovateľky posúdený aj podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004. S vyššie uvedeným súvisí aj otázka posúdenia premlčania, ktorú prvostupňový súd nevyriešil správne, keď skonštatoval, že za prvotný nesprávny úradný postup je potrebné určiť zrušenie rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 17C/222/88 - 45 zo dňa 23.05.1989 Krajským súdom v Bratislave, ktorý zrušujúci rozsudok bol doručený zástupkyni navrhovateľky dňa 09.06.1989, vychádzajúc z tejto zistenej skutočnosti a odporcom uplatnenej námietky premlčania v zmysle § 22 zák. č. 58/1969 Zb. mal súd prvého stupňa za to, že právo navrhovateľky na náhradu škody sa premlčalo podľa zák. č. 58/1969 Zb. za tri roky od času doručenia zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave, t.j. k premlčaniu došlo v roku 1992, pritom navrhovateľka návrh proti odporcovi z titulu náhrady škody podala na súde 26.05.2008. V tomto smere treba dať podľa odvolacieho súdu za pravdu navrhovateľke, ktorá poukázala na to, že nesprávny úradný postup napadnutých súdov trval až do 6.3.2008, kedy bolo právoplatne skončené konanie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5C/10/2000, preto ak bola žaloba na súde podaná 26.5.2008, bola podaná včas a námietka premlčania vznesená odporcom nie je dôvodná a nie je dôvod pre zamietnutie žalobného návrhu z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Bolo preto dôvodným zaoberať sa otázkou danosti zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ad 1./ nesprávny úradný postup. Prvostupňový súd správne uviedol, že zákon č. 58/1969 Zb. sa zaoberá otázkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v § 18, pričom žiadnym spôsobom osobitne nešpecifikuje obsah tohto slovného spojenia. Analogicky možno za nesprávny úradný postup považovať taký postup úradu, ktorý je nesprávny vo vzťahu k vtedy existujúcim právnym prepisom diktujúcim obligatórny spôsob konania tohto úradu. Samotný názov nesprávny úradný postup nie je práve najvhodnejší, pretože sa nemyslí jeho nevhodnosť a neúčelnosť. O nesprávny úradný postup ide, ak konkrétny úradný postup má vadu, t.j. nie je v súlade s upravujúcou právnou úpravou. Súd si pojem „nesprávny úradný postup“ vyložil ako nezákonný úradný postup štátneho orgánu. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom verejnoprávnej pôsobnosti orgánu štátnej správ. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/60/2003 nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Naopak správnosť úradného postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Odvolací súd podporne poukazuje aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/24/2004, podľa ktorého nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť alebo opomenutie). Vyššie uvedené závery rovnako platia aj pre definovanie nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pričom podľa ust. § 9 ods. 1 za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Základnou otázkou zostáva, čo v konaní súdu ako štátneho orgánu možno považovať za nesprávny úradný postup. Zohľadniac vyššie uvedené vymedzenie tohto pojmu, o nesprávny úradný postup súdu ide vtedy, ak súd postupuje v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi jeho konanie, pričom za základný predpis upravujúci konanie súdu možno považovať Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). Už v základných ustanoveniach O.s.p. (§ 1 až § 6) zákonodarca vymedzuje základné princípy občianskeho súdneho konania, ktorého účelom má byť zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1), pričom v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 6). Ústavou garantované právo účastníka na spravodlivé konanie v sebe okrem iného zahŕňa aj právo na konanie bez zbytočných prieťahov. V tomto prípade Ústavný súd SR takéto prieťahy konštatoval v dvoch svojich rozhodnutiach: nálezom č. IV. ÚS 177/2003-29 zo dňa 25.02.2004 konštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľky Mgr. Ivice Kliskej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom OS Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/39/91, nálezom č. IV. ÚS 205/04-23 zo dňa 23.09.2004 konštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľky Mgr. Ivice Kliskej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom OS Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 10/00. Preto ak v konaní súdu boli konštatované zbytočné prieťahy, takéto konanie je zároveň aj v rozpore s vyššie uvedenými základnými zásadami občianskeho súdneho konania podľa § 1 a § 6 O.s.p., a preto sa jedná o nesprávny úradný postup súdu. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym názorom navrhovateľky, ktorá videla nesprávny úradný postup súdov prvého aj druhého stupňa v konaní OS Piešťany PN-5C/10/00 v tom, že hoci išlo o uplatňovanie premlčaného nároku, až v roku 2008 bol z tohto dôvodu návrh právoplatne zamietnutý a v rámci konania bolo navrhovateľke predbežným opatrením zakázané disponovať s jej vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, čím bolo úplne nedôvodne porušené jej právo na majetok, pričom nesprávny úradný postup podľa navrhovateľky vznikol prvý krát, keď Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok OS Trnava č.k. 17C/222/88 - 45 zo dňa 23.05.1989. Predmetné konania prebiehali v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., súdy konali v rámci zákonom danej právomoci, skutočnosť, že odvolací súd prípadne zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno samo o sebe považovať za nesprávny úradný postup, a to ani vtedy, keď podľa navrhovateľky nebol daný dôvod na takéto zrušenie. Rovnako predbežné opatrenia, ktoré neprejudikujú výsledok sporu, boli nariadené v neprospech navrhovateľky v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami, v čase ich nariadenia súdy považovali za splnené zákonné podmienky pre ich nariadenie, na čom nič nemení skutočnosť, že v konečnom rozhodnutí bolo rozhodnuté v prospech navrhovateľky. Základným účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava vzťahov medzi účastníkmi na čas do právoplatného skončenia veci (prípadne na čas, dokedy nepominú dôvody na jeho nariadenie), preto môže byť dôvodné, aby počas prebiehajúceho súdneho konania boli na čas obmedzené vlastnícke práva účastníka konania, i keď v konečnom rozhodnutí môže byť tento účastník úspešný. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd dospel k záveru, že za nesprávny úradný postup súdov v napadnutých konaniach možno považovať len to, že v týchto konaniach boli konštatované zbytočné prieťahy. Ad 2./ škoda Navrhovateľka uplatnenú náhradu majetkovej škody vo výške 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 Eur vyčíslila odhadom vychádzajúc z toho, že nemohla nehnuteľnosť užívať, bývať v nej, či predať ju, pokiaľ by počítala len po 2.000,- Sk mesačne za nájom, ako to žiadala v konaní na OS Piešťany pod sp. zn. 4C 378/2008, bolo by to viac ako 500.000,- Sk. Škodu na nájomnom uviedla ako príklad, ale dôvodov je viacero. Škodou je aj znehodnotenie nehnuteľností po 23 ročnom nezákonnom užívaní S.. G., ktoré je potrebné v súčasnosti zbúrať, nehnuteľnosť môže byť predaná len ako stavebný pozemok. Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, spočívajúca v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Za škodu je potrebné považovať skutočnú škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy. Rovnako ako v prípade skutočnej škody tak aj v prípade ušlého zisku poškodený musí spoľahlivo preukázať výšku vzniknutej škody, v prípade neunesenia dôkazného bremena mu náhradu škody nemožno priznať. