Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511209424 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511209424.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej vo veci starostlivosti o maloletú S. U. S., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa rodičov : Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., J. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Zuzanou Jedličkovou, advokátkou, Piešťany, Royova 9 a F. S., nar. X.X.XXXX, bytom H., N. XXXX, o návrhu otca na zníženie výživného, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o udelenie súhlasu za otca maloletej na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 27. apríla 2012 č. k. 3 P/45/2011 - 125, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na zníženie výživného a zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Zároveň vyslovil, že nahrádza súhlas otca k podaniu žiadosti matky o zmenu priezviska maloletej z S. na H.. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo výrokoch o zamietnutí návrhu na zníženie a o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a tým, že od ostatnej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu výživného. Vychádzal pritom z rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 14.1.2010 č. k. 7 P/63/2009 - 139, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.1.2010, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o výške výživného 130 eur mesačne. V čase tejto predchádzajúcej úpravy bol otec nezamestnaný od 27.4.2009, predtým dva roky pôsobil ako profesionálny hokejista vo Francúzsku od 25.8.2008 do 24.4.2009, t. j. v období predchádzajúceho súdneho rozhodnutia mu už rok príjem z výkonu profesionálneho hokejistu neplynul a musel si byť vedomý i v prípade úspor výšky výživného v rámci uzavretej rodičovskej dohody. Jeho príjem sa podstatným spôsobom nezmenil, nakoľko v období predchádzajúcej úpravy dosahoval odmenu z hokeja 350 eur mesačne do februára 2010 a od februára 2010 priemerný čistý mesačný príjem 264,77 eur. Od januára 2011 do februára 2012 bola otcovi vyplatená odmena 1 314 eur a za obdobie od októbra do decembra 2010 odmena vo výške 570 eur. Od 26.10.2011 do 31.12.2011 a od 2.1.2012 do 31.1.2012 otcovi z dohody o vykonaní práce a od 1.2.2012 do 28.2.2012 z hlavného pracovného pomeru plynul čistý mesačný príjem 264,77 eur, ktorý pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe. Od 29.2.2012 je opätovne evidovaný na úrade práce, hráčsku činnosť v hokejovom klube HC Topoľčany ukončil 5.2.2012, keďže skončila hokejová sezóna. Zohľadnil aj nepreukázanie objektívnych dôvodov otcom brániacich mu zamestnať sa v odbore kuchár s maturitou, z ktorého by dosahoval stabilný príjem zabezpečujúci výživné maloletej. Matka v čase predchádzajúcej úpravy poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 eur mesačne a prídavok na dieťa 21,25 eur mesačne. Maloletá mala zdravotné problémy s tráviacim traktom, v súvislosti s ktorými mala zvýšené výdavky na lieky, od 5.1.2011 má maloletá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Nezohľadnil tvrdenie matky o jej potrebe stáleho a určitého príjmu, nakoľko výživné maloletej nesmie nahrádzať príjem matky. I keď maloletá je o dva roky staršia od predchádzajúcej úpravy, jej výdavky sa podstatným spôsobom nezvýšili. Rozsudok vo výroku o nahradenie súhlasu otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej odôvodnil ustanovením § 35 zákona o rodine a § 6 ods. 1, § 8 ods. 1 a § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku a tým, že v záujme maloletej je niesť priezvisko zhodné s ostatnými členmi rodiny, v ktorej rastie a rozdielnosť priezvisk svojho a svojej rodiny by mohla negatívne vnímať pri nástupe do školy. Nezohľadnil jediný argument otca s nesúhlasom k podaniu žiadosti o zmenu priezviska, ktorým uviedol, že pokiaľ platí výživné, maloletá má niesť jeho priezvisko. Vychádzal pritom zo zhodných skutočností tvrdených rodičmi maloletej, že na priezvisku maloletej sa dohodli pri jej narodení, nakoľko chceli následne uzavrieť manželstvo, ku ktorému pre neveru otca nedošlo, nezáujem otca budovať s maloletou trvalý vzťah, vek maloletej a neplnenie vyživovacej povinnosti v roku 2011. Výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a tým, že konanie sa mohlo začať aj bez návrhu, preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku, výrokom o zamietnutí návrhu na zníženie výživného a o nahradení súhlasu k podaniu žiadosti matky o zmenu priezviska maloletej, podal odvolanie otec maloletej. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nevychádzal zo zásady, že životná úroveň detí a rodičov má byť v zásade rovnaká. Poukázal na okolnosť, že matka maloletej, keďže je obyvateľkou Piešťan zrejme využíva svoje prípadné konexie na ovplyvnenie súdnych rozhodnutí. Tvrdil, že 130 eur, ktorými prispieva mesačne na výživu maloletej, matka maloletej vynakladá na príspevok na bývanie s rodičmi a bratom. Podľa jeho názoru otec matky maloletej a jej brat by si mali nájsť prácu a prispievať tiež na chod domácnosti rovnakou sumou. Uviedol, že pracuje na dohodu o vykonaní práce (máj 2012) s príjmom 350 až 400 eur mesačne, z ktorej sumy platí odvody do zdravotnej poisťovne 46,07 eur mesačne a trovy exekúcie 31,20 eur, k dispozícii mu zostane 190 eur mesačne, z ktorých prispieva na nájom otcovi, s ktorým býva v jeho byte, výška inkasa je 135 eur a otec poberá sociálnu dávku a príspevok na bývanie 118 eur. Odvolateľovi a jeho otcovi zostane na živobytie 170 eur. K odvolaniu pripojil Oznámenie o exekúcii z 1.3.2012 a Dohodu o vykonaní práce z 27.4.2012. Matka maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že otec neuviedol v odvolaní odvolacie dôvody proti výroku rozsudku o nahradení súhlasu otca k podaniu žiadosti matky o zmenu priezviska maloletej. Otcovi zostane k dispozícii zo 400 eur príjmu po zaplatení preddavku na zdravotné poistenie a výživného 223 eur mesačne. Skutočnosť, že výživné je vymáhané exekúciou spolu aj s trovami exekútora si otec zapríčinil sám, a nemožno ich zohľadniť výdavkom otca. K námietkam otca uviedla, že otec matky maloletej bol nezamestnaný len dva mesiace a v súčasnosti pracuje a brat matky maloletej je na invalidnom dôchodku, pričom matka len čiastočne prispieva na skutočné výdavky domácnosti. Poukázala na lepšie majetkové pomery rodiny otca maloletej, nakoľko jeho otec je vlastníkom bytu, v ktorom býva aj otec maloletej a rodina matky býva v prenajatom byte. Uviedla, že od júna 2012 platí 10 eur mesačne titulom vrátenia náhradného výživného. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca maloletej navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletej. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Predmetmi konania sú zníženie a zvýšenie výživného maloletého dieťaťa a nahradenie súhlasu otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej. Otec maloletej v návrhu na začatie konania, doručenom súdu 20.7.2011, navrhol výživné na maloletú znížiť od 1.7.2011 zo 130 eur mesačne na 26 eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov spočívajúcej v tom, že je evidovaný nezamestnaný, poberajúci dávku v hmotnej núdzi vo výške 62 eur mesačne. Matka vo svojom návrhu z 31.10.2011 navrhla výživné na maloletú zvýšiť zo 130 eur mesačne na 400 eur mesačne, nakoľko zdravotný stav maloletej, o ktorú sa osobne stará, jej nedovoľuje pracovať. Kolízny opatrovník navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Otec maloletej s navrhovanou výškou zvýšeného výživného nesúhlasil z dôvodu nemožnosti, neschopnosti a nedostatku majetku výživné platiť. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z.). Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu - výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine. Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Podľa predchádzajúcej úpravy výživného, uskutočnenej rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo 14. januára 2010 č. k. 7 P/63/2009 - 139, právoplatného 29.1.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec na výživu maloletej bude od 31.7.2009 platiť výživné 130 eur mesačne. Matka poberala rodičovský príspevok 158,67 eur a prídavok na dieťa 21,25 eur, otec bol od 25.8.2008 do 24.4.2009 profesionálny hokejista vo Francúzsku, od 15.9.2009 mal uzavretú hráčsku zmluvu s hokejovým klubom HC Topoľčany s príjmom 300 - 350 eur a od 28.5.2009 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti KESO-Y, s. r. o. s priemerným čistým mesačným príjmom 10,54 eur. Maloletá mala zdravotné problémy s tráviacim traktom so zvýšenými výdavkami na lieky. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že otec maloletej býva so svojim otcom, ktorý zabezpečuje starostlivosť o jeho ťažko postihnutú matku, ktorý poberá príspevok vo výške 180 eur. Obývajú dvojizbový byt a v súvislosti s bývaním platia 136,52 eur mesačne. Okrem maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec bol od 28.1.2011 do 31.8.2011 evidovaný nezamestnaný, od marca do septembra poberal dávku v hmotnej núdzi 62,50 eur mesačne. Od 1.9.2011 je SZČO - hokejový klub Topoľčany. Za obdobie od 1.1.2011 do 5.2.2012 mu bola vyplatená odmena 1 314 eur. Za obdobie od októbra do decembra 2010 bol jeho príjem 570 eur. Od 26.10.2011 do 31.12.2011 a od 2.1.2012 do 31.1.2012 bol zamestnaný otec na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti Palette - Wood, s. r. o., Piešťany a od 1.2.2012 do 28.2.2012 na hlavný pracovný pomer, ktorý bol ukončený v skúšobnej dobe, s čistým mesačným príjmom 264,77 eur. Hráčsku činnosť v HC Topoľčany ukončil 5.2.2012, keďže skončila hokejová sezóna a od 29.2.2012 je opätovne evidovaný nezamestnaný. Je vyučený kuchár s maturitou. Matka maloletej je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v roku 2011 vo výške 111,90 eur mesačne a od 1.1.2012 vo výške 194,70 eur. Poberá aj prídavok na dieťa v roku 2011 vo výške 22,01 eur mesačne a od 1.1.2012 vo výške 22,54 eur mesačne. Od januára do októbra 2011 pracovala matka ako upratovačka na dohodu o vykonaní práce uzavretú s Univerzitou Sv. Cyrila a Metoda s priemernou čisto mesačnou mzdou 83,79 eur. Matka býva v domácnosti