Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/77/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510206835 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2510206835.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a členov senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. W., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matka - B. V., nar. XX.X.XXXX, M. XX, W. a otec - V. W., nar. XX.X.XXXX, Y. V. XXX, F. N. M., o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 10P/42/2010-134 zo dňa 2. júna 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zvýšenia výživného otca na maloletú Kristínu, v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného a v časti zročného výživného p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil výživné otca na maloletú K. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 99,58 eura na sumu 120 eura mesačne s účinnosťou od 1.7.2010, ktorú povinnosť uložil platiť otcovi maloletej do 15. dňa toho -ktorého mesiaca vopred do rúk matky a vo výšku návrh matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 160 eura od 1.6.2010 zamietol. Zročné výživné za obdobie od 1.7.2010 do 31.5.2011 v sume 224,62 eura povolil otcovi splácať v splátkach po 9,35 eura mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Predmetným prvostupňovým rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 21C/212/2007-168 zo dňa 3.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 4Co/43/2009-189 zo dňa 26.2.2009. Návrh otca na zníženie výživného prvostupňový súd zamietol, pričom o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 62 ods. 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine keď dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, keď od poslednej úpravy výživného, vykonanej pred dvomi rokmi sa podstatne zvýšili náklady na potreby maloletej, ktorá má toho času tri roky, znížil sa príjem matky, pričom prvostupňový súd vyhodnotil stav otca, ktorý je nezamestnaný, ako jeho nezáujem nájsť si zamestnanie, pričom skončenie pracovného pomeru otca u jeho posledného zamestnávateľa z iniciatívy otca vzhľadom na charakter lekárskeho potvrdenia, na ktoré sa otec odvolával, súd vyhodnotil ako nezodpovedné, lebo pracovný pomer skončil bez toho, aby mal zabezpečené nové zamestnania podľa odporúčania lekára a bez toho, že by mal zabezpečený príjem, resp. bez toho, žeby už v tom čase začal vybavovať aspoň opatrovateľský príspevok na svoju babičku. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa, avšak nezvýšil výživné na matkou navrhovanú sumu 160 eura mesačne, keďže túto považoval vzhľadom na vek dieťaťa za neprimeranú. Pri určovaní výšky výživného zohľadňoval prvostupňový súd aj tú skutočnosť, že otec sa na osobnej starostlivosti o dieťaťa nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančným plnením. Matka maloletej po tom, ako jej bolo zastavené vyplácanie rodičovského príspevku nešla pracovať, naďalej sa snažila dokončiť si vzdelanie, čo sa jej aj podarilo, zabezpečovala starostlivosť o choré dieťa, čím v podstate prispela i k lepšej budúcnosti maloletej dcéry K.. Na druhej strane súd návrh otca na zníženie výživného zamietol aj s odôvodnením, že tento nemá záujem nájsť si zamestnanie, kde by mal trvalý zdroj príjmu, pričom pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa, ako bolo uvedené, ukončil z vlastnej vôle, bez toho, aby mal na svoje rozhodnutie vážny dôvod. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie vo vyhovujúcej časti zvýšenia výživného zo sumy 99,58 eur na sumu 120 eur a v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného otec maloletej navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že od 1.5.2010 je evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, kde aktívne spolupracuje, chodí na všetky pracovné príležitosti, sám si hľadá prácu, avšak doposiaľ neúspešne. Nie je poberateľom podpory v nezamestnanosti, žiadneho dôchodku ani sociálnych dávok. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľný majetok väčšej ceny, nemá úspory. V súčasnej dobe býva v spoločnej domácnosti so starou mamou v rodinnom dome vo M. Y., pomáha jej s prácami v domácnosti, ako je napr. starostlivosť o dom, varenie, upratovanie, pranie a pod. O svoju dcéru K. sa zaujíma a chce sa v plnej miere podieľať na jej výchove. Určené výživné platí riadne a včas zasielaním poštovou poukážkou na adresu matky vždy niekoľko dní pred určeným termínom. K odvolaniu otca voči rozsudku súdu prvého stupňa sa vyjadrila matka maloletej ktorá uviedla, že predmetné odvolanie podal otec maloletej na Okresnom súde v Piešťanoch dňa 8.7.2011, pričom rozsudok prvostupňového súdu mu bol doručený 22.6.2011, t.j. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, preto navrhla aby bolo odvolanie z toho dôvodu zamietnuté a aby jej prvostupňový súd vyznačil právoplatnosť rozsudku. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala v čas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania, zverejnením termínu hlásenia rozhodnutia na úradnej tabuly súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 10P/42/2010 je zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú K. v zmysle návrhu matky maloletej, ako aj zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej K. v zmysle návrhu otca maloletej. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné otca na maloletú zvýšené zo sumy 59,58 eur na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2010, ako aj preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď porovnaním pomerov a okolností, z ktorých sa vychádzalo pri poslednej úprave výživného s pomernými okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom dospel k záveru, že k podstatným zmenám pomerov došlo najmä u maloletej, ktorá od septembra 2010 začala chodiť do materskej škôlky, začala mať zdravotné problémy s imunitou, s čím došlo k zvýšeniu jej potrieb. Matka v čase ostatnej úpravy výživného bola odkázaná na rodičovský príspevok, rodinné prídavky, do konca júna 2010 mala priemerný mesačný príjem 343,80 eur, od júla 2010 do februára 2011 mala mesačný príjem 380,58 eur a od marca 2011 mala mesačný príjem 321,58 eur, ktorý pozostáva zo sumy 99,50 eur čo predstavuje výživné, ktoré doposiaľ platí otec na maloleté dieťa zo sumy 21,99 eur, čo predstavujú rodinné prídavky a zo sumy 200 eur, ktorú si požičiava od svojho otca. Ako konštatoval súd prvého stupňa deň pred vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa mala matka štátnice, po absolvovaní ktorých sa chystala nájsť si zamestnanie. Čo sa týkalo pomerov na strane otca, tu konštatoval prvostupňový súd, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, že otec je nezamestnaný, pričom nezamestnanosť otca bola vyhodnotená ako nezáujem nájsť si vhodné zamestnanie, pričom skončenie pracovného pomeru otca u posledného zamestnávateľa bolo realizované z jeho iniciatívy, čo bolo vyhodnotené súdom prvého stupňa ako nezodpovedné, pretože pracovný pomer skončil bez toho, aby mal zabezpečené nové zamestnanie podľa odporúčaní lekára a bez toho, aby mal zabezpečený nejaký príjem. Odvolací súd bol názoru, že otcovi jeho vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére vyplýva zo zákona, táto vyživovacia povinnosť je povinnosťou prvoradou, a preto je otec povinný usporiadať si svoje výdavky a náklady tak, aby najskôr bola uspokojená jeho vyživovacia povinnosť voči nej, navyše, ak v konaní bolo preukázané, že sa iným spôsobom, ako platením výživného na výchove a výžive svojej dcéry nepodieľa. Odvolací súd preto v časti určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej i v súvisiacej časti zamietnutia jeho návrhu na zníženie výživného rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.