Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511200701 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511200701.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Jána Mihala a Mgr. Dušana Čima v právnej veci navrhovateľky: H. H., nar. X.X.XXXX, bytom C., I. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenkyňou: Ing. S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C., I. XXXX/XX, proti odporcovi: Ing. M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C., K W. č. XXXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 16. mája 2012 č. k. 9P/3/2011-230, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti bežného výživného p o t v r d z u j e . V časti zročného výživného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 1. januára 2011 do 30. septembra 2012 v sume 1.050 eur povoľuje odporcovi zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškania so splnením čo i len jedinej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné odporcovi pre navrhovateľku zo sumy 49,70 eur na sumu 200 eur s účinnosťou od 1. januára 2011 čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 9Nc/389/96-12 z 22. júla 1996 v časti výšky výživného určeného odporcovi pre navrhovateľku; nedoplatok na zročnom výživnom odporcu pre navrhovateľku vzniknutý v období od 1. januára 2011 do 30. mája 2012 vo výške 850 eur súd povolil odporcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 23,61 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanovením § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a 2, 76 ods. 1 a 2 a 78 ods. 1 a 3 ZR (z. č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov ako na strane odporcu a matky navrhovateľky a to zvýšením ich príjmu tak i na strane navrhovateľky, ktorá v čase ostatného rozhodovania bola v predškolskom veku, navštevovala detské jasle aj teraz je študentkou strednej školy, čím sa jej zvýšili náklady na uspokojovanie základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, vzdelanie, športové vyžitie, záujmová činnosť. Dodal, že k zmene došlo i v zdravotnom stave navrhovateľky, ktorý ho má zhoršený a s tým má spojené výdavky na cestovné do neurologickej ambulancie. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil, že príjem matky navrhovateľky sa zvýšil zo 48,80 eur na 1.000 eur mesačne v roku 2010 a v roku 2011 a v januári 2012 na 910,75 eur, teda približne o 950 eur mesačne a príjem otca sa zvýšil zo sumy 351 eur na príjem v roku 2011 na sumu 1.283 eur a v roku 2012 na sumu 1.106 eur mesačne, teda o 754 až 931 eur. Dodal, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej navrhovateľky prihliadol na schopnosti, možnosti, a majetkové pomery odporcu, pričom nie je možné paušalizovať výdavky pre oprávnenú za situácie keď preukázala ich zvýšenie a odôvodnenosť, keď je v možnostiach a schopnostiach odporcu zvýšené výživné platiť, pričom neprimerané úverové zaťaženie je iba záležitosťou odporcu a je neprípustné, aby na ňom akokoľvek navrhovateľka participovala. Nedoplatok na zročnom výživnom určil súd prvého stupňa v sume 850 eur za obdobie od 1. januára 2011 do 30. mája 2012, keď podľa zhodného tvrdenia účastníkov platil odporca navrhovateľke od augusta 2010 zvýšené výživné 150 eur mesačne. Nedoplatok na zročnom výživnom povolil odporcovi splácať v mesačnými splátkami po 23,61 eur tak, aby k splateniu nedoplatku došlo do troch rokov. O náhrade trov konania súd prvého stupňa nerozhodol. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď najmä nemal vyčíslené náklady spojené s výživou navrhovateľky na mesačnej báze t.j. spriemerované, ktoré navrhovateľka nedodala a súd prvého stupňa napriek tomu rozhodol. Namietal i nedôvodnosť záverov súdu prvého stupňa o neprimeraných majetkových rizikách, ktoré na seba berie a to konkrétne kúpou dvojizbového bytu v máji 2010 s poukazom na vyššiu hodnotu bytu a cenový rozdiel medzi starým bytom a novostavbou, ktorú zakúpil. Dodal, že cenový rozdiel bol cca 30% pričom starší byt by si ale vyžadoval investíciu. Namietol, že sudkyňa nezobrala do úvahy jeho náklady spojené so splátkou 537 eur mesačne slúžiacich na splácanie hypotekárneho úveru. Nesúhlasil ani s nedoplatkom na zročnom výživnom stanoveným od 1. januára 2011 a to z dôvodov, že konanie začalo až v októbri 2011 a bolo odkladané z dôvodov na strane navrhovateľky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a výživné určil sumou 150 eur mesačne, a aby anuloval tzv. nedoplatok a aby určil platbu výživného pre oboch rodičov na účet navrhovateľky. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a výživné zvýšiť podľa jej odvolacieho návrhu, pričom všetky námietky odporcu považovala za nedôvodné. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie i navrhovateľka. Dôvodila, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa nezaoberal skutočnosťami preukázanými navrhovateľkou a to o nadštandardnej životnej úrovni odporcu, ktorý vlastní auto strednej triedy, ktorým každý deň jazdí sám do práce, kupuje si vec ktorú nevyhnutne nepotrebuje a to mobilný telefón - novinku a je dôvodné sa i domnievať, že odporca si účelovo zvýšil výšku hypotekárnej splátky. Dodala, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vzhľadom na svoj vek podotkla, že zvýšenie výživného nie je dlhodobé ale časovo obmedzené na 6, 7 rokov a preto navrhla, aby bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenený a výživné zvýšené na 250 eur mesačne a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. januára 2011 do 31. mája 2012 vo výške 1.700 eur, aby odporca zaplatil navrhovateľke v štyroch splátkach. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. K námietkam navrhovateľky uviedol, že byt zakúpil primeraný, pričom výška úverovej splátky je závislá od jeho veku a cena ním zakúpenej nehnuteľnosti je v polovici cenového pásma v akom sa obdobné nehnuteľnosti obchodujú a v danom bytovom dome je to druhý najlacnejší byt. K vlastníctvu motorového vozidla uviedol, že vlastní vozidlo TOYOTA Corola D4D zakúpené v roku 2006, k jazdeniu autom do zamestnania, že je to za rovnakú cenu po finančnej stránke a cestovanie autom je časovo ziskové, k mobilnému telefónu, že kupoval telefóny 3 a to jeden pre navrhovateľku -dcéru, druhý pre matku navrhovateľky a tretí pre seba. Záverom dodal, že rozsudok v neprimeranej výške môže byť pre neho likvidačný keďže prestravovať sa so 7 eur mesačne sa nedá. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že obe odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami, účastníkmi konania (§ 201 a § 204 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania účastníkov (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a doplnil dokazovanie (§ 213 ods. 3 a 4 O.s.p.) výsluchom oboch účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov : potvrdenie o návšteve školy navrhovateľky, potvrdenie o príjme matky navrhovateľky za rok 2012 od januára do júla (z ktorého vyplýva, že priemerná mesačná mzda matky navrhovateľky činí 997,37 eur), prehľad príjmov a výdavkov matky navrhovateľky (z ktorého vyplýva, že príjmy navrhovateľky spolu s jej matkou činili mesačne 1.180,37 eur a výdavky 857,57 eur zostatok na bežný chod domácnosti, teda na stravu, ošatenie, drogériu, lieky pre dve osoby zostalo 322,80 eur a na jednu osobu 161,40 eur), potvrdenie o príjme odporcu za január až júl 2012 (z ktorého vyplýva priemerný mesačný príjem 1.399,81 eur), prehľad platieb výživného vyčíslený otcom vo výške 150 eur mesačne a dospel k záveru, že odvolania oboch účastníkov sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny v časti bežného výživného a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.) a v časti nedoplatku na zročnom výživnom zmeniť (§ 220 O.s.p.). Z ustanovenia § 78 ods. 1 vety prvej ZR, teda jedného so súdom prvého stupňa použitých ustanovení, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery vyplýva, že zmena rozhodnutia o výživnom je závislou na zmene pomerov a ďalšie ustanovenia § 77 ods. 1 veta druhá a tretia rovnakého zákona zakotvujú pravidlo priznávania výživného u plnoletých detí odo dňa začatia súdneho konania. Korektným výkladom týchto ustanovení i v zmysle záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti potom treba dospieť k tomu, že dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je vždy len taká zmena pomerov, ktorá má charakter podstatnej zmeny okolností rozhodujúcich pre určenie výživného. Pre záver o existencii takejto zmeny je potom nevyhnutné zistenie kritérií podstatných pre určenie výživného, ako v čase pôvodného rozhodovania (rozumej rozhodovania rozsudkom majúcim sa zmeniť), tak i v čase rozhodovania o zmene a prípadne i v príslušnom časovom úseku medzi takto vymedzenými hranicami a následné porovnanie takýchto kritérií, ich komplexné zhodnotenie a následné ustálenie, či tieto v ich súhrne odôvodňujú záver o zmene pomerov naznačenej už vyššie, a ak áno, v akom smere (dôvod pre zvýšenie výživného, pre jeho zníženie, či dokonca zrušenie), rozsahu (miera zvýšenia či zníženia výživného), a aj