Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/363/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509200835 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2509200835.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej, v právnej veci navrhovateľky Y. M., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, proti odporcovi H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, o príspevok na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 26. júla 2011 č. k. 7C/18/2009 - 182, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určenom príspevku na výživu navrhovateľky a dlhu zročného výživného m e n í tak, že súd určuje odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 5.2.2009 do 31.12.2009 vo výške 150 eur a za obdobie od 1.1.2010 do 28.5.2013 vo výške 180 eur, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a dlh zročného výživného za obdobie od 5.2.2009 do 5.11.2012 vo výške 7 748,57 eur povoľuje odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 166 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 123 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Piešťany. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky od 1.2.2009 do 31.12.2009 vo výške 150 eur mesačne a od 1.1.2010 naďalej vo výške 200 eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a vo zvyšku návrh zamietol. Dlh zročného výživného za obdobie od 1.2.2009 do 31.7.2011 vo výške 5 450 eur povolil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 113,50 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Odporcovi uložil poplatkovú povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania vo výške 132 eur na účet Okresného súdu Piešťany so splatnosťou do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 72 ods. 1, 2 a 3, § 73 a § 75 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a splnením zákonných podmienok príspevku na výživu rozvedenej manželky. Vychádzal pritom z objektívnej skutočnosti, že účastníci konania boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo 17.3.2008 č. k. 4C/355/2008 - 24, právoplatného 28.5.2008 a z neuplynutia doby päť rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva. Pri závere o neschopnosti navrhovateľky samej sa živiť vychádzal z jej zdravotného stavu. Prioritne prihliadol na príčiny vedúce k rozvratu vzťahu medzi manželmi a rozpadu manželstva, ktorými boli vzájomné citové odcudzenie a v konečnom dôsledku intímna známosť odporcu s inou. Už v čase rozvodu mala navrhovateľka zhoršený zdravotný stav ovplyvnený v prvom rade amputáciou dolnej končatiny. Vzal do úvahy skutočnosť, že reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu sú obmedzené jeho vyživovacou povinnosťou k manželke a k maloletému dieťaťu. Odôvodnenými potrebami navrhovateľky považoval nielen bežné potreby presahujúce obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Priznanie výživného na rozvedenú manželku v danom prípade považoval súladným s dobrými mravmi. K uvedenému záveru dospel vychádzajúc z nevery odporcu už počas manželstva a očakávania narodenia maloletého dieťaťa s inou ženou, ktorú si nasťahoval do nájomného obecného bytu prideleného mu spolu s navrhovateľkou, t. j. odporca si budoval už novú rodinu a na druhej strane sa navrhovateľke manželstvo rozpadlo, ostala sama so zdravotnými problémami, odkázaná pohybovať sa len na vozíku a s nutnosťou riešiť svoju bytovú otázku. Neprihliadol na obranu odporcu započítať úvery platené ním aj za navrhovateľku, pretože odporca mal možnosť domáhať sa vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého by sa domohol i úhrady polovice sumy pôžičiek zaplatených aj za navrhovateľku. Prihliadol pritom na to, že pôžičky účastníci čerpali hlavne za účelom bývania a kúpy zariadenia bytu, pričom