Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512201797 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2512201797.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a Mgr. Fedor Benka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa rodičov - matky: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX a otca: Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R. F. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Horváth, so sídlom Trnava, Hlavná 32, o návrhu otca na zníženie výživného a úpravu styku s maloletým, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 17.5.2012 č.k. 8P/18/2012-51 - v časti o výživnom, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý včítane závislého výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd iba čiastočne vyhovel návrhu otca, keď schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletým každý párny víkend v roku od soboty od 10.30 hod. do nedele do 16.00 hod., pričom vo zvyšku v časti, ktorou sa otec domáhal zníženia výživného na maloletého Y. na sumu 30,- Eur mesačne návrh zamietol. Záverom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 78 ods. 1 a 3, § 36 ods. 1, § 61 ods. 2, 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne v odvolaním napadnutej časti výživného argumentoval tým, že i keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane zúčastnených došlo k zmene pomerov, neboli zistené dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. Súd pritom zohľadnil, že podľa výsledkov dokazovania matka maloletého je od 10.2.2012 dlhodobo práceneschopná, pričom do práce nemôže nastúpiť zo zdravotných dôvodov a jej jediným príjmom sú len nemocenské dávky v sume 350,- Eur mesačne. V čase predchádzajúcej úpravy jej príjem bol 500,- Eur mesačne. Príjem matky sa tak znížil o 40%. Od posledného rozhodovania o výživnom sa zvýšili výdavky na dieťa, ktoré v súčasnosti navštevuje 4. ročník základnej školy, nosí okuliare, potrebovalo by aj zubný strojček, ktorý si ale matka nemôže dovoliť. Na strane otca maloletého súd zohľadnil, že v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom jeho príjem bol okolo 256,- Eur mesačne, pričom v niektorých mesiacoch poberal len nemocenské dávky. Od júna 2011 bol otec zamestnaný s príjmom okolo 300,- Eur mesačne. Od 20.7.2011 je evidovaný ako nezamestnaný a od 7.9.2011 práceneschopný, pričom od 20.7.2011 do 6.9.2011 poberal dávky v nezamestnanosti okolo 170,- Eur mesačne od 7.9.2011 do 6.12.2011 okolo 250,- Eur mesačne a od 7.12.2011 poberá dávky v nezamestnanosti okolo 170,- Eur mesačne. Odkedy je práceneschopný, býva u svojich rodičov. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému T. súdom určenú sumou 70,- Eur mesačne. Na základe zisteného prvostupňový súd skonštatoval, že pomery všetkých účastníkov sa zmenili. Od februára 2012, teda od mesiaca, kedy otec podal návrh na zníženie výživného, sa príjem matky znížil o 40% a otec poberá len dávky v nezamestnanosti v sume 170,- Eur. Súd skonštatoval, že keďže otec sa z dôvodu práceneschopnosti presťahoval k svojim rodičom, mohol riešiť situáciu so svojím bytom krátkodobým prenájmom, z ktorého mohol získať finančné prostriedky na výživné. Z vyžiadaného vyjadrenia ošetrujúcej lekárky prvostupňový súd zistil, že súčasný zdravotný stav umožňuje otcovi vykonávať ľahšiu prácu s určitými obmedzeniami. Súd mal potom za preukázané, že dlhotrvajúca práceneschopnosť otca nemá vplyv na jeho schopnosti a možnosti do takej miery, že by vôbec nemohol pracovať, jeho možnosti sú iba obmedzené a následne uzavrel, že vzhľadom na jeho odborné stredoškolské vzdelania s maturitou a predchádzajúcu prax by mohol dosahovať príjem okolo 500,- Eur mesačne. Následne potom prvostupňový súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, keď skonštatoval, že doposiaľ určené výživné na maloletého Y. v sume 69,71 Eur iba v nevyhnutnom rozsahu pokryje časť odôvodnených výdavkov maloletého, ktoré medzičasom vzrástli a táto suma zodpovedá i možnostiam a schopnostiam otca dosahovať taký príjem, aby určené výživné mohol uhrádzať napriek práceneschopnosti, ktorá mu nebráni vykonávať ľahšie práce. Zdôraznil pritom, že matka v súčasnosti nemôže kompenzovať nižší príjem otca plnením výživného vo vyššej miere, nakoľko je sama práceneschopná pričom pracovať nemôže. Proti tomuto rozhodnutiu výlučne v časti, ktorou súd návrh na zníženie výživného zamietol, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec maloletého, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie, teda, že