od ktorého času, ktorý je pri rozhodovaní o výživnom plnoletých osôb limitovaný časom, kedy súdu došiel návrh na začatie konania, nie je však vylúčené, že zmena pomerov sa s takýmto časom kryť nemusí a zistená môže byť aj k inému, než návrhom tvrdenému času (inak ako k času skoršiemu, tak i neskoršiemu). Predovšetkým sa žiada uviesť, že ani odvolací súd (zhodne so súdom prvého stupňa) nemal v prejednávanej veci pochybnosti o potrebe zvýšenia výživného majúceho sa platiť navrhovateľke zo strany odporcu (jej otca). I keď samotná existencia takejto povinnosti sa nespochybňovala ani odvolaním, už na tomto mieste sa žiada podotknúť a to aj so zreteľom ku konkrétnym okolnostiam prípadu v tejto veci (keď odporca svojim odvolacím návrhom žiadal určiť výživné i matke navrhovateľky), že návrh už plnoletého dieťaťa na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti k nemu zo strany len jedného rodiča je obvyklým právom a predpokladaným prostriedkom na odstránenie stavu, pri ktorom rozpad vzťahu (či manželstva) rodičov dieťaťa spôsobil prerušenie ich spolužitia a spravidla i nasledovanie dieťaťom len jedného z rodičov. Okolnosť spolužitia už plnoletého dieťaťa v rámci domácnosti zdieľanej len s jedným jeho rodičom je pritom dôvodom, pre ktorý sa v zmysle požiadavky už plnoletého dieťaťa (uplatnenej návrhom na začatie súdneho konania) obdobne ako v prípadoch ešte maloletých detí rozhoduje len o miere vyživovacej povinnosti toho rodiča, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a teda je tu stav neplnenia (v nedostatočnom rozsahu) vyživovacej povinnosti k dieťaťu žijúcemu inde než s ním (výživou povinným rodičom) má vynahradzovať poskytovaním peňažných súm slúžiacich na úhradu potrieb dieťaťa. V intenciách prejednávanej veci bol takýmto rodičom navrhovateľky jej otec, čiže odporca. Návrh odporcu na určenie výživného i matke navrhovateľky je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodný. Treba súhlasiť so súdom prvého stupňa o preukázanej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného už od 1. januára 2011, keď pri výživnom pre už plnoleté dieťa je síce medzníkom z pohľadu úvah o čase nástupu povinnosti na zvýšené výživné deň začatia súdneho konania, teda deň dôjdenia príslušného podania súdu (§ 82 ods. 1 O.s.p.) a tým bol v prejednávanej veci deň 17. január 2011, avšak v prejednávanej veci nemožno opomenúť, že v čase podania návrhu bola navrhovateľka maloletá a priznanie zvýšeného výživného aj 17 dní pred podaním návrhu je dôvodné. Rovnako za dôvodné bolo treba považovať uplatnenie kritéria zmeny pomerov súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci pritom ani nevznikla polemika o existencii relevantnej zmeny pomerov danej súhrnom 1. časového odstupu od skoršieho rozhodnutia o výživnom (15 rokov), 2. zmenami na strane navrhovateľky a 3. zmenami na strane oboch jej rodičov, ale namietaná bola miera znášania zvýšených výdavkov spojených s rastom potrieb navrhovateľky odporcom. Odporca dobrovoľne platil a platí výživné 150 eur mesačne, ktoré i navrhuje ponechať, navrhovateľka však požaduje zvýšenie na 250 eur mesačne. Navrhovateľka vyčíslila svoje výdavky a príjmy spoločne s výdavkami matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti: hypotéka 170 eur, poistka k hypotéke 20 eur, elektrina 25 eur, správa bytu + voda 100 eur, poistenie bytu ročne 25 eur, dane a poplatky mestu (za rok byt 8 + komunálny odpad 44 + pes 35 eur), RTVS 5 eur, poistenie zodpovednosti v práci za rok 8 eur, telekomunikačné poplatky 60 eur, finančné služby 8,50 eur, návšteva neurológ Trnava 2 x ročne 6 eur, obedy v školskej jedálni 26 eur, životná poistka pre navrhovateľku 16 eur, šetrenie na knižku pre navrhovateľku za rok 200 eur, doučovanie matematika 28 eur, doučovanie angličtina 20 eur, tenis 36 eur, pohonné hmoty 60 eur, poistenie motorového vozidla a bežná údržba vozidla 52 eur, náklady navrhovateľky súvisiace so školskými a mimoškolskými aktivitami 191 eur, nákup tonera 2 x ročne po 45 eur, čo činí spolu 857,57 eur a zostatok na bežný chod domácnosti pre dve osoby je 322,80 eur. Z uvedeného vyčíslenia výdavkov možno vyšpecifikovať, že mesačné náklady spojené s bývaním (poistka, elektrika, voda, správa bytu, poistné, telekomunikačné poplatky) činia pre navrhovateľku cca 120 eur, náklady spojené so školskými a mimoškolskými aktivitami (doučovanie, hodiny tenisu, výlety, dovolenka ...) 200 eur, obedy v školskej jedálni 26 eur, hygienické potreby, ošatenie, lieky, minimálne 100 eur, tjs. spolu cca 446 eur. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím i úvahami súdu prvého stupňa o výške - rozsahu výživného bez potreby podrobnejšieho sa zaoberania výhradami z odvolania týkajúcimi sa samotnej výšky výživného, keď súd prvého stupňa pri určení výšky vychádzal z možností a schopností výživou povinného odporcu, keď podstatným bol najmä príjem odporcu zo zamestnania. Ustálenou rozhodovacou praxou tunajšieho súdu vo veciach výživného, na záveroch, ktorej nevznikol ani v tejto veci dôvod nič meniť je to, že u zamestnanej výživou povinnej osoby nemajúcej dieťa v osobnej starostlivosti (čo obdobne platí aj na rodiča plnoletého dieťaťa nepodieľajúceho sa na jeho potrebách inak, než platením výživného), treba na výživné, ktoré je prednostným výdavkom podľa § 42 ods. 5 ZR počítať so sumou približne 20 až 25 % čistého mesačného príjmu. Práve toto musel byť aj v tejto konkrétnej veci rozsah pre určenie takej výšky výživného, u ktorého by sa dalo odôvodnene usudzovať na primeranosť. Priemerný čistý príjem odporcu zo zamestnania predstavuje za rok 2012 1.399,81 eur zaokrúhlene 1.400 eur, z ktorého 25 % činí 350 eur a aj po odrátaní z príjmu mesačnej splátky na hypoúver 535 eur ostáva suma 865 eur, z ktorých 25 % činí 216,25 eur, ktorá minimálna suma je postihnuteľná. Za danej situácie tak je zrejmé, že suma prichádzajúca do úvahy na uspokojovanie vyživovacej povinnosti bola vyjadriteľná zhruba štvrtinou príjmu tjs. až 350 eur a zohľadniac aj platbu na úver suma 216 eur, pričom i odôvodnené potreby navrhovateľky v rozsahu cca 446 eur pri stanovení výživného odporcovi 200 eur mesačne, príspevku matky navrhovateľky v rovnakej výške a v zohľadnení rodinných prídavkov 22 eur a platbu splátky na zročnom výživnom 30 eur mesačne bude možné pokryť. Táto suma je minimum, ktorú je povinný odporca platiť z jeho aktuálnych možností a schopností. Z doplneného dokazovania pritom nešlo konštatovať na prehnanú životnú úroveň odporcu, resp. žitie si týmto nad pomery, keďže držba odporcom motorového vozidla a vlastníctvo bytu nemožno považovať za nadštandard. Výživné v takejto výške bolo potrebné určiť od 1. januára 2011, čo je len 17 dní pred podaním návrhu, (od ktorého je možné o výživné zvýšiť u plnoletého dieťaťa), keď je potrebné ale vziať do úvahy, že v čase podania návrhu bola navrhovateľka maloletou. Už len samotným uplynutím času (15 rokov) a dosiahnutím veku plnoletosti došlo k podstatnému nárastu potrieb čo je nutné nepochybne považovať za všeobecne známu skutočnosť (tzv. notorietu bez potreby jej osobitného dokazovania) preukazujúcu podstatné zvýšenie výdavkov spojených s výživou dieťaťa už v poslednom ročníku strednej školy. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 O.s.p. v časti bežného výživného potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Potrebné bolo zmeniť rozsudok v časti nedoplatku na už zročnom výživnom a to vzhľadom na uplynutie doby. Odporca mal za obdobie od 1. januára 2011 do 30. septembra 2012, teda do času rozhodovania odvolacieho súdu (po 15. septembri 2012) zaplatiť celkom 4.200 eur (21 x 200 eur) za ucelené mesiace január 2011 až september 2012 a z tejto sumy odporca v sledovanom období preukázateľne zaplatil 3.150 eur (21 x 150 eur), keď takýto objem platieb výživného bol potvrdený odporcom aj navrhovateľkou a dlh takto predstavuje 1.050 eur (4.200 - 3.150). Pri riadení sa ustálenou praxou rozhodnutiami vo veci výživného a tu konkrétne pravidlom o potrebe rozloženia splátok (ktoré pri vyjdení z výšky dlhu a pomerov odporcu nebol dôvod tiež podľa § 160 ods. 1 O.s.p. nepovoliť v splátkach, keď navyše je v záujme študujúcej navrhovateľky, aby sa jej dostávalo síce menších súm, zato však relatívne dlhší čas) na obdobie najviac 3 rokov (36 mesiacov), potom bolo treba dospieť k záveru o primeranosti výšky splátky 30 eur mesačne (1.050 : 36 = 29,16 eura), a preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa i v časti zročného výživného spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto svojho rozsudku. Súd prvého stupňa o trovách konania doposiaľ nerozhodol, prečo neodôvodil (§ 151 ods. 3 O.s.p.), bude povinný tak urobiť samostatným rozhodnutím, keď súčasťou tohto rozhodnutia bude i rozhodnutie o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.). K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta z. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti uložené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, za určených podmienok, možno sa ich splnenia domáhať exekučne.