Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/83/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510213294 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2510213294.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. P., nar. X.X.XXXX, bytom u matky a zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matky: G. P., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX a otca: N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24.10.2011 č.k. 11P/66/2010-109 v časti výživného, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú vo výške 55,- Eur mesačne s účinnosťou od 29.10.2010 vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom 337,50 Eur za obdobie od 29.10.2010 do 29.2.2012 súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd na návrh matky maloletej upravil výkon rodičovských práv a povinností maloletej tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 29.10.2010 s tým, že matka ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej U. sumou 60,- Eur mesačne s účinnosťou od 29.10.2010 k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 237,97 Eur za obdobie od 29.10.2010 do 31.10.2011 súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 15,- Eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Styk otca s maloletou neupravil. O náhrade trov konania rozhodol, že žiaden s účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok súd právne odôvodnil právne s použitím ust. § 28 ods. 1, 2, § 24 ods. 3, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1 a 2, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že návrh matky podľa výsledkov vykonaného dokazovania bol podaný dôvodne nakoľko v konaní bolo preukázané, že rodičia maloletej nežijú spolu a otec sa na výžive maloletej nepodieľa pravidelne, teda si neplní vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky nakoľko i doposiaľ sa matka o maloletú riadne stará, zastupuje ju a zároveň súd ponechal styk otca s maloletou bez úpravy, keď rodičia maloletej styk úpravy v priebehu konania nežiadali. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na vek maloletej, výdavky, ktoré má matka s výživou maloletej, možnosti, schopnosti, majetkové pomery oboch rodičov, pričom vychádzal z príjmu otca, ktorý pozostáva z dávky v hmotnej núdzi, ktorá bola vyplácaná mesačne pre osobu otca spolu s posudzovanými osobami t.j. manželkou a dvomi synmi v celkovej výške 167,77 Eur, pričom zároveň príjmom do ich domácnosti bol i invalidný dôchodok manželky otca. Súd pri určení výživného vzal do úvahy darovaciu zmluvu uzavretú otcom 26.2.2009, keď z prevodu nehnuteľnosti na základe tejto zmluvy mal otec príjem 6.600,- Eur, ako aj na kúpnu zmluvu zo zriadenia vecného bremena, ktorú súd posúdil ako vzdanie sa majetkového prospechu, keď za sumu 100,- Eur previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe tejto zmluvy. Výdavky na zlozvyk otca - fajčenie súd vyhodnotil ako výdavky, ktoré nemôžu mať prednosť pred výživným. Zároveň prihliadol súd i na to, že otec maloletej sa podieľal na výžive maloletej sumou 50,- Eur už od roku 2009 a že okrem maloletej i ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči školopovinnému synovi a manželke. V domácnosti otca žije i plnoletý nezamestnaný syn, z čoho vyplýva, že prípadná potreba opatery manželky otca môže byť realizovaná iným členom rodiny, nie nutne otcom. Otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé materiálne pomery, pretože svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť i na svoj vlastný úkor. Na strane matky zohľadnil, že matka mala príjem v roku 2009 181,77 Eur mesačne, ktorý pozostával z poberaných prídavkov na dieťa, ako aj z rodičovského príspevku, zohľadnil schopnosti a možnosti matky, ktorá rovnako ako otec má vynaložiť úsilie na získanie práce a neuspokojiť sa s čakaním na priznanie dávky v hmotnej núdzi, keď rovnako ako aj otec v konaní nepreukázala svoju zdravotnú, odbornú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem, ktorým by sa podieľala na výžive maloletej. Výdavky matky na jej zlozvyk - fajčenie, ako aj úhrady za mobilný telefón súd nezohľadnil. Súd konštatoval, že výživné v sume 60,- Eur je primeraným výživným vzhľadom na vek maloletej, jej odôvodnené potreby, ako i na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Súd pri rozhodovaní prihliadol i na vývoj životných nákladov od času, keď otec dobrovoľne prispieval na výživu maloletej 50,- Eur od roku 2009. Súd pri určení výživného prihliadol na doložené listinné doklady, ako i zhodné tvrdenie rodičov maloletej o nedoplatku na výživnom od doby podania návrhu. Zročné výživné, ktoré podrobne vyčíslil v sume 237,97 Eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 15,- Eur pod stratou výhody splátok, pričom prihliadol na príjem otca, ktorý neumožňuje uhradiť dlžné výživné jednorázovo, prípadne vo vyšších splátkach, čo by malo pri neuhradení čo i len jednej splátky za následok splatnosť celého nedoplatku. O trovách konania súd rozhodol potom s použitím § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, čo sa vzťahuje na konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Proti tomuto rozsudku v časti výživného podal odvolanie otec, v ktorom namieta, že v rámci svojich možností a schopností prispel maloletej na výživu, kupoval jej veci keď bola U. malá( napr. Sunar, plienky a podobne). Tvrdenia matky nie sú pravdivé, robí všetko pre to, aby ho zničila, len z dôvodu, že sa s ňou rozišiel. Sama