byt a zariadenie bytu ostalo v omnoho väčšom rozsahu odporcovi a jeho terajšej manželke. Skutočnosť, že navrhovateľka sa na splácaní úverov po úraze nepodieľala zohľadnil tým, že jej nepriznal celú ňou navrhovanú výšku výživného, ktorý záver ovplyvnila aj skutočnosť, že navrhovateľka má priateľa, ktorý u nej prespáva, pretože pokiaľ má takého dôverného priateľa, bolo by v súlade s etikou a morálkou požadovať aj od neho istú finančnú výpomoc. Počiatok vyživovacej povinnosti od 1.2.2009 odôvodnil tým, že návrh bol podaný súdu 30.1.2009, t. j. po 15 dni v mesiaci. Pri určení výšky výživného vychádzal z toho, že v období od 1.1.2009 do 31.12.2009 mal odporca čistý mesačný príjem 1 093,48 eur a od 1.1.2010 sa mu zvýšil čistý mesačný príjem na 1 225,21 eur, t. j. o 131,73 eur. Zohľadnil mesačné výdavky rodiny odporcu vo výške 710,44 eur, pôžičky a úvery: 70,70 eur, 77,26 eur a 229,25 eur, na bývanie 245,63 eur, internet 16 eur, mobil 30,33 eur a mobil manželky 41,27 eur. Po odrátaní výdavkov navrhovateľovi ostane 514,77 eur. Medzi výdavky nezohľadnil mesačnú leasingovú splátku odporcu vo výške 229,25 eur na auto, pretože dôvod uvedený odporcom, denné vozenie dcéry jeho manželky do školy pre jej zdravotné problémy, vyhodnotil nedôvodným. Vychádzal pritom z toho, že odporca nie je otcom maloletej D., ktorej komfort má zabezpečiť jej biologický otec, keďže jej matka je na materskej dovolenke. Prihliadol na skutočnosti, že odporca má vyživovaciu povinnosť nielen k svoje terajšej manželke, ale aj ich maloletej dcére S., nar. XX.XX.XXXX. Zohľadnil, že navrhovateľka nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Prihliadol na to, že manželka odporcu má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, na ktoré ich otec platí výživné mesačne vo výške 165,97 eur (99,58 eur + 66,39 eur). Navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou s mesačným príjmom predstavovaným invalidným dôchodkom v roku 2011 vo výške 322,60 eur, v roku 2009 vo výške 307,40 eur mesačne a v roku 2010 vo výške 316,80 eur. Jej mesačné výdavky vo výške 465,05 eur predstavuje nájomné 75,35 eur, elektrina 16,52 eur, plyn 39,40 eur, poistka 5,28 eur, hygiena a kozmetika 20 eur, lieky a zdravotnícke pomôcky 40 eur, strava 100 eur, obuv a oblečenie 66 eur, mobil a internet a splátka na notebook 100 eur a televízia 2,50 eur. Prihliadol pritom na skutočnosť, že navrhovateľka bola na plnom invalidnom dôchodku už pred úrazom a amputáciou dolnej končatiny. Nezohľadnil navrhovateľke vyplatenú jednorázovo sumu 4 297,34 eur, pretože jej nenahradí stratenú končatinu. Súd prihliadol na platenie poistky navrhovateľky z účtu, keďže nemali zrušené BSM za trvania manželstva, ako na bežnú súčasť hospodárenia manželov. Dlh zročného výživného určil v prisúdenej výške od jeho počiatku vzhľadom k tomu, že odporca navrhovateľke neprispel žiadnou sumou výživného, t. j. za 11 mesiacov roku 2009 po 150 eur mal zaplatiť navrhovateľke odporca na výživnom 1 650 eur a za 19 mesiacov roku 2009 až 2011 po 200 eur mal zaplatiť na výživnom 3 800 eur. Povolenie zaplatenia dlhu zročného výživného v splátkach odôvodnil zabezpečením platenia dlžného výživného odporcom a prihliadnutím na jeho vyživovaciu povinnosť k manželke a maloletému dieťaťu. Poplatkovú povinnosť odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O. s. p. vychádzajúc z položky 8 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1993 Zb. 2 % počítal z 3-násobku ceny ročného plnenia berúc do úvahy, že najprv určil výživné od 1.2.2009 vo výške 150 eur mesačne a od 1.1.2010 v sume 200 eur mesačne, t. j. za prvý rok 12 mesiacov x 150 eur = 1 800 eur a za druhý a tretí rok 24 mesiacov x 200 eur = 4 800 eur, t. j. zo sumy 6 600 eur. Nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľke odôvodnil ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. a tým, že navrhovateľka si žiadne trovy nevyčíslila. Proti rozsudku, výroku o určení povinnosti prispievať na výživu rozvedenej manželky, podal odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmeniť a návrh zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože neprihliadol na takmer žiadne dôkazy ním predložené a výživné rozvedenej manželky neposudzoval ako príspevok na primeranú výživu, v ktorom prípade bývalý manžel nemá nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň ako druhý rozvedený manžel, ale má nárok len na primeranú výživu, ktorá by mala zabezpečiť pokrytie výdavkov na základné životné potreby rozvedeného manžela. Súd neprihliadol na okolnosti, ktoré viedli k rozvodu. Navrhovateľka bola v roku 1999 operovaná, od ktorého obdobia je na invalidnom dôchodku s tým, že jej zdravotný stav si vyžadoval zvýšenú starostlivosť, ktorú jej po celý čas vzorne poskytoval. Nestaral sa však len o ňu, ale aj o jej dvoch mladších bratov a staršiu sestru. Počas celého manželstva on platil zo svojho príjmu všetky poplatky, faktúry, poistky, úvery, náklady na domácnosť a navrhovateľka si celý invalidný dôchodok nechávala pre vlastné potreby. Podľa odporcu životné nároky navrhovateľky boli vždy veľmi prehnané, hoci on slušne zarábal, boli nútení i napriek častej finančnej pomoci jeho rodičov vziať si 2-krát bankový úver, nie však na zariadenie bytu, hoci už v tom čase mali záväzky voči stavebnej sporiteľni. Finančné prostriedky na zakúpenie auta mu poskytli jeho rodičia a všetky náklady s tým spojené opäť znášal len on zo svojho príjmu. Navrhovateľka doma nič nerobila, neupratovala, nevarila, nikam nechodili, ich vzťah bol v troskách dávno predtým ako sa rozhodol zmeniť svoj život. So svojou terajšou manželkou nadviazal dôverný vzťah na jar 2007, v ktorom období už s navrhovateľkou dlho intímne nežil a keď otehotnela, navrhovateľke oznámil, že podá žiadosť o rozvod, a že bude mať dieťa. Uviedol, že nie on bol prvý neverný, ale navrhovateľka mala krátky intímny mimomanželský vzťah ešte v čase, keď ich manželstvo normálne fungovalo. Keďže v júni 2007 mala navrhovateľka úraz, žiadosť o rozvod na čas odložil, kým sa zotaví. Uviedol, že v žiadnom prípade nenesie ani najmenšiu vinu na jej úraze, pretože v čase úrazu žili odlúčení, navrhovateľka sa voľne pohybovala, vozila sa na elektrickej motorke a o odvoz k sestre ho nežiadala. Terajšiu manželku si do bytu nenasťahoval počas navrhovateľkinej kómy, ale až začiatkom decembra 2007, tesne pred jej pôrodom a po pridelení nájomného bytu navrhovateľke. Uviedol, že auto, ktoré vlastnia s manželkou a splácajú, na ktoré im prispeli jeho rodičia, nepovažuje nadštandardom, pretože ho potrebuje jednak na prepravu do práce, pretože pracuje vo viaczmennej prevádzke aj cez víkendy, kedy do zamestnania nepremávajú žiadne spoje a tiež na odvoz a dovoz manželkinej dcéry do a zo školy v Trnave, nakoľko je zdravotne ťažko postihnutá. Uviedol, že manželka je práve s touto dcérou na opatrovateľskom príspevku, ktorý má schválený do roku 2014, v súčasnosti vo výške 250 eur, ale od septembra 2011 vo výške 190 eur. Poukázal na to, že nechodia na dovolenky, nekupujú nič zbytočné a drahé, žijú obyčajným, skromným životom. Mnohokrát im príjmy nepokryjú ich mesačné výdavky, takže im pomáhajú jeho rodičia alebo manželkina matka. Dcéra pôjde od septembra do škôlky. Namietal, že pri posudzovaní návrhu navrhovateľky súd prihliadol pri mesačných výdavkoch navrhovateľky na jej náklady na stravu, obuv, oblečenie, lieky a zdravotnícke pomôcky a kozmetiku, ale v jeho prípade na tieto výdavky neprihliadol, pretože nezohľadnil náklady na stravu, oblečenie, obuv, lieky a kozmetiku. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že on spláca dlhy a záväzky, ktoré mu zostali z manželstva s navrhovateľkou (stavebný úver, ktorý už zaplatil a dva úvery, ktoré ešte stále spláca). Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že všetky relevantné dôkazy vzťahujúce sa k veci už súdu predložila. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo výroku o prisúdení príspevku na výživu rozvedenej manželky. Predmetom konania je príspevok na výživu rozvedenej manželky. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Podľa § 72 ods. 3 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Podľa § 73 zákona o rodine právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie. Z ustanovenia § 72 možno vyvodiť hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela: manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku, súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu). Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálne znášanie). Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Konštrukcia normy presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle výslovnej zákonnej úpravy príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov spôsobuje zánik nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Rozvedený manžel nie je povinný speňažovať svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard (neplatí to pri značných majetkových hodnotách, čo by bolo v rozpore so zmyslom predmetnej úpravy), ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75. Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi (a to prioritne práve takéto hľadisko) v rámci spoločných ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku na výživu rozvedeného manžela. Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Súčasne je tento pojem širší ako pri nároku na výživné medzi ostatnými príbuznými. Uspokojené majú byť v primeranej miere aj ďalšie životné potreby rozvedeného manžela ako bývanie, ošatenie, kultúrne potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života a pod. Zákonnou podmienkou na rozhodovanie súdu je skutočnosť, že bývalí manželia sa nedohodli. Navrhovateľka vo svojom návrhu, doručenom súdu 30.1.2009, si uplatnila právo na príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 150 eur (4 000 Sk) a s účinnosťou od 1.1.2010 príspevok na výživu vo výške 250 eur z dôvodu, že je na plnom invalidnom dôchodku a jej zdravotný stav sa opätovne zhoršil, a na zabezpečenie jej odôvodnených životných potrieb vyžaduje vyššie náklady než je jej dôchodok. Uviedla, že v dôsledku nádoru na mozgu sa stala úplne invalidnou a trpí epileptickými záchvatmi vyžadujúcimi permanentnú prítomnosť inej osoby, zle vidí, nosí okuliare a nemôže ani dlhšie čítať. Má zvláštny stravovací režim, stravu bohatú na mliečne výrobky a výrobky s nízkym obsahom cholesterolu, čo zvyšuje náklady na stravu. Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že záujem na skončení manželstva rozvodom bol obojstranný pre dlhotrvajúci nesúlad bez reálneho predpokladu na obnovu spolužitia. Dňa 24.4.2009 uzatvoril manželstvo so N. O. a zo zákona mu vznikla vyživovacia povinnosť voči manželke. Narodilo sa mu dieťa maloletá S., ku ktorej má ďalšiu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Z potvrdenia o výške dôchodkových dávok Sociálnej poisťovne z 20.4.2010 vyplýva, že navrhovateľka v roku 2009 poberala invalidný dôchodok vo výške 307,40 eur mesačne. Zo správy Sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku navrhovateľkou z 5.9.2012 vyplýva, že od apríla 2010 do decembra 2010 navrhovateľka poberala invalidný dôchodok vo výške 316,80 eur a v roku 2011 invalidný dôchodok vo výške 322,60 eur mesačne a v roku 2012 od januára do augusta invalidný dôchodok vo výške 333,30 eur mesačne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, z 24.10.2012, vyplýva, že navrhovateľka od 1.10.2010 poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia od 1.10.2010 do 30.6.2011 vo výške 17,21 eur mesačne, od 1.7.2011 do 30.6.2012 vo výške 17,62 eur a od 1.7.2012 vo výške 18,06 eur. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 24.10.2012 vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla od 1.10.2010 do 30.6.2011 vo výške 30,96 eur, od 1.7.2011 do 30.6.2012 vo výške 31,76 eur mesačne a od 1.7.2012 trvá vo výške 32,50 eur mesačne. Z výpovede navrhovateľky na odvolacom pojednávaní vyplynulo, že s ňou býva jej brat, približne a na domácnosť jej neprispieva. Jedlo jej buď uvarí alebo donesie asistentka. Má priateľa B. W., ktorý u nej prespáva dvakrát do mesiaca. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne z 22.11.2000 č. 300-478-5106/2000-3 vyplýva, že navrhovateľka je invalidnou od 25.10.2000 z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pretože je neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Z rozhodnutia Obce N. z 1.2.2008 vyplýva, že navrhovateľke obec poskytuje sociálnu službu - opatrovateľskú službu v domácnosti od 1.2.2008 v rozsahu nevyhnutných životných úkonov a nevyhnutných prác v domácnosti a určuje plnú mesačnú úhradu vo výške 624 Sk. Zo správy MUDr. Q. P., CSc. neurochirurga, bez uvedenia dátumu vyplýva, že navrhovateľka bola hospitalizovaná na Chirurgickej klinike v Bratislave od 1.2.2000 do 15.2.2000. Z prepúšťacej správy z 28.9.2007 Traumatologicko-ortopedickej kliniky v Trnave, Fakultnej nemocnice Trnava, vyplýva, že navrhovateľke bola 30.6.2007 amputovaná dolná končatina, bola hospitalizovaná od 13.7.2007 do 28.9.2007. Z podacieho lístka z 18.2.2010 vyplýva, že navrhovateľka platí za elektriku mesačne 16,22 eur. Z podacieho lístka z 23.2.2010 vyplýva, že za plyn platí mesačne 39 eur. Z podacieho lístka z 23.2.2010 vyplýva, že Obci N. platí nájom 75,35 eur mesačne. Za telefón spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Bratislava, platí 66,66 eur mesačne 23.2.2010 a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava platí 4,98 eur mesačne. Zo Zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi Obcou N. v postavení prenajímateľa a navrhovateľkou v postavení nájomníčky z 1.12.2007 vyplýva, že predmetom nájmu je jednoizbový byt č. X/X nachádzajúci sa v bytovom dome v N., číslo súpisné XXX, celková plocha bytu je 39,9 m2, s výškou nájmu 1 700 Sk mesačne a príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 200 Sk mesačne. Za káblovú televíziu je povinná platiť 600 Sk ročne, vodné a stočné 90 Sk mesačne a za elektriku 80 Sk mesačne. Zo správy Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a. s., Bratislava, z 26.4.2010 vyplýva, že odporca mal čistý mesačný príjem v roku 2009 vo výške 1 093,48 eur. Zo správy zamestnávateľa odporcu Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., Bratislava, z 11.9.2012 vyplýva, že odporca je u uvedeného zamestnávateľa zamestnaný od 1.11.1996 a v roku 2011 dosiahol čistý mesačný príjem 1 215,85 eur a od januára do augusta 2012 čistý mesačný príjem vo výške 1 242,30 eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo 6.9.2012 vyplýva, že manželka odporcu N. M. je poberateľkou peňažného príspevku za opatrovanie dcéry D. O. - od 1.3.2011 do 31.6.2011 vo výške 256,17 eur, od 1.7.2011 do 31.6.2012 vo výške 261,12 eur a od 1.7.2012 naďalej vo výške 266,41 eur. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 5.9.2012 vyplýva, že manželka odporcu poberá prídavok na dieťa - v roku 2010 vo výške 65,97 eur mesačne, v roku 2011 vo výške 66,03 eur mesačne a od januára do júla 2012 vo výške 67,62 eur mesačne. Z potvrdenia rovnakého subjektu z 10.9.2012 vyplýva, že manželka odporcu poberala rodičovský príspevok - v roku 2010 vo výške 164,22 eur mesačne, ktorý bol ukončený decembrom 2010. Odporca vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že jeho mesačné výdavky, jeho manželky a ich maloletého dieťaťa na stravu sú 400 eur mesačne a na obuv a ošatenie 100 eur mesačne. K jeho nákladom patria náklady na hygienu 40 eur mesačne a na benzín 100 eur mesačne, ktoré sú nevyhnutné z dôvodu, že podniková doprava 2 roky spätne dozadu bola zrušená, takže cez víkend nemá inú možnosť dopravy do zamestnania, pretože autobusy medzimestskej dopravy cez víkend do Jaslovských Bohuníc nechodia. Pracuje na zmeny, pričom ranná začína od 6.00 hod. ráno a končí o 14.00 hod. poobede, poobedná začína o 14.00 hod. poobede a končí o 22.00 hod. večer a nočná začína o 22.00 hod. a končí o 6.00 hod. ráno. Uviedol, že na výživu navrhovateľky neprispel doposiaľ žiadnou sumou. Zo správy obce N. z 15.4.2010 vyplýva, že odporca býva v nájomnom byte obce N. s manželkou a troma deťmi. V obci sa správa slušne, o svoju rodinu sa stará veľmi dobre a príkladne. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 26.4.2010 vyplýva, že manželka odporcu N. M. poberala rodičovský príspevok od januára do marca 2010 vo výške 164,22 eur. Zo Zmluvy o splátkovom úvere z 20.7.2010, číslo zmluvy 0286448766, vyplýva, že odporcovi X. X., a. s., W. poskytla úver vo výške 2 100 eur s povinnosťou úver zaplatiť do 20.7.2015 s počtom splátok 60 vo výške 51,28 eur. Zo Zmluvy o splátkovom úvere číslo 0286449523 z 20.7.2010 vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 1 020 eur so splatnosťou do 20.7.2015 v 60-tych splátkach vo výške 25,98 eur mesačne. Zo Zmluvy o poskytnutí návratného bezúročného finančného príspevku číslo 1014/2010 z 30.9.2010 vyplýva, že zamestnávateľ odporcu poskytol odporcovi návratný bezúročný finančný príspevok vo výške 707 eur na nákup zariadenia domácnosti, ktorý odporca je povinný zaplatiť do 10 mesiacov od uzavretia zmluvy. Z rodného listu, vydaného mestom Trnava 30.1.2009 vyplýva, že XX.XX.XXXX sa narodila v S. S. M., ktorej otcom je odporca a matkou N. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX. Zo sobášneho listu vydaného mestom Banská Bystrica 24.4.2009 vyplýva, že v uvedený deň uzavreli manželstvo odporca a N. O.. Z výpovede odporcu z 2.12.2010 vyplýva, že auto zabezpečil formou leasingu a mesačné splátky sú 229,25 eur. Uviedol, že otec dvoch detí jeho manželky im prispieva na výživu 99,58 eur a 66,39 eur mesačne. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne z 9.12.2010 vyplýva, že invalidný dôchodok navrhovateľky bol od 1.1.2011 vo výške 322,60 eur mesačne. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 5.5.2011 číslo: 2011/68969/1 právoplatného 11.5.2011 vyplýva, že peňažný príspevok na opatrovanie D. O. pre manželku odporcu je 256,17 eur mesačne od 1.3.2011. Z potvrdenia obce N. z 28.4.2010 vyplýva, že odporca platí za nájomný byt spolu 143,99 eur, z toho za nájom 102,90 eur, do fondu opráv 13,26 eur, poplatky za TKO 4,17 eur, poplatok KTR 2,50 eur, poplatok za vodné a stočné 18,50 eur a za elektrickú energiu 2,66 eur. Z podacieho lístka zo 14.4.2010 vyplýva, že odporca platil za elektriku 30 eur mesačne za apríl 2010. Z platobného dokladu SIPO vyplýva, že odporca platí mesačne za plyn 67 eur a za rozhlas a televíziu 4,64 eur. Z podacieho lístka z 22.4.2010 vyplýva, že odporca platí spoločnosti Westcom, s. r. o., Bratislava, 16 eur a z podacieho lístka z 22.4.2010 vyplýva, že spoločnosti Orange Slovensko, a. s., Bratislava, platí odporca 30,33 eur mesačne a jeho manželka 41,27 eur mesačne. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 17.3.2008 sp. zn. 4C/355/2008, právoplatného 28.5.2008 vyplýva, že súd manželstvo účastníkov uzavreté 1.2.1997 v Pečeňadoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Veľké Kostoľany vo zväzku V., ročník 1997, na strane 24, pod poradovým číslom 3, rozviedol. Príčinou rozvratu vzťahu účastníkov súd ustálil nezvládnutie zmenenej situácie po operácii odporkyne v roku 1999 oboma účastníkmi a z toho vyplývajúce citové ochladnutie, dôsledkom čoho navrhovateľ nadviazal mimomanželskú známosť s inou ženou, s ktorou má aj dieťa (svoje prvé). V danej veci súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené, ktorá skutočnosť vyplýva z rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 17. marca 2008 č. k. 4 C/355/2008 - 92, právoplatného 28.5.2008. Správne dospel k záveru o neuplynutí doby päť rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a o nedohode účastníkov na výživnom. Z uvedeného vyplýva záver o súdnej ingerencii do existujúceho právneho vzťahu účastníkov. Správne ustálil aj zodpovednosť odporcu za výživu navrhovateľky aj po rozvode ich manželstva, vychádzajúc z príčin rozvodu manželstva účastníkov, ustálených súdom ako nezvládnutie zmenenej situácie po operácii odporkyne v roku 1999 oboma účastníkmi a z toho vyplývajúce citové ochladnutie, dôsledkom čoho navrhovateľ nadviazal mimomanželskú známosť s inou ženou. Správne ustálil aj súladnosť príspevku na výživu rozvedenej manželky s dobrými mravmi. Správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. Vychádzal z jej zhoršeného zdravotného stavu, o ktorej skutočnosti svedčia viaceré lekárske potvrdenia, ktorý ju obmedzuje, resp. priam vyraďuje na súčasnom obmedzenom trhu práce k uzavretiu adekvátneho pracovného pomeru. Odvolací súd po doplnení dokazovania ustálil výšku priemerného invalidného dôchodku navrhovateľky 320 eur (2009 - 307,40 eur, 2010 - 316,80 eur, 2011 - 322,60 eur a 2012 - 333,30 eur) a kompenzačných dávok vo výške 50 eur mesačne, tiež jej mesačných výdavkov 378,55 eur (bývanie 131,27 eur a na lieky, poistku, hygienu, stravu, obuv a oblečenie 221,28 eur a na internet a mobil 26 eur). Rozdiel príjmov a výdavkov navrhovateľky predstavuje 8,55 eur. Odvolací súd po doplnení dokazovania určil aj priemerný príjem odporcu z pracovného pomeru 1 194,21 eur (2009 - 1 093,48 eur, 2010 - 1 225,21 eur, 2011 - 1 215,85 eur a 2012 - 1 242,30 eur) a jeho výdavky 845,63 eur (na bývanie 245,63 eur + výdavky na stravu, ošatenie a hygiena 500 eur a cestovné do práce 100 eur), i rozdiel príjmov a výdavkov 348,58 eur. Vychádzajúc z uvedeného, v možnostiach a schopnostiach povinného odporcu je platiť príspevok na výživu navrhovateľke vo výške 150 eur a 180 eur, po zohľadnení vzostupu príjmu odporcu od 1.1.2010 o 131,73 eur (1 225,21 eur - 1 093,48 eur). Nesprávne určil súd prvého stupňa počiatok určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky, nakoľko vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Podľa § 77 ods. 1 druhá veta zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia konania, ktoré v danej veci možno začať len na návrh v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Konanie podľa § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) je začaté dňom, kedy došiel súdu návrh na jeho začatie, v danom prípade 5.2.2009. Súd prvého stupňa vychádzal z dátumu začatia konania 30.1.2009, nezohľadniac ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého na podanie urobené telefaxom a nedoplnené do troch dní predložením jeho originálu, súd neprihliada, nakoľko navrhovateľka podala návrh 30.1.2009 telefaxom, ale v originálnom vyhotovení ho súdu predložila až 5.2.2009, pričom tretím dňom od 30.1.2009 bol 2.2.2009, do ktorého dátumu telefaxové podanie nedoplnila originálom. Za dátum doručenia návrhu na súd možno považovať až dátum doručenia originálneho vyhotovenia návrhu na začatie konania, 5.2.2009, od ktorého dátumu určil