Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511204503 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511204503.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci starostlivosti o maloleté deti I.: S., nar. XX.XX.XXXX a P. C., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, deti rodičov: P. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody 12, Bratislava 15, a Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch č. k. 5P/22/2011-122 zo dňa 02. februára 2012 v časti určenia výživného a nedoplatku na výživnom, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, v časti výživného a nedoplatku na výživnom, p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom schválil rodičovskú dohodu toho znenia, že mal. S. a mal. P. C. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bude oprávnený stýkať sa s maloletými každú párnu stredu od 16.15 hod. do 19.00 hod., a to za prítomnosti matky, ktorá maloletých privedie v určenú hodinu na adresu starej matky K. XXX. Otcovi uložil povinnosť platiť s účinnosťou od 01.04.2011 výživné na mal. S. vo výške 90 eur mesačne a na mal. P. C. vo výške 80 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 722,47 eur na mal. S. súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 622,47 eur na mal. P. C. súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 18 eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie aplikáciou ust. § 36, § 24 ods. 3, 4, § 65, § 62, § 77 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že na základe zisteného skutkového stavu, s prihliadnutím k ustanoveniam zákona, mal za preukázané, že mal. deti sú od ukončenia spolužitia rodičov v starostlivosti matky, ktorá sa o ne vzorne stará, preto schválil rodičovskú dohodu, keďže nezistil rozpor so záujmami maloletých detí, a to v časti osobnej starostlivosti, zastupovania maloletých, ako aj v styku s maloletými. Preskúmal majetkové pomery matky aj otca, odôvodnené potreby detí a určil výšku výživného 90 eur na S. a na P. C. 80 eur, pričom otec je dobrovoľne nezamestnaný a živí sa príležitostnými prácami, vychádzal pritom súd z možností a schopností otca, a sám uviedol, že zarobí mesačne od 200 do 500 eur, pričom z opisu jeho pracovných aktivít v minulosti je zrejmé, že je schopný dosahovať aj vyššie zárobky. Preto je schopný prispievať výživným 90 eur na S. a na P. C. 80 eur, bez toho, aby jeho existencia bola ohrozená. Súd nevzal do úvahy jeho záväzky, medzi ktoré patria výdavky, nemajúce prednosť pred výživným. Zohľadnil odôvodnené potreby maloletých, ktoré majú okrem bežných výdavkov aj náklady spojené s návštevou materskej školy a v neposlednom rade aj zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, pretože podľa potvrdenia lekára, ako aj podľa potvrdenia detskej lekárky obe deti dlhodobo užívajú lieky proti alergii, vitamíny, probiotiká. Liečba každého z detí mesačne predstavuje cca 50 eur. Matka je zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni, poberajúca rodičovský príspevok, nedokáže potreby detí uspokojovať bez primeraného príspevku aj zo strany otca, ktorý sa navyše na výžive detí inak ničím nepodieľa. Súd určil výživné od 01.04.2011, preto vznikol nedoplatok na výživnom za 10 mesiacov otcovi od 01.04.2011 do vyhlásenia rozsudku. Začal platiť výživné v júli 2011, a to vo výške 25,36 eur na každé z detí, spolu 177,52 eur na jedno dieťa, teda pri určenom výživnom má nedoplatok na S. 10 x 90 eur čo je 900 eur - 177,52 eur (zaplatených) spolu je to 722,47 eur a na mal. C. za 10 x 80 eur čo je 800 eur - 177,52 eur (zaplatených) čo je spolu 622,47 eur. Nedoplatok povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 a 18 eur, aby boli tieto splatné do 3 kalendárnych rokov. