Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510202012 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2510202012.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: U. T., bytom H., C. X a otca: R. T., bytom Y., J. V. XXX/X, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch č. k. 5P/17/2010 - 226 zo dňa 05. marca 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zamietol návrh na zníženie výživného, ktorý si podal otec na minimálnu zákonnú výšku od 01.02.2010, pretože výživné vo výške 130 eur, ktoré bolo stanovené rozsudkom OS Piešťany sp. zn. 8P/26/2008 nie je schopný platiť, pretože je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a bude poberať sociálnu dávku 62 eur. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní aplikoval ust. § 78, § 62, § 75 ods. 1 zák. o rodine, pričom skutkovo zdôvodnil, že po vykonanom dokazovaní bolo zistené, že otec sa v novembri 2009 vrátil z Českej republiky, tam zarobil, podľa jeho vyjadrenia, cca 8.000,- Kč a popritom cez víkendy pracoval v Rakúsku. Pri predchádzajúcom súdnom konaní uvádzal, že si takto zarobil cca 700 eur a z takto zisteného skutkového stavu aj naposledy súd rozhodoval o výživnom pre mal. T.. Keďže v predmetnom konaní bolo preukázané, že v novembri 2009 otec prišiel z Českej republiky domov k rodičom, stratil doterajšie príjmy. Od vtedy nemal uzatvorený žiadny pracovný pomer a prvé 2 mesiace po návrate nemal žiadny príjem ani sa nezaevidoval na úrade práce. Evidenciu ako uchádzač o zamestnanie má až do februára 2010 do mája 2011, kedy ho vyradili z evidencie. Žiadnu prácu si nenašiel. Vyjadril sa, že prestal chodiť do Rakúska, keď sa vrátil z Českej republiky, okrem iného aj z dôvodu, že tamojší zamestnávateľ ukončil podnikanie. Od roku 2010 mal otec ako jediné legálne príjmy dávky v hmotnej núdzi a mimo toho nepravidelné príjmy z príležitostných brigád z oblasti stavebníctva. Pred súdom ich priznal, ale bez uvedenia konkrétnej výšky. Otec sa iba vyjadril, že má sotva na živobytie. Nemohol prispievať ani svojim rodičom na bývanie. Tiež neplatil výživné na mal. T.. Tvrdil, že v čase dlhotrvajúcej neschopnosti zárobky nemal, nedovoľoval mu to zdravotný stav. Súd pri posudzovaní jeho vyživovacej schopnosti a možnosti vychádzal z jeho príjmov cca 700 eur, ktoré dosahoval v Českej republike. Jeho návrat na Slovensko znamenal zanechanie zárobkovej činnosti. Otec to žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Vzdal sa výhodnejšieho zárobku bez vážneho dôvodu, čo bolo kvalifikované v zmysle ust. § 75 ods. 1 zák. o rodine. Návrat na Slovensko sa javí ako vyhýbanie si plnenia záväzkov, čomu by nasvedčoval aj jeho ďalší postup v otázkach zaobstarávania si príjmov. Bez vážneho dôvodu nepracoval, obstaral si len dávky v hmotnej núdzi a ako vyplýva z vyjadrenia ortopéda, na ktorého sa otec odvolával bol takmer celý rok práceneschopný, čím mal objektivizovať neschopnosť zamestnať sa a dosahovať normálne zárobky. Aj to, že bol vyradený z evidencie nezamestnaných v máji 2011 len dosvedčuje, že sa vyhýba legálnemu zamestnaniu, ale prácu si žiadnu nenašiel doteraz. Nedôveryhodná bola tiež jeho obrana, že sa staral o svoju chorú matku, pretože svedeckou výpoveďou jeho otca bolo preukázané, že naopak sa on staral o svoju manželku, zatiaľ čo otec maloletého žije svojim vlastným životom a chodí domov len občas. Nepodarilo sa mu teda preukázať, že by sa staral o svoju matku a k prípadnému schváleniu žiadosti otca o priznanie opatrovateľského príspevku bol súd toho názoru, že nepreukázanie tejto skutočnosti je len pre neho negatívum v zabezpečení si zamestnania a plnení si vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Vyhodnotením tohto stavu dospel súd k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný, pretože ak k zníženiu príjmu otca došlo, tento nepreukázal súdu, že by sa tak stalo bez jeho zavinenia. Dlhodobo sa vyhýba zamestnaniu. Okrem dávok v hmotnej núdzi má príjmy z nelegálnych zdrojov, ktorými svoju existenciu dokáže zabezpečiť, hoci ich presná výška súdu nie je známa, dokáže zarobiť cca 700 eur mesačne. Matkina vyživovacia schopnosť je znížená z objektívneho dôvodu, lebo poberá rodičovský príspevok a navyše matka, na rozdiel od otca, má dve vyživovacie povinnosti a preto nemožno od nej žiadať, aby zabezpečovala celkovú výživu dieťaťa sama. Od rozhodovania o výživnom v roku 2009 sa náklady na výživu maloletého zvýšili. Maloletý postúpil na strednú školu, vyrástol. Zvýšili sa tak náklady na ošatenie, kultúrne, športové potreby. Pribudla mu nákladná mimoškolská činnosť. Súd dospel k záveru, že výživné vo výške 130 eur je primerané a zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca ako aj i odôvodneným potrebám maloletého. Preto návrh na zníženie výživného zamietol. Odvolanie proti rozsudku podal otec, ktorý nesúhlasil s rozsudkom vo veci zníženia výživného. Tvrdil, že dodatočne zašle súdu všetky podklady potrebné k rozhodnutiu ako aj dôvody na zaujatosť. Otec bol vyzvaný, aby do 10 dní od doručenia uznesenia odstránil vady odvolania a odvolania doplnil podľa pokynov súdu obsiahnutých v odôvodnení uznesenia. Bolo to uznesením OS v Piešťanoch zo dňa 04.04.2012 č. k. 5P/17/2010 - 236. Otec na výzvu nereagoval. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobu (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. zohľadňujú to, že v zmysle ust. § 209 ods. 3 O.s.p. nemusel prvostupňový súd vyzývať na odstránenie vád odvolania, pretože sa jedná o vec podľa ust. § 120 ods. 2 O.s.p., v ktorých sa súd prvého stupňa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie nachádza. Odvolací súd zistil po preskúmaní rozhodnutia, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnuté rozhodnutia, považuje ich za vecne správne. Prvostupňový súd náležite posudzoval možnosti a schopnosti otca platiť výživné, ktoré bolo určované naposledy rozhodnutím OS v Piešťanoch pod sp. zn. 8P/26/2008. Rozsudok bol vyhlásený 23.07.2009. Ako súd zistil, v novembri 2009 sa otec vrátil z Českej republiky domov, čo neodôvodnil bližšie. Otec stratil všetky doterajšie príjmy, prestal pracovať v Rakúsku, kam chodil pracovať ako tvrdí cez víkendy a vzdal sa týmto svojim spôsobom výhodnejšieho zamestnania v zmysle ust. § 75 ods. 1 zák. o rodine, čo mu tiež za vinu kladie odôvodnenie súdu prvého stupňa a preto prvostupňový súd vychádzal z vyživovacej schopnosti a možnosti u otca z príjmu, ktorý mal predtým, než sa vzdal výhodnejšieho zamestnania cca 700 eur mesačne. Na základe takto zisteného príjmu bolo správne zdôvodnené, že môže platiť výživné na maloletého vo výške 130 eur, ktorá suma je primeraná a zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, a samozrejme aj odôvodneným potrebám maloletého. Ten od posledného rozhodnutia je už žiakom strednej školy. Jeho náklady v súvislosti so štúdiom, so zabezpečením si bežných potrieb života ako aj ošatením sa zvýšili a preto na túto skutočnosť takisto súd musel prihliadať. U matky maloletého, ktorá sa osobne stará o maloletého prihliadal tiež na dve vyživovacie povinnosti a nemožno od nej žiadať, aby zabezpečovala celú výživu o maloletého sama. Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie v senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.