Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/185/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607208027 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2607208027.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Petra Príbelská, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., M. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Vačok, so sídlom Bratislava, Vazovova 9/B, proti odporcovi: F. H., nar. X.X.XXXX, bytom W., Q. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Krivský, so sídlom Skalica, Sasinkova 24, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 12.5.2011 č.k. 10C/127/2009-197, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 23,73 Eur a v závislých výrokoch o náhrade trov konania z r u š u j e a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo zvyšku odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody na zdraví, ktorú mu spôsobil odporca dňa 27.9.2000, keď zavinil dopravnú nehodu. Uplatnená náhrada pozostávala z náhrady za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia v pôvodnom návrhu vyčíslená sumou 3.500.000,- Sk (116.178,72 Eur) a v doplnení návrhu zo dňa 12.12.2007 vyčíslená ako 45-násobok základnej náhrady, ktorá v prípade náhrady za bolesť predstavuje 1.867.050,- Sk a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 1.728.000,- Sk, spolu uplatnil náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.595.050,- Sk. V tomto podaní došlo aj k rozšíreniu žaloby o náhradu majetkovej škody vo výške 715,- Sk, ktorú sumu navrhovateľ uhradil za injekcie na liečbu, ktoré zdravotná poisťovňa neprepláca. Druhým odsekom výroku prvostupňový súd s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím tiež na ust. § 150 O.s.p. uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 6.152,48 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu, pričom v odôvodnení špecifikoval vyčíslenie náhrady. Okrem toho tretím odsekom výroku prvostupňový súd uložil navrhovateľovi tiež povinnosť zaplatiť náhradu trov konania i vedľajšiemu účastníkovi v sume 255,57 Eur do troch dní na jeho označený účet a v odôvodnení aj túto náhradu trov spočívajúcich v cestovných nákladoch špecifikoval. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka, ako i § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vecne odôvodnil v podstate tým, že uplynutie premlčacej lehoty v prípade bolestného začína plynúť po skončení liečby a pri sťažení spoločenského uplatnenia sa za začiatok plynutia premlčacej lehoty považuje deň, v ktorý je nepochybne možné preukázať nepriaznivé následky škody na zdraví pre životné úkony poškodeného a vplyv škody na zdraví na jeho ďalšie spoločenské uplatnenie. Je to teda moment, kedy je zdravotný stav poškodeného ustálený natoľko, že je možné spoločenské uplatnenie ohodnotiť. V danom prípade súd za tento moment považoval deň 5.2.2003, ktorý deň je v znaleckom posudku MUDr. L. stanovený ako deň, v ktorom je možné zdravotný stav navrhovateľa hodnotiť ako trvalý. V tento deň podľa záverov prvostupňového súdu začala plynúť premlčacia lehota tak pre uplatnenie bolestného, ako i pre sťaženie spoločenského uplatnenia. V dôsledku toho potom prvostupňový súd považoval oba tieto navrhovateľove nároky za premlčané. Pokiaľ ide o nároky navrhovateľa za operácie zo dňa 18.11.2002 a 26.4.2004, boli premlčané najneskôr 5.1.2006, avšak žaloba bola podaná na súde až 26.6.2007. Pokiaľ ide o majetkovú ujmu uplatnenú vo výške 715,- Sk, resp. 23,73 Eur, ktorá predstavuje náklady za injekcie, súd rozhodnutie odôvodnil stroho tým, že „túto škodu nepokladal za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom, ale za škodu následnú“. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie a zároveň mu prizná náhradu trov konania. Ako odvolacie dôvody odvolateľ označil dôvody obsiahnuté v ust. § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p. Uviedol, že so závermi prvostupňového súdu nemôže súhlasiť. S poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o škode a jej reálnej výške mohol navrhovateľ dozvedieť len z toho, že znalec v odbore stanovil výšku škody pozostávajúcu z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalecký posudok si na svoje náklady dal urobiť navrhovateľ 10.11.2004 po odsúdení odporcu z trestného činu ublíženia na zdraví. Pred odborným posúdením o skutočnej výške škody nevedel, mohol sa len domnievať, aká je jeho diagnóza. Navrhovateľ sa teda mohol o škode na zdraví a sťažení spoločenského uplatnenia a ich výške dozvedieť najskôr 2.5.2006, kedy bola odborníkom popísaná a ohodnotená, kedy bol teda znalecký posudok vypracovaný. Až zo znaleckého posudku MUDr. F. L. vyplýva, že dňa 5.2.2003 mal byť ohodnotený zdravotný stav navrhovateľa ako trvalý, ale o tomto sa mohol navrhovateľ dozvedieť až 2.5.2006, kedy bol znalecký posudok vypracovaný. Poukázal na vyjadrenie ošetrujúceho lekára MUDr. J. z 27.5.2011, ktorý uviedol, že vzhľadom na progresiu rozvoja poúrazovej artrózy zdravotný stav nebol ustálený a nebolo možné adekvátne posúdenie zdravotného stavu. Preto odporučil posúdenie zdravotného stavu cestou súdneho znalca. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ tiež na rozhodnutie NS ČR 2Cz 19/74 podľa ktorého s poukazom na § 106 ods. 1 OZ je pre počiatok premlčacej doby rozhodný deň, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom je potrebné vychádzať zo skutočnej vedomosti o škode a nielen z predpokladanej vedomosti. Odvolateľ následne uzavrel, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko o škode a jej výške sa navrhovateľ dozvedel až 2.5.2006 zo znaleckého posudku a subjektívna premlčacia lehota začala plynúť až od tohto dátumu. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na nemajetkovú škodu, odvolateľ poukázal na to, že prvostupňový súd sa opätovne k tomu skoro nevyjadril a s jeho názorom, že nejde o škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom, ale o škodu následnú, odvolateľ nesúhlasí. Majetkovú škodu riadne preukázal listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že predmetné injekcie musí užívať v dôsledku zranení, ktoré mu boli spôsobené predmetnou dopravnou nehodou. Poukázal pritom na ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť je daná tým, že pokiaľ by navrhovateľovi dopravnou nehodou nebolo na zdraví ublížené, takéto injekcie by v súčasnosti nepotreboval. Následne odvolateľ uzavrel, že v tejto časti prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Naviac z odôvodnenia nevyplýva, v rozpore s Ústavou, prečo predmetná majetková škoda nemôže byť priznaná. Odvolateľ napadol prvostupňové rozhodnutie aj v časti náhrady trov konania. Poukázal na to, že v prípade jeho neúspechu sa domáhal, aby neboli priznané trovy z dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. Argumentoval tým, že odporca a vedľajší účastník namietli premlčanie už vo svojom prvom vyjadrení v roku 2007. Pokiaľ teda súd mal za to, že nárok je premlčaný, s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania, mal rozhodnúť a nie viesť dokazovanie a spôsobovať tak trovy. Vzhľadom na to, že navrhovateľ je poškodený a väčšinu trov spôsobil prvostupňový súd nehospodárnym konaním, bol toho názoru, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemali byť trovy konania priznané. Je v rozpore s právom, aby navrhovateľ hradil trovy spôsobené konaním prvostupňového súdu. Odporca ani vedľajší účastník odvolací návrh nepodali. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil, keďže je vecne správny a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V prvom rade vyslovil pochybnosť, či odvolanie navrhovateľa bolo podané včas. Zdôraznil, že zdravotný stav navrhovateľa sa ustálil najneskôr ku dňu 5.2.2003 a keďže návrh na náhradu škody bol podaný až 26.6.2007, došlo k tomu jednoznačne po uplynutí premlčacej doby. Poukázal na to, že v danej veci prvostupňový súd už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 7.4.2010 rovnakým spôsobom, ktorý bol na odvolanie navrhovateľa zrušený iba z formálnych dôvodov. V odvolaní navrhovateľ neuvádza žiadne nové okolnosti a so všetkými tvrdeniami, ktoré uplatnil sa napadnutý rozsudok v odôvodnení vyporiadal. Okresný súd i o náhrade trov rozhodol správne, keďže od začiatku konania odporca uplatňoval námietku premlčania a navrhovateľ napriek tomu trval a naďalej trvá na podanom návrhu, nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd nemal priznať úspešnému odporcovi náhradu trov konania. Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zdôraznil, že námietka premlčania bola odporcom a vedľajším účastníkom vznesená dôvodne. To, že konanie stále trvá je len z dôvodu postoja navrhovateľa a v žiadnom prípade nemôže byť kladené za vinu súdu. Poukázal na znalecký posudok MUDr. L., ktorý obsahuje údaj o tom, že stav navrhovateľa bolo možné hodnotiť ako trvalý ku dňu 5.2.2003. K tomuto dňu pred vyhotovením posudku bol v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa uvedený diagnostický záver o poškodení zdravia navrhovateľa. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v prevažnej časti, teda v časti, ktorou bol zamietnutý návrh na priznanie náhrady škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vecne správny a preto je dôvodné v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdiť, pričom iba v časti o náhradu nákladov spojených s liečením v sume 23,73 Eur a v závislých výrokoch o náhrade trov konania, je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V danom prípade bolo preukázaným a medzi účastníkmi ani nebolo sporným, že odporca bol právoplatne odsúdený za zavinenie nehody zo dňa 27.9.2000, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa. Rovnako bolo nesporným, že základná náhrada škody bola navrhovateľovi poskytnutá. V tomto konaní si uplatňoval mimoriadne 45-násobné zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 6 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v spojení s § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Z obsahu spisu tiež nesporne vyplýva, že túto náhradu si v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľ uplatnil návrhom doručeným okresnému súdu dňa 26.6.2007. Okrem toho si navrhovateľ rozšírením návrhu doručeným prvostupňovému súdu dňa 20.12.2007 uplatňoval tiež náhradu „majetkovej škody“ vo výške 715,- Sk, resp. 23,73 Eur z titulu doplatku za injekcie, ktoré potreboval na svoju liečbu a ktoré zdravotná poisťovňa neprepláca. Túto zmenu návrhu prvostupňový súd dodatočne, po zrušení a vrátení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom pre formálne