Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoE/146/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611207716 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2611207716.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, spol. s r.o., Bratislava, Údernícka 5, proti povinnému: C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. C., L. K.. XXX, o vymoženie 315,81 eur s prísl. súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 8Er/565/2011 - 9 zo dňa 27. októbra 2011 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pohľadávky oprávneného vo výške 315,81 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 315,81 eur za dobu od 21. 09. 2007 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 31,58 eur a trovy konania vo výške 11,96 eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Mlynská 2, 040 01 Košice, sp. zn. EP 70033/11 zo dňa 24. 03. 2011. Rozhodol tak na základe vyhodnotenia návrhu oprávneného, keď svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ust. 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „EP“), § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 (účinného v čase uzavretia zmluvy), § 52 ods. 1 a 2 (účinných v čase uzavretia zmluvy), § 53 ods. 1, ods. 4 (účinných v čase uzavretia zmluvy), § 54 ods. 1 (účinného v čase uzavretia zmluvy) zákona č. 40/1964 (Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“), § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov a § 87 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O. s. p.“). Súd prvého stupňa z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že právny predchodca oprávneného (QUATRO, a.s.) a povinný uzavreli dňa 26. 02. 2005 zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky číslo 2024806, na základe ktorej bola povinnému poskytnutá suma pôžičky vo výške t. č. 10.000,- Sk, pričom sa povinný zaviazal uvedenú sumu splácať v 30 mesačných splátkach po 486,- Sk. Obsahom predmetnej Zmluvy (okrem vyššie spomenutého) bola aj rozhodcovská doložka, obsiahnutá v článku VII. písm. n), podľa ktorej sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, a. s. jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Prvostupňový súd dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a ako taká predstavuje neprijateľnú podmienku, nakoľko nebola osobitne so spotrebiteľom dojednaná, núti spotrebiteľa aby sa neodvolateľne podrobil rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukazoval predovšetkým na nesprávnosť posúdenia veci súdom prvého stupňa po právnej stránke, keď v odvolaní cituje rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR i ČR a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorých súd prvého stupňa pochybil, pretože prekročil rozsah svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu exekučným poriadkom. Exekučný súd pri skúmaní titulu po materiálnej stránke nemá oprávnenie posudzovať samotný hmotnoprávny vzťah vyriešený právoplatne v rozhodcovskom konaní a nesmie skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Oprávnenie exekučného súdu na preskúmavanie exekučného titulu sa podľa odvolateľa obmedzuje len na dodržanie formálnych náležitostí titulu. Podľa odvolateľa súd nemá oprávnenie posudzovať rozhodcovské konanie, len výrok rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu neprislúcha oprávnenie zaujímať právne stanoviská a úvahy k exekučnému titulu. Zamietnutím žiadosti o poverenie napriek pasivite povinného (spotrebiteľa) podľa názoru odvolateľa dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, hoci oprávnený disponuje riadnym exekučným titulom po právoplatnosti rovnocenným rozsudku všeobecného súdu. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ust. § 52 a § 54 len na vymenované zmluvy, pričom medzi ktoré zmluva o úvere nepatrila. Odvolateľ tiež poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka podľa ktorej by bolo neprijateľným ustanovením rozhodcovská doložka, ktorá by zakladala právomoc výlučne rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, čo ale nemá za následok zrušenie platnosti celej doložky. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p., § 44 ods. 2 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 písm. a) O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia súdom prvého stupňa. Závery súdu prvého stupňa o tom, prečo bolo v prejednávanej veci vylúčené, aby exekútorovi mohlo byť udelené poverenie na vykonanie exekúcie, sú dostatočne právne odôvodnené. Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) ešte nasledovné: Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania. V ďalšom bode odvolania právny zástupca oprávneného poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 40/08 (Asturcom), pričom uviedol len preňho vyhovujúcu časť rozsudku, avšak odvolací súd musí pristupovať k judikatúre komplexne a ani uvedená časť rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojení s ostanými závermi nijako neospravedlňuje oprávneného z aplikácie neprijateľnej rozhodcovskej doložky takmer v nečitateľných všeobecných obchodných podmienkach. S možnosťou preskúmať exekučný titul súvisí aj povinnosť súdu, resp. rozhodcu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie. Na rozhodcovské konanie sa rovnako vzťahuje základná zásada, podľa ktorej je porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces vada konania spočívajúca v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom, spôsobená postupom súdu. Toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky - ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005), treba za porušenie práva na spravodlivé konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada je v tzv. základnom súdnom konaní reparovateľná za pomoci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov a zákonných dôvodov zrušenia rozhodnutia v odvolacom či dovolacom konaní (podľa § 221 ods. 1 písm. f) a § 237 písm. f) O. s. p.). Pri rešpektovaní zásady „iura novit curia“ (právo pozná súd) a skutočnosti, že množstvo exekučných titulov sa už v štádiu tzv. základného konania na súde neocitá (pretože tu ide o exekučné tituly vydávané inými orgánmi než súdmi), potom okrem špecifických prostriedkov nápravy rôznych pochybení iných orgánov podľa predpisov upravujúcich ich postupy (napr. žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní) existuje aj prostriedok ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti exekučného titulu, ktorým je prieskum titulu (ale aj návrhu a žiadosti o poverenie) podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Za účelom vyporiadania sa s ďalšou námietkou oprávneného súvisiacou s tým, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55, pričom zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch, je potrebné sa zmieniť, že slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Ust. § 23a účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať: a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.6.2007) citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nadväzne dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto znenie bolo účinné až do novelizácie zák. č. 397/2008 s účinnosťou od 1.11.2008. V ostatnom znení má § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008, § 52 Občianskeho zákonníka v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetných zmlúv o úvere účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. Keďže oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, oprávnený pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť oprávnený ako dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z. Keďže zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.1.2008, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy zo dňa 26. 02. 2005, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3 tohto ustanovenia zákonodarca demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neprijateľnými podmienkami. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ods. 1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ods. 2). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu s osvojením si odôvodnenia podľa § 251 ods. 4 a § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) je spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť v konečnom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona posledná veta č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.