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozhodol o trovách konania, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, jedná sa o konanie, ktoré sa môže začať i bez návrhu. Odvolanie proti rozsudku podal otec v časti výživného a zaostalého výživného. Poukázal na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že nesúhlasí s výškou jednotlivých mesačných splátok ako aj s celkovou výškou zaostalého výživného. Poukázal, že keď súd určil výživného na P. C. 80 eur a na S. 90 eur, je toho názoru, že výška výživného presahuje jeho možnosti ako povinnej osoby. Súd nebral do úvahy, že je nezamestnaný, že má len občasný príjem. Súd vychádzal z toho, čo bolo v minulosti, keď mal zárobky okolo 12.000 až 15.000,- Sk, pričom aj tak boli relatívne priemerné sumy. Nemá snahu ukracovať svoje deti na ich zákonných nárokoch. Vždy sa snažil a naďalej sa chce podieľať na uspokojení všetkých potrieb ich detí, chce byť prospešný pri ich všestrannom telesnom a duševnom vývoji v najvyššej možnej miere. Namieta tiež výšku splátok, že ho prvostupňový súd zaviazal platiť nedoplatok na výživnom 20 eur na S. a 18 eur na P. C., čo považuje za neprimerane vysoké vzhľadom k jeho príjmu. Preto podal podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) odvolanie proti rozsudku, čo odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám, uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne k vade uvedenej v ust. § 221 ods. f) O.s.p. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že ho súd zaviaže platiť výživné od 01.04.2011 na mal. P. C. 50 eur mesačne a na mal. S. 50 eur mesačne, a nedoplatok určí z týchto jeho navrhnutých súm, a takto vypočítaný nedoplatok mu uloží splácať v primeraných splátkach vzhľadom k jeho príjmu. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom zástupcu Centra právnej pomoci. Ak otec uvádza, že došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, tak nie je známe, akým spôsobom by sa mu odňala možnosť konať pred súdom, nakoľko bol riadne predvolaný, zúčastnil sa na pojednávaní, bol vypočutý, mal možnosť navrhovať dôkazy. Okrem toho ani v samotnom odvolaní okrem citácie ustanovenia neuvádza, čo považuje za odňatie možnosti konať pred súdom. To, že odvolanie odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), tak v odvolaní otec neuvádza aké dôkazy navrhoval, ktoré súd nevykonal. Vo vyjadrení k návrhu z 11.10.2011 nenavrhuje žiaden dôkaz. Zo zápisnice z pojednávania z 27.10.2011 nevyplýva, že by navrhoval nejaké dôkazy. Rovnako ani z pojednávania z 02.02.2012 nevyplýva, že by navrhol nejaký dôkaz. Ďalej ako dôvod uvádza podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd však vykonal všetky potrebné dôkazy na základe vykonaného dokazovania a správne rozhodol. Určil primerané výživné, vzhľadom na potreby detí a pomery rodičov. Výšku výživného určil od 01.04.2011, takisto aj výšku splátok zročného výživného, aby bol dlh zaplatený najneskôr do 3 rokov odo dňa, kedy bol rozsudok vyhlásený. Súd mal tak preukázané schopnosti otca dosahovať taký príjem, aby mohlo byť určené takto vysoké výživné, aby ho mohol platiť. Mal. deti obe navštevujú materskú školu, majú pravidelné mesačné náklady na zdravotnú starostlivosť, na ktorých sa musí podieľať aj otec. Okrem toho otec len minimálne zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. deti., má narušené väzby vo vzťahu k synovi a dcéra ho prakticky nepozná. Preto navrhli vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že bolo odvolanie podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 112 ods. 2 písm. a) O.s.p., pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu, bez nariadenia pojednávania, postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa ust. § 36 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a dopĺňa nasledovné dôvody. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matka mal. detí pracovala vo firme VLASIM s.r.o. ako robotníčka, skončila v skúšobnej dobe so zrušením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. O výdavkoch na deťoch bolo zistené z jej výpovede, že deťom i sebe platí poistku, ktorú spoločne s dcérou má vo výške 19,96 eur a synovi platí vo výške 11,60 eur. Po odchode manžela z domácnosti, ktorý zobral ich spoločné auto, si kúpila ojazdené auto, pretože deti bývajú často choré a musí mať auto k dispozícii, kúpila ho za 500 eur. Auto je síce písané na jej matku, ale poistku hradí štvrťročne okolo 38 eur ona. Platí materskú škôlku obom deťom, pričom syn je už predškolák a neplatí školné, ktoré predstavuje 5 eur mesačne, dcéra tento poplatok platí. Obom platí stravné vo výške 22 eur. Za každé z detí tiež polročne platí 10 eur do fondu rodičov. Obaja sú alergici, užívajú lieky, podporne im podáva i vitamíny. Výdavky na lieky má okolo 50 eur mesačne. Žiadne krúžky nenavštevujú. Brigádnicky si sama privyrába, pretože nedokáže uhrádzať svoje potreby a náklady detí. Začala v auguste 2011 pracovať ako pomocná sila v kuchyni. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že naposledy deti videl pred polrokom. Dával zo začiatku peniaze matke detí, ale bol finančne na tom zle a nemohol už platiť ako dovtedy a hlavne ho matka vydierala v otázke styku s deťmi. Tvrdí však, že záujem o deti má. Odišiel od manželky, neodišiel od detí. Chce sa s nimi stretávať aspoň raz týždenne. Býva u svojej priateľky. Deti jeho priateľku poznajú. Naposledy pracoval v dopravnej firme ako konateľ od roku 2008 do roku 2009, kde bol spoločníkom. Boli dvaja tam spoločníci a on bol konateľ. Takto v roku 2008 mohol mať príjem okolo 12.000,- Sk. Chodil tiež do Rakúska na brigády ako robotník. Podnikanie ukončil začiatkom roku 2009 a nikde nebol zamestnaný, žije iba z brigád. Niekedy pracuje týždeň, niekedy tri týždne a závisí od toho jeho príjem od 200 do 500 eur, iné príjmy nemá. Hospodári so svojou družkou. Takisto má aj úvery, a to vo firme Z. 2.819 eur a oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru v J. vo výške 6.513 eur. Tvrdil, že má sľúbenú nejakú prácu na jeseň do Nemecka. Chcel by tam ísť a postupne dlh splácať. Toto navrhol aj manželke, že aj ona má možnosť si takto zarobiť, že by chodila na týždňovky do Rakúska a on by mal deti u seba. Uviedol, že na základe predbežného opatrenia platí výživné 25,36 eur na jedno dieťa, počnúc mesiacom júl 2011, poštovou poukážkou. Stanovené výživné vo výške 90 eur na S. a 80 eur na P. C., tak ako uviedol prvostupňový súd, v plnom rozsahu odôvodňuje možnosti a schopnosti otca dosahovať taký príjem, aby bol schopný takto vysoké výživné platiť. Jeho prechádzajúce zamestnanie tomu nasvedčuje, že možnosti a schopnosti má, a sám potvrdil, že pracuje ako brigádnik. Pokiaľ sa jedná o dlh na výživnom, dlh musel byť splatený do 3 rokov od vyhlásenia rozhodnutia, preto odvolací súd poukazuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, vyplýva to z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, a preto súd nemôže prihliadať na úvery otca. Pokiaľ sa jedná o dôvody, ktoré uvádzal otec v odvolaní, jednoznačne sa zástupca matky k tomu vyjadril, pretože odňatie možnosti konať ako dôvod s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. nie je daný, nakoľko došlo k riadnemu predvolaniu otca, otec sa na pojednávaní vyjadril, zúčastnil sa pojednávania, bol vypočutý, mohol navrhovať dôkazy, označiť dôkazy, vyjadriť sa k dôkazom. Nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ uvádzal neúplné zistenie skutkového stavu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je potrebné k tomu uviesť, že žiadne dôkazy nenavrhoval a nenavrhol od začiatku konania, aby nejaké súd vykonal, nie je to zrejmé z jeho vyjadrenia, zo zápisnice z pojednávania, kde bol vypočutý. Pokiaľ ako ďalší dôvod uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., tak treba uviesť, že prvostupňový súd vykonal riadne dokazovanie, zabezpečil potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu, správne právne vec posúdil a vecne správne rozhodol. Preto bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.