Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511207957 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511207957.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, B., proti odporcovi: A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, I., zastúpenému promovanou právničkou Ivetou Orlíkovou, Kapitulská 6, Trnava, o určenie príspevku na výživu nevydatej matky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/120/2011 - 155 zo dňa 8. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti nedoplatku na zročnom výživnom a v časti trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil s účinnosťou od 01.10.2010 do 30.06.2011 prispievať na výživu navrhovateľky mesačne v sume 25,- eur a s účinnosťou 01.07.2011 v sume 45,- eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Súčasne rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2010 do 08.12.2011 vo výške 450,- eur, ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur splatným spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 74 ods. 1 a 3, § 75 ods. 1 a 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že zákonné predpoklady pre vznik nároku navrhovateľky na uplatnený príspevok na jej výživu sú splnené, účastníci konania sú rodičmi ich spoločného maloletého dieťaťa, pričom nie sú manželmi a nedošlo k márnemu uplynutiu prekluzívnej lehoty podľa § 74 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. nárok bol uplatnený včas. Súd ďalej skúmal, že či sú tu splnené ďalšie podmienky pre vznik tohto nároku a síce neschopnosť navrhovateľky uspokojovať svoje potreby tak, ako pred otehotnením a schopnosti a možnosti odporcu podieľať sa na výživne navrhovateľky. Súd vychádzal z výdavkov navrhovateľky spočívajúcich v nákladoch na bývanie vo výške 1/3 nákladov rodičov, t.j. 60,- eur, z nákladov na hygienu vo výške 10,- eur, pokiaľ išlo o náklady na telefón 35,- eur, tieto súd uznal iba do výšky 25,- eur ako u odporcu, pričom zvyšnú sumu 10,- eur a náklady TV Magio vo výške 15,96 eur súd považoval za nie nevyhnutné. Popri uvedených nákladoch súd zohľadnil u navrhovateľky bežné náklady na stravu a ošatenie, nutnosť kupovania probiotických liečiv v súvislosti so žalúdočnými problémami doteraz vo výške 45,- eur, ako aj ďalšie zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, ročné predplatné časopisu 15,- eur a napokon zvýšené výdavky na jej výživu v súvislosti so štúdiom na hotelovej akadémii (cestovné) a jeho ukončenie v roku 2011 absolventským diplomom dňa 06.06.2011 (školské potreby, slávnostné ošatenie na záverečnú ceremóniu, plniace sady do tlačiarne na prípravu záverečnej práce vo výške 30,10 eur, certifikát 70,- eur). Súd poukázal na skutočnosť, že síce v súvislosti s pôrodom mal za preukázané od navrhovateľky nevyhnutný výdavok 20,- eur za masáže, výdavky na výživové doplnky na podporu produkcie materského mlieka v hodnote 80,- eur, tampóny do podprsenky 84,- eur a neboli spochybnené ani niektoré ďalšie náklady, avšak tieto náklady nebolo možné zohľadniť pri uplatnenom nároku na príspevok na jej výživu, pretože išlo o výdavky jednoznačne súvisiace s tehotenstvom a pôrodom a ako také by boli zahrnuté do jednorazového príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, čoho sa však navrhovateľka nedomáhala. Súd rovnako preskúmal príjmy a nevyhnutné výdavky odporcu za žalované obdobie a zistil, že v období do 01.10.2010 nebol odporca schopný platiť navrhovateľke výživné z dôvodu, že sám bol bez príjmov, pričom bol riadne evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a svoje vlastné základné potreby bol schopný uspokojovať len za finančnej podpory rodičov. Pokiaľ išlo o nasledujúce obdobie, od 01.10.2010 sa odporca zamestnal a dosahoval až do 30.06.2011 priemerný čistý mesačný príjem 394,50 eur a od 01.07.2011 dosahuje cca 600,- eur