rodičov, ktorým prispieva 130 eur mesačne. Matka preukazovala internetovým výpisom voľných pracovných miest v lokalite Topoľčany dostatok pracovných miest v odbore kuchár, v ktorom sa otec vyučil. Maloletá má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci osobnú starostlivosť, ktorá skutočnosť vyplýva z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch z 20.12.2011. Minimálne výživné od 1.7.2011 je podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine vychádzajúc z § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa 26 eur (z 86,65 eur). Z uvedených skutočností vyplýva, že otcovi od predchádzajúcej úpravy výživného príjem z rovnakej činnosti zostal nezmenený. I keď určité obdobia bol evidovaný nezamestnaný s podporou v nezamestnanosti, ide o obdobia krátke a prechodné, nevykazujúce ráz závažnosti. Navyše otec nepreukázal objektívne dôvody nezamestnania sa v odbore, v ktorom je vyučený, z ktorého zamestnania by mu nepochybne plynul stabilný príjem, zaručujúci pravidelné platenie výživného maloletej, ktoré má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami otca, ktoré uviedol, že má na domácnosť vedenú spolu s otcom. Preto pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že na strane otca maloletej nedošlo k zmene pomerom výraznejšieho charakteru, ale v podstate jeho pomery sú stabilné, je jeho záver správnym, a odvolací súd sa stotožňuje z toho plynúcim rozhodnutím o zamietnutí návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd sa stotožňuje aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného, vychádzajúceho zo záveru, že ani u matky a ani u maloletej nedošlo k zmene pomerov výraznejšieho charakteru. Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Ustanovenie § 35 obsahuje exemplifikatívny výpočet tzv. podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Nejde však o výpočet taxatívny, a teda posúdenie, či ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí naďalej od súdu. Uvedený exemplifikatívny výpočet však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných vecí práve prostredníctvom uvedených príkladov. Zákon rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Práve z uvedeného § 35 vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, však v zmysle tohto ustanovenia môže byť nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu. Na vznik nezhôd medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností pamätá ustanovenie § 36 ods. 1. Podľa § 176 ods. 1 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu. Podľa § 11 ods. 3 písm. a/ zákona č. 300/1993 Z. z. žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať. Zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale i do práv maloletého dieťaťa. Podmienkou súdnej ingerencie je nedohoda rodičov, ktorá v danom prípade je splnenou. K okolnostiam významným pre rozhodovanie súdu o súhlase k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa patrí nezáujem rodiča o životné osudy dieťaťa, najmä o to, v akom výchovnom prostredí sa dieťa nachádza a ako prospieva, neplnenie si svojich povinností voči dieťaťu, nejavenie záujmu o dieťa a zrejmá strata citového vzťahu, alebo aj iný závažný dôvod, aby nebol v záujme ďalšej výchovy dieťaťa uňho udržovaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Súd prvého stupňa vychádzajúc z konštantnej súdnej praxe dospel k záveru, že ide v danej veci o dôvody hodné osobitného zreteľa a zmena priezviska nebude v rozpore so záujmom maloletej. S uvedeným záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Súd prvého stupňa správne vychádzal z nezáujmu otca o maloletú, ktorú videl ostatný krát v roku 2010, pred dvoma rokmi, odôvodniac svoj nezáujem subjektívnymi dôvodmi, negatívnym vzťahom s matkou maloletej, nie dôvodmi objektívnymi. Na priezvisku maloletej sa rodičia dohodli pri narodení z dôvodu predpokladaného sobáša, ktorý sa však neuskutočnil pre neveru otca maloletej. Maloletá je vychovávaná v rodine matky, ktorú tvoria jej starí rodičia a strýko, ktorý nesú priezvisko matky maloletej, H.. Nepochybne pri nástupe na povinnú školskú dochádzku by si maloletá viac uvedomovala rozdielnosť priezvisk, ktorá by však v prípade budovania a upevňovania spolupatričnosti s otcom, nebola negatívnou. Vzhľadom však k nezáujmu otca o maloletú, by rozdielnosť priezvisk mohla negatívne vplývať na maloletú. Okrem uvedených dôvodov, správne súd prvého stupňa zohľadnil aj neplnenie si vyživovacej povinnosti otca k maloletej zo subjektívnych dôvodov v roku 2011 (náhradné výživné a exekúcia), v období bezprostredne predchádzajúcom rozhodnutiu. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného a vo výroku o nahradenie súhlasu otca k podaniu žiadosti matky o zmenu priezviska maloletej z S. na H. v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. O trovách odvolacieho konania odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže konanie v danej veci starostlivosti o maloletú v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. možno začať aj bez návrhu . Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.