Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/248/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511205166 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511205166.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľky R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom V., V. XX/XX, proti odporcovi T. T., nar. X.X.XXXX, bytom V., prechodne U., L. XXX/XX, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletej H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, z ich manželstva na čas po rozvode, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 27. februára 2012 č. k. 12C/82/2011 - 93, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Dlh zročného výživného za obdobie od 18.4.2012 do 15.10.2012 vo výške 257,33 eur povoľuje odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté 30.7.1994 v Hlohovci, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Hlohovec, vo zväzku XII., ročník 1994, na strane 113, pod por. č. 119, rozviedol. Súčasne na čas po rozvode maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s jej oprávnením maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 90 eur mesačne so splatnosťou k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že styk odporcu s maloletou neupravuje. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo výroku o rozvode manželstva účastníkov rodičov maloletej odôvodnil ustanoveniami § 22 a § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a trvalým a vážnym rozvratom manželstva zapríčineným vzájomným citovým odcudzením účastníkov konania spôsobeným odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti, v dôsledku jeho mimomanželskej známosti, ktorá trvala už päť mesiacov pred jeho odchodom, dlhodobým odlúčením účastníkov a tým, že odporca má priateľku, s ktorou má maloleté dieťa. Rozhodnutie o výchove maloletej na čas po rozvode odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4 prvá veta zákona o rodine. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľke odôvodnil jej riadnou starostlivosťou o maloletú, ktorú zabezpečovala sama aj po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti a súhlasným stanoviskom oboch účastníkov konania. Výlučné zastupovanie a spravovanie majetku maloletej navrhovateľkou odôvodnil absenciou záujmu odporcu o maloletú a neprispievaním na jej výživu. Výšku výživného odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1 a 3 zákona o rodine a výškou odôvodnených potrieb maloletej zvýšených o náklady na štúdium (1. ročník - 619 eur a 2. ročník - 524 eur), výškou čistých mesačných príjmov navrhovateľky 753,08 eur mesačne a odporcu 550,60 eur, výdavkami navrhovateľky 290 eur (200 eur na domácnosť matke a 90 eur mesačná splátka úveru) a výdavkami odporcu 300 eur na nájom a poplatky spojené s užívaním bytu, na ktorých sa podieľa aj jeho priateľka, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke s rodičovským príspevkom 200 až 220 eur mesačne. Zohľadnil aj skutočnosť, že odporcovi v možnosti zamestnať sa nebránia žiadne objektívne dôvody, preto má možnosť si svoj príjem zvýšiť prijatím rôznych, i nekvalifikovaných prác a brigád. Zohľadnil tiež osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloletú. O práve na náhradu trov konania účastníkov konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O. s. p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o výživnom maloletej na čas po rozvode, podal odvolanie odporca, ktorý navrhol zmenu rozsudku v napadnutom výroku tak, aby výživné bolo určené výškou 50 eur mesačne. Odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami a následným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Podľa odvolateľa, súd prvého stupňa mal prihliadnuť na zmenu pomerov spočívajúcu v začatí exekúcie, nakoľko si musel zobrať ďalšiu pôžičku, ktorá zmena pomerov tu nebola v čase vydania rozsudku o výživnom a tiež, že súd prvého stupňa neprihliadol na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. K odvolaniu pripojil upovedomenie o začatí exekúcie z 8.8.2011 a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 26.2.2012. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť v zmysle § 219 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Uviedla, že maloletá nastupuje do 3. ročníka strednej školy a so štúdiom sa zvyšujú aj náklady na oprávnenú maloletú. Kolízny opatrovník navrhol vo svojom vyjadrení rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti vo výroku o výživnom potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny. Predmetnom konania je výživné maloletej na čas po rozvode manželstva jej rodičov. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania, doručenom súdu 26.4.2011, navrhla výživné na maloletú na čas po rozvode manželstva určiť výškou 180 eur mesačne. Odporca s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, navrhol určiť výživné vo výške 50 eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na čas po rozvode manželstva účastníkov primerane s prihliadnutím na vek a potreby maloletej, ako aj zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Podľa § 113 ods. 1 O. s. p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.). Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ods. 6, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 O. z.). Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu - výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov za životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze (§ 1) fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 194,58 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 135,74 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že čistý mesačný príjem matky za obdobie od septembra 2010 do septembra 2011 bol 845,72 eur. Zo mzdového listu zamestnávateľa navrhovateľky Seong Ji Slovakia, s. r. o., Bratislava, Záhradnícka 51, vyplýva, že čistý priemerný mesačný zárobok matky bol od novembra 2010 do októbra 2011 vo výške 753,08 eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 23.11.2011 vyplýva, že navrhovateľka nepoberá dávku pomoci v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi od 1.10.2011. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2011 z 23.11.2011 vyplýva, že matka poberala prídavok na dieťa od januára 2011 do októbra 2011 vo výške 22,01 eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 23.11.2011 vyplýva, že navrhovateľka bola evidovanou nezamestnanou od 4.1.2000 do 30.9.2001 a od 1.1.2009 do 8.3.2009. Zo správy Sociálnej poisťovne zo 6.12.2011 vyplýva, že navrhovateľka za ostatných 12 mesiacov nepoberala dávku sociálneho poistenia. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní 23.1.2012 vyplýva, že na domácnosť vedenú so svojou matkou v jej trojizbovom byte prispieva mesačne 200 eur. Zo štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere VÚB Banky, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 1, vyplýva, že pri celkovej výške spotrebiteľského úveru 5 910 eur a dobe trvania zmluvy 120 mesiacov je spotrebiteľ povinný zaplatiť anuitnú splátku vo výške 91,05 eur mesačne. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Trnave z 30.1.2012 vyplýva, že navrhovateľka nie je vlastníčkou ani držiteľkou osobného motorového vozidla. Z doplneného dokazovania odvolacím súdom o správu zamestnávateľa navrhovateľky o výške čistého mesačného príjmu navrhovateľky zo 17.8.2012 vyplýva, že čistý mesačný príjem navrhovateľky od januára 2011 do júla 2012 bol 727,33 eur. Navrhovateľka súhlasila so splátkou dlhu zročného výživného vo výške 50 eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že odporcov čistý mesačný príjem u zamestnávateľa Senické a skalické pekárne, a. s., Senica, Priemyselná 1338, bol od septembra 2010 do septembra 2011 vo výške 564,48 eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 23.11.2011 vyplýva, že odporca od 1.10.2011 do podania správy nepoberal dávku v hmotnej núdzi. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 23.11.2011 vyplýva, že odporca bol ostatný krát evidovaným nezamestnaným od 16.2.1999 do 31.5.2001. Zo správy Sociálnej poisťovne zo 6.12.2011 vyplýva, že odporca sa nachádza v registri poistencov Sociálnej poisťovne a za ostatných 12 mesiacov nepoberal dávku sociálneho poistenia. Zo správy zamestnávateľa odporcu Senické a skalické pekárne, a. s., Senica z 9.12.2011 vyplýva, že odporcov čistý mesačný príjem bol od januára 2011 do novembra 2011 vo výške 544,28 eur. Z nájomnej zmluvy uzavretej 1.7.2011 medzi prenajímateľom a nájomcami - odporcom a T. X. vyplýva, že nájomná zmluva bola uzavretá od 1.7.2011 na dobu určitú do 31.12.2011 s výškou nájmu a platieb za energie 300 eur mesačne. Z rodného listu vydaného Mestom Myjava, Matričný úrad 29.3.2010 vyplýva, že odporca je otcom maloletého O. T., nar. XX.X.XXXX., ktorého matkou je T. X., nar. XX.X.XXXX. Z potvrdenia o poskytnutí úveru L. X., a. s., X. z 8.10.2010 vyplýva, že mesačná splátka úveru je vo výške 60,27 eur a z potvrdenia V. S. U., a. s., L. zo 16.11.2010 vyplýva výška mesačnej splátky úveru 64,44 eur. Uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie, pripojené k odvolaniu, sa týka náhrady škody ešte z roku 1998 a nezaplateného nemocenského za dva mesiace v roku 1995, na zaplatenie ktorých pohľadávok vymáhaných exekúciou si vzal úver. Maloletý O. T., nar. XX.X.XXXX, nenavštevuje predškolské zariadenie, odporca so svojou priateľkou sa striedavo starajú oňho. Z výpovede odporcu na pojednávaní 23.1.2012 vyplýva, že po jeho odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľke zostali dve autá, a to Mazda evidovaná na odporcu a Renault Mégane evidovaný na ich známu, pričom on po odchode z domácnosti odišiel na Renaulte, ktorý musel navrhovateľke vrátiť a skutočnosť, že priateľka T. X. je na materskej dovolenke s rodičovským príspevkom 200 eur mesačne. Zo správy zamestnávateľa odporcu z 27.1.2012 vyplýva, že čistý mesačný príjem odporcu bol v roku 2011 550,60 eur. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Trnave z 30.1.2012 vyplýva, že odporca je vlastníkom aj držiteľom vozidla zn. Mazda 323, EČ: HC - 301 AJ. Z nájomnej zmluvy uzavretej 1.1.2012 vyplýva, že s rovnakým prenajímateľom uzavrel odporca so svojou priateľkou nájom rovnakého bytu na dobu určitú od 1.1.2012 do 31.12.2012 s výškou nájmu 300 eur mesačne, v ktorej výške sú zahrnuté aj poplatky spojené s užívaním bytu. Z doplneného dokazovania odvolacím súdom o správu zamestnávateľa odporcu o čistom mesačnom príjme zo 16.8.2012 vyplýva, že čistý mesačný príjem odporcu od januára 2012 do júla 2012 bol 565,77 eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka maloletého dieťaťa odporcu T. X., nar. XX.X.XXXX mala čistý mesačný príjem od februára 2011 do júna 2012 vo výške 426,84 eur. Odporca navrhol splátku zročného výživného vo výške 50 eur mesačne. Z potvrdenia Strednej odbornej školy Hlohovec, Nerudova 13 vyplýva, že v 1. ročníku študijného odboru kozmetička a vizážistka boli náklady na štúdium maloletej 619 eur ročne (51,60 eur mesačne) a z potvrdenia Strednej odbornej školy Hlohovec, Nerudova 13 vyplýva, že náklady na štúdium maloletej v roku 2012 boli 524 eur ročne (43,67 eur mesačne). Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 27. februára 2012 č. k. 12C/82/2011 - 93, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.4.2012 vzhľadom k tomu, že navrhovateľka sa v zmysle § 207 ods. 1 O. s. p. vzdala práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozsudku (č. l. 92) a zásielka, ktorou bol doručovaný rozsudok navrhovateľke, sa vrátila v zmysle § 47 ods. 2 súdu 17.4.2012. Dňom doručenia rozsudku sa považuje deň vrátenia zásielky súdu, 17.4.2012, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. V uvedený deň nadobudol rozsudok právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva a vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľke na čas po rozvode a vo výroku o neupravení styku odporcu s maloletou. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s ust. § 113 ods. 1 O. s. p., keďže rozsudok o rozvode manželstva rodičov maloletej nadobudol právoplatnosť, odvolací súd musel presne stanoviť počiatok úpravy pomerov manželov k maloletej z ich manželstva na časť po rozvode, t. j. od 18.4.2012. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal zo skutočností, že čistý mesačný príjem navrhovateľky v rozhodnom období bol 727,33 eur a čistý mesačný príjem odporcu bol 565,77 eur. Po odpočítaní výdavkov navrhovateľky 291,05 eur od jej čistého mesačného príjmu, jej zostane 436,28 eur (727,33 eur - 291,05 eur) a domácnosti odporcu po odpočítaní výdavkov 360,27 eur (300 eur nájom + poplatky za byt a 60,27 eur úverová splátka) zostane 632,34 eur (565,77 eur + 426,84 eur príjem priateľky - 360,27 eur). Po zohľadnení aj vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého O. T., na výžive ktorého sa podieľa aj jeho matka T. X., ktorého výdavky nie sú zvýšené oproti bežným výdavkom na dvojročné maloleté dieťa, dospel k záveru, zhodnému so súdom prvého stupňa, že primeraným výživným na maloletú, vzhľadom k jej zvýšeným výdavkom spojeným so štúdiom na odbornej strednej škole, ktorým sa pripravuje na budúce povolanie, je 90 eur mesačne. Posudzujúc odôvodnené potreby maloletej, odvodené minimálne len od životného minima na nezaopatrené dieťa v zmysle § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. 88,82 eur o zvýšené náklady na štúdium 51,60 eur a vreckové 20 eur, možno dospieť k záveru, že odôvodnené potreby maloletej sú 160,42 eur (okrem stravy, oblečenia a bývania), na ktorých je povinný podieľať sa odporca 59% (436,28 : 632,34), t. j. 94,65 eur. Za týchto okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že primeraným potrebám dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam rodičov s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov je určené výživné vo výške 90 eur mesačne. Napokon takáto výška výživného je v danom prípade na dolnej hranici výživného podľa zaužívanej súdnej praxe, keďže výživné na dieťa, ak rodič má len jednu vyživovaciu povinnosť, má tvoriť približne štvrtinu z jeho príjmu, ak ide o dieťa so zvýšenými nákladmi i viac. V danom prípade výživné maloletej tvorí 16% z čistého mesačného príjmu odporcu, ktorý však má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu útleho veku ešte z nízkymi odôvodnenými potrebami a vzhľadom k tomu, je výživné stanovené súdom prvého stupňa stanovené správne. Zo zhodných výpovedí oboch rodičov vyplýva, že na výživnom na čas po rozvode navrhovateľ platil 50 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že za obdobie od 18.4.2012 do 15.10.2012 dlh výživného predstavuje mesačne rozdiel medzi súdom určeným výživným 90 eur a výživným otcom skutočne reálne zaplatením 50 eur, t. j. 40 eur mesačne. V apríli 2012 preto odporca dlhuje na výživnom 17,33 eur (40 eur mesačne : počet dní v apríli 30 x počet dní výživného, za ktoré malo byť poskytnuté 13), a za šesť mesiacov od mája 2012 do októbra 2012 dlhuje na výživnom 240 eur. Spolu odporca dlhuje za rozhodné obdobie od právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov maloletej od 18.4.2012 do rozhodnutia odvolacieho súdu 15.10.2012 na výživnom 257,33 eur. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (tri dni), ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, pretože ustanovenie § 160 ods. 1 patrí v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu. Dlh vzniknutý určením výživného maloletej spätne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletej a platením výživného odporcom počas rozhodného obdobia, povolil odvolací súd zaplatiť odporcovi v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. a § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže maloletá v prípade neplnenia dlhu odporcom v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach povolil odporcovi odvolací súd vzhľadom na výšku dlhu 582 eur, správanie sa odporcu, ktorý neplatil výživné ani vo výške určenej rozsudkom súdu prvého stupňa a vzhľadom k jeho obmedzeným možnostiam platenia z príjmu 565 eur, a tiež v súlade s vyjadrením oboch rodičov maloletej, odporcu o schopnosti platiť dlh zročného výživného v 50 eurových mesačných splátkach a z vyjadrenia navrhovateľky o súhlase s takouto splátkou. Odvolací súd postupujúc podľa § 219 O. s. p. po doplnenom dokazovaní potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p., podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.