predchádzajúci rozsudok o výške výživného zmení tak, že dňom 1.2.2012 výživné zníži zo sumy 69,71 Eur na sumu 30,- Eur mesačne. Podľa odvolateľa rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia rozhodnutia usudzuje, že zrejme nebyť zmeny pomerov aj na strane matky a maloletého, bol by daný dôvod na zmenu pôvodného rozhodnutia znížením výživného, avšak je preukázaným faktom, že na jeho strane došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá je dlhodobá a podmienená jeho zdravotným stavom dlhodobej práceneschopnosti majúcej vplyv na jeho schopnosti a možnosti. Bolo preukázané, že po dobu už takmer roka jeho jediným príjmom boli dávky, naviac od mája nemá ani takýto príjem a vybavuje si dávky v hmotnej núdzi. Za nesprávny považoval záver súdu prvého stupňa podľa ktorého dlhotrvajúca práceneschopnosť nemá vplyv na jeho možnosti pracovať do takej miery, že by nemohol vykonávať ani ľahšie práce. Preto záver súdu, že by mohol dosahovať príjem okolo 500,- Eur mesačne považuje za teoretický a nereálny, keďže nikto nezamestná nikoho, kto je dlhodobo práceneschopný. Pokiaľ ide o jeho byt, jeho podnájom bez súhlasu obce by mohol byť dôvodom výpovede nájmu a keďže iné vlastné bývanie nemá, musí si ho do budúcnosti zachovať. Poukázal tiež na to, že vo veci jeho ďalšieho syna T. F. súd zatiaľ neprávoplatným rozsudkom znížil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 70,- Eur na 50,- Eur mesačne. Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka vo svojho písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu otca vyjadrila nesúhlas s jeho obsahom, ktorý odôvodnila tým, že momentálne je dlhší čas práceneschopná, jej zdravotný stav nie je dobrý, hrozí, že nebude môcť nastúpiť do práce dlhodobo. Návrh otca na zníženie výživného za týchto okolností považuje za nezodpovedný až neetický. Apelovala na to, aby súd prihliadol k jej zdravotnému stavu a z toho vyplývajúcej finančnej situácie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti týkajúcej sa zníženia výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zníženie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom jeho výsledky náležite vyhodnotil a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyhotovené písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Prvostupňový súd správne uzavrel, že od predchádzajúcej úpravy výživného pred cca tromi rokmi došlo k podstatným zmenám na strane všetkých účastníkov konania. Maloletý Y. vyrástol a vyspel, má zvýšené náklady v súvislosti s nosením okuliarov, potreboval by zubný strojček, čo všetko spôsobuje zvýšenie nákladov na jeho výživu. Príjem matky ale od februára 2012 v dôsledku preukázanej dlhodobej práceneschopnosti podstatne klesol až o 40%, pričom poberá iba nemocenské dávky 350,- Eur mesačne a prídavky na dieťa, zamestnať sa jej zdravotný stav nedovoľuje. K podstatnej zmene pomerov došlo tiež na strane otca, ktorý je od septembra 2011 dlhodobo práceneschopný a od decembra 2011 poberá dávky v nezamestnanosti cca 170,- Eur mesačne, pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému T., zatiaľ právoplatne súdom určenú vo výške 70,- Eur mesačne. Na rozdiel od matky sa ale jeho ošetrujúca lekárka vyjadrila, že napriek ochoreniu, na ktoré sa lieči, môže vykonávať vymedzené ľahšie práce. Zohľadniac všetky tieto preukázané skutočnosti v ich vzájomnom kontexte i odvolací súd je zhodne s prvostupňovým toho názoru, že zistené zmeny pomerov vo svojom súhrne aktuálne neodôvodňujú zníženie výživného otca k maloletému Miroslavovi. Už doteraz hradené výživné vo výške 69,71 Eur je totiž s prihliadnutím na aktuálne objektívne obmedzené možnosti matky, na hranici potrebnosti dieťaťa. Jeho znížením by došlo k reálnemu ohrozeniu uspokojovania základných potrieb maloletého. Žiada sa zdôrazniť, že hoci otec maloletého v súčasnosti dosahuje nízky príjem, s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takto nízkeho príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné detí. Ak by otec nedokázal plniť vyživovaciu povinnosť ani v nevyhnutnej miere, došlo by v zmysle § 68 a nasl. Zákona o rodine k jej prechodu na starých rodičov maloletého. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd správne uzavrel, že zákonné podmienky pre zníženie výživného otca k maloletému Y. aktuálne nie sú splnené a preto bolo dôvodným jeho návrh v časti o zníženie výživného zamietnuť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, s použitím ust. § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.