Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3Tos/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511011024 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511011024.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a Vladimíra Vlčka, v trestnej veci odsúdeného S. D., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 14.03.2012 sp. zn. 2PP/122/2011, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.05.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods.1 písm.a/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Na základe § 62 ods.1 Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. platnom v znení (ďalej len Trestného zákona) súd odsúdeného S. D., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom U., W. č. XX, t.č. v ÚVTOS Leopoldov podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Pezinok sp.zn. lT/53/03 zo dňa 27.05.2004, podľa § 234 ods.2 Trestného zákona v trvaní 11 (jedenásť) rokov so zaradením do III.(tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 63 ods.1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 62 ods.1 Trestného zákona č.140/1961 Z.z. (ďalej len trestný zákon ň podmienečne prepustil ods. S. D. z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Pezinku sp.zn. 1T/53/03 zo dňa 27.05.2004, podľa § 234 ods.2 Trestného zákona v trvaní 11 ( jedenásť) rokov so zaradením do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 68 ods.1 Trestného zákona súd odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že k podmienečnému prepusteniu odsúdeného došlo predovšetkým z dôvodov, že v danom prípade boli splnené tak formálne ako aj materiálne podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a v konečnom dôsledku zamietnutia žiadosti odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V dôvodoch svojej sťažnosti poukázal na to, že nie je možné sa stotožniť s názorom okresného súdu, že v danom prípade boli splnené i materiálne podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko v danom prípade bolo potrebné vychádzať z komplexného hodnotenia riaditeľa ústavu z ktorého je zrejmé, že nie vždy správanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni. V ďalšej časti okresný prokurátor poukázal i na pochybenia procesnoprávneho charakteru, nakoľko z výrokovej časti je zrejmé, že v rozhodovacej činnosti okresného súdu prišlo v rozpore s ustanovením § 437 ods.3 zák.č. 300/2005 Z.z. k priamej a kombinovanej aplikácii dvoch časove odlišných a samostatných trestných kódexov, t.j. zák. č. 140/1961 Zb. Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Krajský súd na podklade § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako i konanie ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je čiastočne dôvodná. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený S. D. si v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov, so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. lT/53/03 zo dňa 27.05.2004, pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods.2 Trestného zákona. Uznesením Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1Nt/35/2008 zo dňa 23.07.2008 bol odsúdený preradený z III. nápravnovýchovnej skupiny do stredného stupňa stráženia. Začiatok trestu mal odsúdený dňa 14.09.2004 a predpokladaný koniec trestu má určený dňa 07.12.2013. Lehotu k podmienečnému prepusteniu splnil dňa 07.04.2010. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že odsúdený bol do ÚVTOS v Leopoldove premiestnený dňa 06.09.2005 z ÚVTOS a ÚVV v Ilave. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody síce nebolo na požadovanej úrovni v počiatočnej fáze, nakoľko sa u neho vyskytli nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku, avšak častou intervenciou pedagogického personálu boli tieto nedostatky v jeho správaní včas odstránené, pričom v súčasnosti je možné jeho správanie a vystupovanie hodnotiť ako pozitívne, je na požadovanej úrovni, pričom príkazy a nariadenia príslušníkov plní bez pripomienok. Vystupuje voči personálu slušne, konflikty medzi odsúdenými nevyvoláva. Doposiaľ počas výkonu trestu odňatia slobody bol 14-krát disciplinárne odmenený, naposledy 12.12.2011 za dlhodobý výkon prác pre ústav, pričom disciplinárne tresty evidované nemá. V rámci vnútornej diferenciácie je zaradený do diferenciačnej skupiny „B“. Záverom hodnotenia riaditeľ ústavu vzhľadom na riziko sociálneho zlyhania resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá poukázal na čiastočné preukázanie splnených podmienok na podmienečné prepustenie, pričom jeho podmienečné prepustenie odporučil s dohľadom. Podľa § 437 ods.3 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. prvá veta, pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo v rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu u trestov uložených pred účinnosťou tohto zákona sa postupuje podľa doterajších predpisov. Podľa § 62 ods. 1 Trestného zákona, osoba odsúdená za trestné činy taxatívne vymedzené v tomto ustanovení ako obzvlášť nebezpečný recidivista alebo osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody (§ 29 ods.2) môžu byť podmienečne prepustený až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený. Podľa § 63 ods.1 Trestného zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia, a to v podobe výkonu dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Vychádzajúc z celkového obsahu spisu z hodnotenia riaditeľa ústavu a vyjadrenia odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že odsúdený splnil i materiálne podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 62 ods.1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Krajský súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadol v zmysle § 61 ods.2 Trestného zákona aj na to, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia tak, ako na to správne poukázal i okresný súd vo svojom rozhodnutí. Z vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona je nepochybné, že tieto ustanovenia sledujú, aby dosiahnutý cieľ nápravy odsúdeného bol posudzovaný nielen podľa správania sa odsúdeného a jeho pomeru k práci vo výkone trestu, ale tiež s ohľadom na to, či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré viedli k trestnému činu, pre ktorý bol odsúdený a či sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu neprispôsobil len formálne. Závažnosť spáchaného trestného činu, rovnako ako skutočnosť do akého stavu je odsúdený zaradený, je potrebné hodnotiť v súvislosti s otázkou, či vzorné správanie sa odsúdeného vo výkone trestu a jeho vzťah k práci je výrazom jeho skutočného polepšenia a či je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Krajský súd pri hodnotení týchto skutočností sa plne stotožnil s názorom okresného súdu v tom smere, že posudzoval osobu odsúdeného komplexne, pričom prihliadol aj na jeho osobné črty a predchádzajúci spôsob života. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť i fakt, že predpokladaný koniec trestu odňatia slobody u odsúdeného je stanovený na 07.12.2013. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení krajský súd prihliadol aj na to v akom ústave na výkon trestu sa odsúdený nachádza. Z hodnotenia riaditeľa ústavu je nepochybné, že odsúdený si vytvoril podmienky na preradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia, do ktorého bol v konečnom dôsledku preradený uznesením Okresného súdu v Piešťanoch dňa 23.07.2008. Aj po preradení do nižšej nápravnovýchovnej skupiny tak ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa ústavu je odsúdený hodnotený veľmi pozitívne, pričom preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody i odporučil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na jeho predchádzajúci život kedy do roku 1996 tento viedol riadny život, pričom prihliadol i na vyjadrenia odsúdeného ako i listinné dôkazy v tomto smere, že po podmienečnom prepustení má zabezpečenú prácu a vhodné sociálne zázemie, a to konkrétne u svojej matky a bude sa tak môcť ľahšie začleniť do spoločnosti. Krajský súd pri určovaní skúšobnej doby prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že odsúdený už vykonal väčšiu časť svojho trestu a preto vzhľadom na jeho celkový jeho profil okolností krajský súd v súlade s názorom okresného súdu prevzal i skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov, ktorú v danom prípade považoval za správnu a primeranú. K samotnej námietke okresného prokurátora vyslovenej v dôvodoch sťažnosti, že okresný súd pochybil, keď pri vyhlásení uznesenia došlo k priamej a kombinovanej aplikácii dvoch časovo odlišných a samostatných trestných kódexov t.j. zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona a zákona č. 300/2005 Z.z. je potrebné uviesť, že v danom prípade sa zrejme jednalo len o pisársku chybu, čo v konečnom dôsledku vyplýva i zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že toto pochybenie bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, krajský súd toto pochybenie okresného súdu reparoval, keď napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. V ostatnom, pokiaľ ide o samotný výrok o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd len poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody I. stupňového rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.