Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoE/426/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610205282 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2610205282.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: FINANCREAL s.r.o., Trenčín, Bezručova 1191/3, IČO: 36 339 334, v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Habalčíkovou, Prievidza, Bakalárska 4, proti povinnému: H. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom S.XXX, o vymoženie 713,34 eura s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 5Er/395/2010-23 zo dňa 2. mája 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., sp.zn. NRS 360/10 zo dňa 16.04.2010. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na základe tohto exekučného titulu odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 52 a nasl. OZ. Zmluvu o úvere uzavretú účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľskú. V tejto súvislosti posúdil predmetnú zmluvu aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná, nakoľko je spotrebiteľovi fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. V závere uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone a exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý napadnuté uznesenie žiadal zmeniť tak, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa vyhovie. V odvolaní poukázal na charakter dojednanej rozhodcovskej doložky, ktorá umožňuje alternatívne rozhodovanie sporu na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde. Povinná mala právo domáhať sa prípadnej ochrany svojich práv žalobou na všeobecnom súde, toto nevyužila. Poukázal aj na znenie Formulára o zmluvných podmienkach v časti Čestné prehlásenie, v ktorej dlžník deklaroval, že so zmluvnými podmienkami bol vopred oboznámený, že podmienky boli dlžníkovi vysvetlené, že všetky podmienky boli individuálne dohodnuté, že bol vyzvaný na uplatnenie svojho práva namietať text zmluvy i obchodných podmienok a túto možnosť nevyužil. Oprávnený sa domnieval, že súd nesprávne použil ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ, a z tohto dôvodu aj nesprávne rozhodol. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP, § 44 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona posledná veta č. 757/2004 Z.z.). Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné. Oprávnený v odvolaní namietal prekročenie preskúmavacej právomoci exekučného súdu. Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 143/2011 z 18. januára 2012, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Podobný názor vyslovil aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III. ÚS 1624/12 z 27.09.2012, podľa ktorého všeobecný súd sa dopustí porušenia práva účastníka na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny, ak v exekučnom konaní nepreskúma otázku právomoci rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok predstavujúci v danom konaní exekučný titul. Ak spor nebol rozhodovaný rozhodcom, ktorého výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania. Zákon o rozhodcovskom konaní nevylučuje, aby otázka (nedostatku) právomoci rozhodcu bola skúmaná i v exekučnom konaní. V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania. Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere a to dňa 12.10.2009. Je nesporné, že predmetnú zmluvu uzatváral veriteľ v pozícii dodávateľa a dlžník v pozícii spotrebiteľa. Vzhľadom na definíciu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 OZ bola predmetná zmluva správne posúdená ako spotrebiteľská. Exekučný súd mal teda povinnosť preskúmať exekučný titul aj z toho hľadiska, či nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie, ktoré je v právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, teda aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ. Aj z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj výraznými zásahmi do možnosti ovplyvnenia následného vymáhania pohľadávok spôsobmi, ktoré sa javia ako rozporné so záujmom spotrebiteľa, a to dokonca v štádiu uplatnenia práva pred exekučným súdom. V rozhodcovských veciach sa podporuje zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd (ASTURCOM), ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je uvedená v čl. 20 Všeobecných obchodných podmienok úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., alebo pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, právo voľby spotrebiteľa je len iluzórne, pretože žalobu spravidla podáva dodávateľ. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť. V danom prípade nemožno uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Nič na tejto skutočnosti nemení ani fakt, že dlžník podpísal i Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde v časti čestné vyhlásenie je uvedené, že dlžník sa s obchodnými podmienkami zoznámil, tieto boli náležite vysvetlené a všetky podmienky boli individuálne dojednané. Už z názvu tohto dokumentu „Formulár“ vyplýva, že ide o predtlačený formulár oprávneného - dodávateľa, ktorý dlžník podpísal spolu so všetkými dokumentmi týkajúcimi sa uzatvorenia zmluvy, a skutočnosť, že súčasťou tohto formuláru je i čestné vyhlásenie, neznamená, že dlžník túto časť písanú malým písmom podrobne čítal. Odvolací súd uzatvára, že ak dlžník podpísal takýto formulár, nie je preukázané, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Oprávnený tiež poukazoval na to, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ zakazuje len také zmluvné ustanovenie, ktoré by nútili spotrebiteľa, aby spor medzi účastníkmi zmluvy bol rozhodovaný výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ však obsahuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda je akousi generálnou klauzulou k ustanoveniu § 53 ods. 4 OZ, ktoré obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.