mesačne, teda jeho príjem vzrástol o približne 205,50 eur. Súd vzal do úvahy jeho nevyhnutné výdavky, pričom z odporcom preukázaných výdavkov v rozhodnom období súd neuznal splátky notebooku 55,- eur mesačne, ktoré nepovažoval za nevyhnutné a splátky dlhu firme OVB Allfinanz Slovensko a.s. vo výške 49,- eur do októbra 2011, pretože tieto považoval za výsledok neprimeraného rizika z podnikania, ktoré odporca na seba vzal, ostatné výdavky súd zohľadnil, vrátane príspevku odporcu na bývanie rodičom 50,- eur mesačne. Pokiaľ odporca tvrdil, že v období od pôrodu až do polovice decembra 2010 boli potreby navrhovateľky uspokojované z prostriedkov na jeho účte, súd zistil, že síce navrhovateľka prostriedky z jeho účtu čerpala, ale tieto jej patrili titulom štátnej dávky poskytnutej pri narodení dieťaťa. Čerpanie prostriedkov navrhovateľkou z účtu odporcu nad rámec tejto dávky nebolo v konaní preukázané. Zistený skutkový stav súd vyhodnotil tak, že nárok navrhovateľky posúdil ako čiastočne dôvodný. Hoci pred tehotenstvom navrhovateľka nedosahovala vlastné príjmy, keďže ešte nikdy nebola zamestnaná, uvedené nemôže byť hodnotené v jej neprospech s ohľadom na jej vek, keď táto otehotnela ako 20 ročná študentka Hotelovej akadémie v Piešťanoch. Z jej vyjadrenia, ktoré odporca v konaní nespochybnil, vyplývalo, že pracovnú ponuku, ktorá sa jej naskytla odmietla z dôvodu, že sa s odporcom rozhodli mať dieťa, možno teda dôvodne predpokladať, že nebyť tejto dohody, zamestnala by sa a dosahovala by vlastné príjmy. Jej príjmy v súčasnosti sú 212,11 eur titulom rodičovského príspevku spolu s prídavkami na dieťa, k čomu jej bolo v mesiaci december 2010 vyplatené poistné plnenie celkovo 2.227,37 eur, čo predstavuje pri rozpočítaní na obdobie dvoch rokov v prepočte na mesiac cca 93,- eur, takže sumu 305,- eur možno považovať za jej priemerný čistý mesačný príjem v rozhodnom období. Výživné 35,- eur od odporcu na maloletú W. súd do jej mesačného príjmu nezapočítal, nakoľko táto suma je určená výhradne na uspokojovanie potrieb maloletej. Po porovnaní príjmov navrhovateľky a odporcu, ako aj ich preukázaných potrieb, súd určil odporcovi povinnosť platiť jej príspevok na výživu v sume 25,- eur a však až od 01.10.2010, pretože dovtedy nemal odporca žiadne príjmy a následne s účinnosťou od 01.07.2011, kedy príjmy odporcu podstatne vzrástli jej priznal príspevok na výživu vo výške 45,- eur s tým, že táto jeho povinnosť potrvá najdlhšie do 31.08.2012, t.j. do uplynutia dvojročnej doby, počas ktorej má navrhovateľka v zmysle § 74 ods. 1 tento nárok. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Súd vyhovel návrhu odporcu na povolenie splátok zročného výživného, ktoré mu vzniklo z dôvodu spätného určenia výživného, pričom určil výšku a zročnosť splátok s prihliadnutím k jeho pomerom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný. Rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v časti nedoplatku na zročnom výživnom napadol včas odvolaním odporca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť, že mu bude uložené od 01.01.2011 prispievať na výživu navrhovateľke mesačne v sume 25,- eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a zročné výživné mu bude povolené splatiť v mesačných splátkach vo výške 15,- eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku. Uviedol, že v rámci konania preukázal, že do februára 2010 bol študentom, do 16.03.2010 bol evidovaný na úrade práce, od 01.04.2010 do 31.07.2010 vykonával podnikateľskú činnosť, ktorá skončila so stratou vo výške 588,35 eur, od 01.08.2010 do 01.10.2010 bol evidovaný na úrade práce, pričom od 01.10.2010 nastúpil do štátnej služby, kde je zamestnaný do dnes. V tomto zamestnaní jeho príjem od 01.10.2010 do 18.06.2011 predstavoval výšku 370,- až 380,- eur a následne od 18.06.2011 sa zvýšil na sumu cca 601,- eur. Poukázal na to, že v konaní preukázal svoje príjmy i svoje výdavky spojené s bývaním, zamestnaním, stravou, platením výživného na maloletú Samanthu, so vzdelávaním, s plnením si svojich záväzkov. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne zhodnotil vykonané dokazovanie a predložené dôkazy a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. V rámci dokazovania bolo preukázané a účastníkmi konania nesporné, že jednorazový príspevok na dieťa a jeho príplatok vo výške 173,36 eur a 1.028,92 eur, ktoré prináležali navrhovateľke, boli poukázané s jej súhlasom na účet odporcu, pričom navrhovateľka mala zriadenú platobnú kartu k účtu odporcu a mala možnosť si z tohto účtu vyberať finančné prostriedky na svoju potrebu a na potrebu ich spoločnej dcéry, čo aj navrhovateľka vykonávala. Oboma účastníkmi konania bolo potvrdené, že síce neviedli spoločnú domácnosť, spolu trávili len čas počas víkendov, každý z nich býval u svojich rodičov a náklady spojené s bývaním každému z nich hradili a zabezpečovali rodičia. Takto fungovali do decembra 2010, kedy mu navrhovateľka odovzdala i platobnú kartu, ktorá jej umožňovala prístup na jeho účet. Mal za to, že navrhovateľka do decembra 2010 si mohla svoje potreby a potreby ich maloletej dcéry uspokojovať z jeho účtu, čo aj jednotlivými výbermi vykonávala a mal za to, že jej potreby boli do decembra 2010 plne uspokojené. S poukazom na uvedené zastával názor, že stanovenie príspevku na výživu navrhovateľky malo byť určené až od 01.01.2011. Súd pri určení výšky výživného na navrhovateľku vychádzal z nákladov vo výške 60,- eur mesačne na bývanie, 25,- eur na telefón, 45,- eur na probiotiká, pričom nebolo preukázané, či ide o náklady mesačné alebo ročné, pričom ak ide o mesačné náklady, tieto považoval za privysoké a navrhovateľka nepredložila žiaden zdravotný doklad o svojich problémoch a nutnosti užívania týchto liekov. Namietol tiež, že navrhovateľka nepreukázala, že mala možnosť zamestnať sa pred tým, ako sa dozvedela, že otehotnela, išlo len o jej tvrdenie. Nesúhlasil s nezahrnutím čiastky 50,- eur ako nákladu súvisiaceho so zaobstaraním počítača, nakoľko počítač bol zabezpečený z dôvodu, že plánoval pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu. Poukázal na to, že v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v § 74 a § 75 - 81 Zákona o rodine pri určení výživného pri určení vyživovacej povinnosti sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. S poukazom na odvolanie odporcu navrhla uložiť mu povinnosť zaplatiť zročné výživné naraz. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/120/2011 je určenie príspevku na výživu nevydatej matky - navrhovateľky. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil s účinnosťou od 01.01.2010 do 30.06.2011 prispievať na výživu navrhovateľky mesačne v sume 25,- eur a s účinnosťou od 01.07.2011 v sume 45,- eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Súčasne súd rozhodol i o zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2010 do 08.12.2011 vo výške 450,- eur, ktoré povolil odporcovi splatiť v mesačných splátkach 15,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súčasne súd odporcovi uložil zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 36,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet súdu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti, v časti zročného výživného a v časti trov konania. Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa sa tiež dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými so strany odporcu a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z vyššie uvedených dôvod odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože táto na ich priznanie nepodala návrh a z obsahu spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.