príspevok na výživu rozvedenej navrhovateľky odvolací súd. Navrhovateľke preto patrí od 5.2.2009 do 31.12.2009 príspevok na výživu vo výške 150 eur a od zvýšenia čistého mesačného príjmu odporcu od 1.1.2010 príspevok na výživu vo výške o 30 eur vyššej, vo výške 180 eur. Časový rozsah poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela v zmysle § 72 ods. 3 zákona o rodine zákon ohraničuje piatimi rokmi od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov. V danej veci rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 28.5.2008 a päť rokov uplynie 28.5.2013, ktorým dňom odvolací súd ohraničil dobu poskytovania príspevku na výživu rozvedenej navrhovateľky. K výške dlhu zročného príspevku na výživu dospel odvolací súd vychádzajúc z výšky, ktorú mal odporca platiť. Vo februári 2009 vo výške 128,57 eur (150 eur : počet dní v mesiaci 28 x počet dní, za ktoré je výživné poskytované 24) a za desať mesiacov roku 2009 po 150 eur = 1500 eur. Za roky 2010, 2011 a za desať mesiacov roku 2012 34 mesiacov po 180 eur = 6 120 eur, spolu 7 748,57 eur. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 220 O. s. p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v prisudzujúcom výroku príspevok na výživu rozvedenej manželky tak, že ho určil od 5.2.2009 do 31.12.2009 výškou 150 eur a od 1.1.2010 do 38.5.2013 výškou 180 eur. Vzhľadom k uplynutiu času od rozsudku súdu prvého stupňa novo určil dlh zročného príspevku na výživu rozvedenej manželky vo finančnom vyjadrení od 5.2.2009 do 5.11.2012, do rozhodnutia odvolacieho súdu výškou 7 748,57 eur, ktorý povolil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p. odporcovi zaplatiť v splátkach vo výške 166 eur mesačne vzhľadom k finančným schopnostiam a možnostiam povinného odporcu a tiež vzhľadom k jeho správaniu v konaní, nakoľko doposiaľ na príspevku na výživu navrhovateľke neprispel žiadnou sumou. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2 O. s. p. podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej navrhovateľke v konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože nepodala návrh na ich priznanie. Odôvodnenie rozhodnutia vo výroku o poplatkovej povinnosti je zmätočné, nakoľko súd ho odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O. s. p., ktoré rieši náhradu trov konania štátu proti účastníkom, ktoré za nich platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Zákon má na mysli trovy už zaplatené, napr. trovy dôkazov a pod., nie trovy, ku ktorým nepochybne patrí v zmysle § 137 O.s.p. aj súdny poplatok, ktorého zaplatenie štátom za odporcu zo spisu nevyplýva. Napokon z položky 8 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vyplýva, že súdny poplatok na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela vo výške 2 % z ceny predmetu, najmenej 16,50 eur sa platí z návrhu. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu, t. j. v danom prípade navrhovateľka, ktorá 5.2.2009 podala návrh na začatie konania o príspevok na výživu rozvedenej manželky. Navrhovateľka je však v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZSP“) oslobodená od súdnych poplatkov. Podľa § 2 ods. 2 ZSP ak je poplatník oslobodený od poplatku, platí súdny poplatok odporca podľa výsledku v pomernej časti. Výšku súdneho poplatku je potrebné stanoviť podľa § 6 ods. 1 ZSP percentom zo základu, ktorým je v zmysle § 7 ods. 5 v prípade opakujúceho sa plnenia na čas dlhší ako tri roky trojnásobok ceny ročného plnenia. Od 5.2.2009 do 5.2.2012 bola výška plnenia 6 159,57 eur, v zmysle § 7 ods. 11 ZSP zaokrúhlená na celé eurá nadol 6 159 eur a 2 % 123,18 eur v zmysle § 7 ods. 11 písm. a) zaokrúhlený na 123 eur. Odvolací súd preto uložil odporcovi poplatkovú povinnosť vo výške 123 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.