pochybenie, uznesením zo dňa 25.1.2011 č.k. 10C/127/2009-169 pripustil. K uplatneniu tejto škody doložil listinné dôkazy a to nielen pokladničné bloky o úhradách, ale i výpisy zo zdravotnej dokumentácie. V danom prípade základnou spornou otázkou nastolenou i odvolacou argumentáciou, s poukazom na námietku premlčania vznesenú v priebehu prvostupňového konania tak odporcom, ako i vedľajším účastníkom bolo, či nárok uplatnený žalobou je alebo nie je premlčaný. V zmysle ust. § 11 ods. 1 v súčasnosti účinného zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia účinného od 1.4.2004 na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Keďže k predmetnému úrazu žalobcu došlo pred účinnosťou uvedeného zákona v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia posúdiť podľa ustanovení predchádzajúcej vyhlášky č. 32/1965 Zb. (ďalej len cit. vyhl.). V zmysle ust. § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. V zmysle ust. § 1 cit. vyhl. bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorazovo. Podľa § 2 ods. 1 a 2 cit. vyhl. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobné poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Odškodnenie za bolesť nepatrí: a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré je prechodného rázu, b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť, c) za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich. Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. vyhl. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa § 6 ods. 1 a 2 cit. vyhl. pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primeraným spôsobom zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10. Výška odškodnenia za bolesť i za sťaženie spoločenského uplatnenia sa podľa § 7 cit. vyhl. určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia z jedného poškodenia na zdraví pritom nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. Podľa ods. 3 cit. ust. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. V zmysle § 9 ods. 1 cit. vyhl. posúdenie sa vykoná len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (ods. 1). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov, odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví (ods. 2). V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Inštitút premlčania má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v zákonom stanovených lehotách. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to aj za cenu strany vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok - jeho súdnu vymáhateľnosť, možno vyvrátiť vznesením námietky premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká, len sa oslabuje. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota a to subjektívna v ods. 1 cit. § 106 a objektívna v ods. 2 cit. § 106 Občianskeho zákonníka. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej lehoty je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia lehota pritom môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej lehoty, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek a to 1.) kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť - vyčísliť v žalobe na súde. Okamih vedomosti poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním. Druhou zložkou subjektívnej premlčacej lehoty je kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, touto osobou bude obvykle priamo škodca, ktorý ju spôsobil, v niektorých prípadoch to môže byť iná osoba. Ak právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne, ako v danom prípade jednak právo na stratu na zárobku a právo na bolestné, súdna prax vychádza z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa posudzujú ako samostatné čiastočné nároky. Navrhovateľ v priebehu celého konania tvrdil, že o tom, aká škoda mu vznikla sa dozvedel až zo znaleckého posudku znalca MUDr. L., ktorý si dal vyhotoviť už dňa 10.11.2004, ktorý bol ale vypracovaný až dňa 2.5.2006. Odporca a vedľajší účastník zdôrazňovali, že zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený a bolo ho možné hodnotiť ako trvalý, podľa záverov lekára v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa prevzatých do predmetného znaleckého posudku dňa 5.2.2003. Odvolací súd sa v stanovení počiatku plynutia premlčacej lehoty stotožnil so závermi prvostupňového súdu a teda i odporcu a vedľajšieho účastníka. I podľa neho za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel kto za ňu zodpovedá, v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy je už možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie a to tak bolesti, ako i sťaženia spoločenského uplatnenia. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil pritom závisí od vyjadrenia lekára. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty poškodeného nie je teda viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku alebo lekárskej správy dozvie bodové ohodnotenie svojej ujmy. S uvedenými závermi korešponduje i konštantná súdna judikatúra. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. MCdo 37/2000 pod R 68/2003 uzavrel, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Najvyšší súd argumentoval tým, že len čo je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť, týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy lekár vyhotoví posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. Za dátum zistenia bolesti preto nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára. Za čas spôsobenia bolesti treba teda považovať deň úrazu alebo iného poškodenia na zdraví a za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Obdobne argumentoval i Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo 1256/2006, kde uzavrel, že o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil závisí od vyjadrenia lekára. Na jednej strane síce nestačí sama možnosť poškodeného dozvedieť sa o rozhodujúcich skutočnostiach, na druhej strane však začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku či lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok bodového ohodnotenia jeho ujmy. I z vyššie citovanej konštantnej judikatúry vyplýva, že za deň kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktorý závisí od vyjadrenia lekára a v žiadnom prípade nie deň vyhotovenia posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. V danom prípade listinnými dôkazmi bolo preukázané, že podľa záveru lekára za okamih - deň ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa podľa vyjadrenia jeho lekára v zdravotnej dokumentácii je potom nevyhnutné považovať deň 5.2.2003, kedy lekár uzavrel, že zdravotný stav navrhovateľa je možno hodnotiť ako trvalý, a nie je pritom rozhodné kedy bolo zadané vypracovanie znaleckého posudku, kedy bol vyhotovený znalecký posudok, ani kedy sa poškodený s obsahom znaleckého posudku oboznámil. Poškodenému pritom bola dostupná jeho zdravotná dokumentácia a preto mal možnosť oboznámiť sa so záverom lekára o ustálení jeho zdravotného stavu. Keďže s poukazom na vyššie uvedené závery, subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody navrhovateľa, v zmysle cit. § 106 Občianskeho zákonníka, začala plynúť dňom 5.2.2003 a uplynula dňom 5.2.2005 (§ 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a navrhovateľ si svoj nárok uplatnil žalobou doručenou prvostupňovému súdu až dňa 26.6.2007, teda po uplynutí premlčacej lehoty, došlo tak k uplatneniu práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia oneskorene, po uplynutí premlčacej lehoty. Keďže odporca i vedľajší účastník v priebehu prvostupňového konania vzniesli námietku premlčania týchto nárokov, nebolo možné žalobou uplatnený nárok, s poukazom na § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, navrhovateľovi priznať. Prvostupňový súd preto správne v tejto časti nárok navrhovateľa zamietol. Bolo preto dôvodným túto časť preskúmavaného rozsudku ako vecne správnu s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Inak tomu bolo v časti, ktorou sa navrhovateľ po pripustenej zmene - rozšírení návrhu domáhal uhradenia sumy 715,- Sk, resp. 23,73 Eur, ktoré zaplatil za injekcie potrebné pre svoju liečbu. Navrhovateľ na preukázanie tohto svojho nároku doložil do spisu listinné dôkazy, ktorými sú pokladničné bloky z lekární o úhradách za injekcie Hyalgan celkom v žalovanej sume 715,- Sk a tiež lekárskej nálezy zo zdravotnej dokumentácie, z ktorých vyplýva, že lekár 5x pri vyšetreniach predpísal navrhovateľovi injekcie Hyalgan. Z dôkazov vyplýva, že navrhovateľ si v sume 715,- Sk uplatňoval náhradu škody za účelné náklady spojené s liečením, v zmysle cit. ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd ale na vec toto ustanovenie neaplikoval, z odôvodnenia rozhodnutia nie je teda zrejmé ako súd vec v tejto časti právne posúdil. Z odôvodnenia tejto časti rozsudku nie je možné zistiť ani ako súd nárok v tejto časti vecne posúdil. Túto časť rozhodnutia prvostupňový súd odôvodnil iba stroho jednou vetou a identicky ako v predchádzajúcom rozsudku zrušenom odvolacím súdom a to napriek tomu, že takýto postup mu bol už predtým predchádzajúcim zrušujúcim rozsudkom odvolacieho súdu vytknutý. Z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť na základe akých skutočností, úvah a akého právneho posúdenia súd túto škodu nepokladal za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom, ale za škodu následnú, keď tento svoj názor nijako bližšie nezdôvodnil. V dôsledku čoho je táto časť rozhodnutia v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. nepreskúmateľnou. Ako už odvolací súd uzavrel vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, každé konanie súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, je odňatím mu možnosti konať pred súdom. V dôsledku toho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti o zaplatenie 23,73 Eur (715,- Sk) z titulu nákladov spojených s liečením, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to včítane závislých výrokov o náhrade trov konania. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne sa zaoberať nárokom navrhovateľa na náhradu nákladov spojených s liečením, túto časť nároku právne kvalifikovať, vykonať k nej dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a v tejto časti opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách konania včítane tohto odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p.), pričom sa vysporiada i s odvolacími argumentmi navrhovateľa ohľadne jeho požiadavky na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o náhrade trov konania. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.