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý skonštatoval, že navrhovateľka samotnú výšku škody presne nešpecifikovala po položkách, z akých súm pozostáva, uvádzala nie konkrétnu ale len fiktívnu škodu 500.000 Sk, ktorej vznik reálne ani nepreukázala. Škodu charakterizovala ako: škodu na zdraví za dlhé cca 20 ročné spory s S. G., škodu pre nemožnosť brania si úrody zo svojej záhrady, škodu pre nemožnosť vstupu a užívania resp. scudzenia vlastnej nehnuteľnosti, škodu spôsobenú neplatením žiadnej sumy mesačne S. G. za užívanie jej nehnuteľnosti. Súd prihliadal na to, že škodou sa rozumie nielen majetková ujma vzniknúca poškodenému ale aj to, že je vyjadriteľná v peniazoch. Súd mal z obsahu pripojených spisov preukázané, že navrhovateľka sa na súde samostatným návrhom domáhala proti S. G. a jeho manželke J. zaplatenia za užívanie jej nehnuteľnosti (sp. zn. 4C/370/2008, pôvodne pod sp. zn. 11C 1/2001), pričom súd rozsudkom č. k. 4C/370/2008-209 zo dňa 24.06.2010 jej návrhu vyhovel, uložil povinnosť S. G. zaplatiť jej za obdobie od 01.01.1998 do 30.05.2002 nedoplatok 3.514,57 Eur a za obdobie od 31.05.2002 do 24.06.2010 S. G. a jeho manželke nedoplatok v sume 6.428,48 eur. Predmetný rozsudok nie je doposiaľ právoplatný, lebo sa S. G. voči nemu odvolal. OS v Trnave rozsudkom č. k. 17C/39/1991-239 zo dňa 26.05.2008 na návrh navrhovateľky uložil povinnosť S. G. vypratať nehnuteľnosť, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.03.2009. Navrhovateľka, na ktorej ako poškodenej spočívalo dôkazné bremeno, toto neuniesla, keď žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala, že jej vznikla tvrdená majetková škoda teda nastalo zmenšenie jej majetku či ujma, tým, že jej vznikla škoda na zdraví a aká, že jej vznikla ušlý zisk na úžitkoch zo záhrady, z akých plodín a aká, že jej vznikla škoda z titulu neužívania nehnuteľností a aká. Navrhovateľka ani nijako nepreukázala, že došlo k znehodnoteniu predmetných nehnuteľností. Sama uviedla, že škodu určila len odhadom, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za dostatočné, keďže zákon neumožňuje „paušálne“ odškodnenie. Ako jediný kvantifikovateľný a verifikovateľný údaj uviedla výšku mesačného nájmu za predmetné nehnuteľnosti 2.000,- Sk, vo vzťahu k takto vzniknutej ujme je však daná jednoznačná pasívna vecná legitimácia S. G., ktorý dané nehnuteľnosti zrejme bez právneho dôvodu bezodplatne užíval, tak ako to už bolo konštatované vyššie. Ad 3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V otázke skúmania danosti príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 292/2006 (publikovaný pod č. 2 ZSP 1/2008), podľa ktorého atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) sa v právnej teórii definuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba preto škodu „izolovať“ od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina ju vyvolala, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992). Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Navrhovateľka v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že medzi tvrdenou škodou (ktorú tiež nepreukázala) a nesprávnym úradným postupom súdov spočívajúcim v nekonaní bez zbytočných prieťahov, existuje akákoľvek príčinná súvislosť. Pokiaľ navrhovateľka vidí škodu v tom, že nemohla užívať jej nehnuteľnosti, priamou príčinnou je to, že tieto nehnuteľnosti užíval S. G. s rodinou, voči ktorému sa už aj úspešne domáha práva na zaplatenie za užívanie týchto nehnuteľností. To rovnako platí aj pre škodu vzniknutú (v tomto konaní však nijako nepreukázanú) v dôsledku znehodnotenia nehnuteľností, keď priamou a bezprostrednou príčinnou tohto znehodnotenia môže byť zrejme len správanie sa toho, kto nehnuteľnosti užíval. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že nemajetková ujma, ktorá bola navrhovateľke spôsobená v dôsledku prieťahov v napadnutých súdnych konaniach, jej bola priznaná už citovanými nálezmi Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 177/2003-29 zo dňa 25.02.2004 a č. IV. ÚS 205/04-23 zo dňa 23.09.2004, ktorými jej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie spolu vo výške 170.000,- Sk. Vzhľadom na to, že navrhovateľka nepreukázala vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou, nebolo možné jej žalobe priznať úspech, tak ako to správne skonštatoval aj súd prvého stupňa. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vo veci samej ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní plne neúspešnej navrhovateľke. Keďže ale odporca si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebolo mu odvolacím súdom priznané. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.