Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/217/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509210970 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2509210970.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Spoločenstvo Poštová 4 so sídlom Poštová 4, Piešťany, IČO 45013527, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Eckmannom, Mierové námestie 14, Trenčín proti žalovanému Stavebniny STAMIX, a.s., Teplická 144, Piešťany, o odstránenie vád diela, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb 46/2009-118 zo dňa 18.10.2011 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní voči žalovanému ako zhotoviteľovi domáhal odstránenia vád diela - polyfunkčného domu na Poštovej ulici č. 4 v Piešťanoch: náteru fasády budovy, nájazdu do garáže v suteréne a jeho povrchu v mieste styku s podlahou garáže, odvodu dažďovej vody, zatekania chodby, maľovky garážových priestorov, fasády ohrady dvora, elektromotora brány garáže, zatekania dažďovej vody do garáže a na schodište suterénu. Poukazoval na to, že žalovaný dielo zhotovil na základe zmlúv o dielo uzatvorených s jednotlivými terajšími členmi spoločenstva, dielo bolo ukončené v roku 2006, a že žalovaný jeho vady napriek reklamácii neodstránil. Žalovaný namietal, že bol investorom stavby, realizáciou ktorej poveril spoločnosť Rekosta s.r.o.. S touto spoločnosťou je v súdnom spore pre nedorobky a vady stavby, preto doposiaľ neodstránil vady náteru fasády, niektoré zo žalobcom tvrdených vád však už prostredníctvom subdodávateľov odstránil. Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 18.10.2011 návrh zamietol a súčasne v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd návrh zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ktorú žalobca nepreukázal súdu napriek tomu, že bol na ňu vyzvaný, a to uznesením zo dňa 14.12.2009, č. k. 7Cb/46/2009-12 a prípisom zo dňa 15.04.2011. Žalobca na výzvy súdu reagoval podaním zo dňa 17.12.2010, v ktorom uviedol, že „aktívna legitimácia žalobcu je daná tým, že je vlastníkom jednotlivých častí v predchádzajúcom bode popísaného polyfunkčného domu, a to 15 bytov a 3 nebytových priestorov.“ Na opakovanú výzvu žalobca súdu ohľadne preukázania aktívnej legitimácie zaslal súdu zápisnicu zo dňa 20.02.2009 zo schôdze vlastníkov bytových a nebytových priestorov v polyfunkčnom dome na K. W. č. X v K., potvrdenie o pridelení identifikačného čísla a oznámenie Krajského úradu v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy o vzniku spoločenstva zo dňa 29.06.2007. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (správne XXXXX) pre k. ú. K. mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca, to znamená Spoločenstvo Poštová 4 nie je vlastníkom ani jedného bytu alebo nebytového priestoru polyfunkčného domu so súpisným č. XXXX postaveným na parcele č. XXXX/X, preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť vykonania opráv na predmetnej nehnuteľnosti tak, ako to žalobca žiadal, teda na častiach patriacich do vlastníctva žalobcu. Preto súd návrh ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Namietal, že súd pri skúmaní jeho aktívnej vecnej legitimácie prehliadol ustanovenie § 7b ods. 2 veta posledná zák.č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého „spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona“. Má za to, že súd mu po svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené, opakovane odňal právo konať pred súdom. Poukazoval na to, že žalovaný na pojednávaní vo veci svoju zodpovednosť za vady uznal a súd aj na ich existenciu vykonal dokazovanie, avšak nebol schopný spravodlivo a zákonne rozhodnúť, čo diskvalifikuje vo veci konajúceho sudcu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca si nárok na odstránenie vád stavby v konaní uplatnil ako nárok vyplývajúci z vád diela zhotoveného na základe bližšie nešpecifikovanej zmluvy o dielo. V priebehu konania uviedol a dokladoval, že stavba bola zhotovená na základe zmlúv o dielo uzatvorených so žalovaným jednotlivými členmi spoločenstva v čase, keď spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov ešte nebolo zriadené, pričom predmetom týchto zmlúv bolo zhotovenie jednotlivých bytov. Podľa listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie K. a predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 9.6.2006 právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom boli kúpne zmluvy uzatvorené medzi terajšími členmi spoločenstva a žalovaným ako predávajúcim (s výnimkou vlastníckeho práva žalovaného). Podľa prvej vety §7b ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo (vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome) môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Tieto činnosti sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 7b, ktorý uplatňovanie nárokov z vád vzniknutých z právnych vzťahov, ktorých spoločenstvo účastníkom nie je, neobsahuje. Takéto oprávnenie v rozpore s právnym názorom odvolateľa nemožno vyvodzovať z obsahu poslednej vety § 7b ods. 2 upravujúcej oprávnenie spoločenstva vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda nie plnenie povinností tretích osôb voči vlastníkom bytov. Žalobca nie je objednávateľom diela ani vlastníkom domu, či jednotlivých bytov a nebytových priestorov, a v konaní nepreukázal ani existenciu oprávnenia na uplatňovanie nárokov z vád, ktoré by vyplývalo z jeho právneho postavenia upraveného zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súd prvého stupňa z vyššie uvádzaných dôvodov svojim postupom žalobcovi neodňal právo konať pred súdom, zamietnutím žaloby vo veci správne rozhodol a odvolací súd preto jeho rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. Na námietku zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne Okresného súdu Piešťany odvolací súd podľa § 15a ods. 5 O.s.p. neprihliadal nakoľko dôvodom jej vznesenia žalobcom boli okolnosti spočívajúce výlučne v postupe sudkyne v prejednávanej veci (nie okolnosti týkajúce sa pomeru sudkyne k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.