mu potvrdila, že keď nebude s ňou, tak nech je radšej vo výkone trestu. Matke nejde vôbec o peniaze, ale o pomstu, pričom nemá jej z čoho platiť, nakoľko s rodinou ledva vyžijú, pričom si musia hradiť najnutnejšie výdavky na plyn, elektrinu, pôžičky, pričom má i vyživovaciu povinnosť voči synovi, ktorý je ešte školopovinný. Jeho manželka je na tom psychicky zle, kvôli čomu sa nemôže zamestnať. Príjem celej jeho rodiny predstavuje 380,- Eur a pokiaľ by z toho mal platiť mesačne 75,- Eur, zvyšok by im nepostačoval. Navrhol, aby súd ponechal jeho vyživovaciu povinnosť vo výške, ako si ju sám plnil tzn. vo výške 50,- Eur mesačne. Matka odvolanie nepodala, k odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie, v ktorom navrhla rozsudok v napadnutej časti výživného i napriek niektorým výhradám, ktoré proti nemu má, ako vecne správne potvrdiť, nakoľko odvolanie otca nie je dôvodné. Z obsahu odvolania je zrejmé, že matka poukazuje na to, že pri výchove a starostlivosti o maloletú jej pomáha rodina, hlavne rodičia, ktorí však voči maloletej nemajú vyživovaciu povinnosť, naopak otec, ktorý ju má, si svoju povinnosť neplní. Už v čase nadviazania známosti s ňou manželka otca maloletej bola chorá, v tom čase to však otcovi nevadilo, nebolo mu ľúto uhrádzať výdaje pri ich spoločných výletoch, nakoľko si potreboval s ňou užiť. Teraz, keď má povinnosť platiť na maloletú výživné, chce sa tejto povinnosti zbaviť. Uviedla, že nepopiera, že v útlom veku maloletej otec občas doniesol balík plienok, čo však bolo pri bežnej spotrebe nepostačujúce. Nie je pravda, že má záujem otca dostať do výkonu trestu, je to jeho výmysel, sama chce dosiahnuť len to, aby otec nebol do budúcna tzv. otcom, ale otcom, ktorý si svoje povinnosti voči maloletej riadne plní. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal, vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok v časti výživného potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a po uskutočnení odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej je len čiastočne dôvodné. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 738,- Sk t.j. 24,50 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznal len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V danom prípade z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom doplneného v odvolacom konaní bolo zistené, maloletá je vo veku 3 a pol roka, materskú škôlku nenavštevuje, pretože nemá osvojené hygienické návyky. Matka s ňou má zvýšené výdavky, nakoľko maloletá U. je často chorá, má časté infekty dýchacích ciest, je evidovaná v imuno-alergologickej ambulancii , je sledovaná pre kožný hemangion aj v kožnej ambulancii a matka s ňou musí navštevovať lekárov, pričom musí chodiť s ňou autom, pretože maloletú bolia nohy, nevládze, rýchlo sa unaví a preto bude nutné s ňou ísť na vyšetrenie aj k ortopédovi. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, poberá dávku v hmotnej núdzi 133,30 Eur a prídavok na dieťa 22,54 Eur. Matka sama zvýšené výdavky na svoju výživu nemá, spolu s maloletou býva u svojich rodičov. Z predloženého potvrdenia bolo zistené, že otec je nezamestnaný naďalej poberá dávky v hmotnej núdzi spolu s posudzovanými osobami v celkovej výške 169,70 Eur mesačne a jeho manželka poberá invalidný dôchodok aktuálne vo výške 227,80 Eur mesačne. Posúdiac všetky vyššie uvedené preukázané skutočnosti podľa predtým citovaných ustanovení Zákona o rodine rozhodných pre určenie výšky výživného, odvolací súd dospel k záveru, že primeraným výživným v danom prípade jednak potrebám maloletej, ale hlavne aktuálnym možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na možnosti a schopnosti matky je výživné 55,- Eur mesačne. Odvolací súd je toho názoru, že výživné v takejto výške spolu s prídavkami na deti a aj keď len s minimálnym finančným príspevkom od matky, keď matka svoju vyživovaciu povinnosť vynahradzuje osobnou starostlivosťou o maloletú, umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej U.. Vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd považoval výživné určené prvostupňovým súdom v preskúmavanom rozsudku za mierne vysoké. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného, s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že výživné otca k maloletej U. určil vo výške 55,- Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu tzn. od 29.10.2010. Podľa zhodných výpovedí rodičov otec prispel na maloletú za obdobie od 1.10.2010 do 29.2.2012 celkove 548,- Eur ( keď väčšinou platil mesačne po 50,- Eur, v mesiacoch február a apríl 2011 nezaplatil vôbec, v marci 2011 zaplatil len 33,- Eur a v mesiacoch december 2011, január a február 2012 zaplatil po 75,- Eur). Spätným určením výživného vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 29.10.2010 do 29.2.2012 do rozhodnutia odvolacieho súdu, kedy bolo splatné výživné za február 2009. Za dané obdobie mal otec na maloletú zaplatiť 885,50 Eur (16 mesiacov á 55,- Eur + 5,50 Eur doplatok za 3 dni za mesiac október 2010), preto mu ostáva uhradiť nedoplatok vo výške 337,50 Eur (885,50 Eur - 548,- Eur). S prihliadnutím na príjem a majetkové pomery otca detí, na výšku bežného výživného i na výšku nedoplatku, odvolací súd povolil nedoplatok na výživnom s použitím § 160 ods. 1 O.s.p. uhradiť v mesačných splátkach 10,- Eur mesačne splatných ako bežné výživné k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň určil, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.