Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611209643 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2611209643.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová v právnej veci navrhovateľky: W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O., O. XXX, proti odporcovi: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., O. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Irena Belišová, Bratislava, Romanova 1, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: U. O., nar. XX.X.XXXX, S. O., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky a zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, na odvolanie odporcu v časti výživného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 16.11.2011, číslo konania 11P/94/2011-23, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý s účinnosťou od 3.1.2012 platiť výživné na maloletého U. v sume 120,- Eur mesačne a na maloletú S. v sume 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na výživnom na maloletého U. za obdobie od 3.1.2012 do 31.3.2012 vo výške 58,70 Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- Eur splatných ako bežné výživné k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Nedoplatok na výživnom na maloletú S. za obdobie od 3.1.2012 do 31.3.2012 vo výške 78,- Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- Eur splatných ako bežné výživné k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo účastníkov rozviedol. Maloletého U. a maloletú S. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť platiť na nich výživné a to na maloletého U. 150,- Eur mesačne a na maloletú S. 120,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa, toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku navrhovateľke oprávnenej zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach. Súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravil. Odporcovi zároveň uložil navrhovateľke zaplatiť trovy konania v sume 66,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 23 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 3, § 24 ods. 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že manželstvo účastníkov neplní svoje úlohy a ani nie je predpoklad, že by ešte k obnoveniu spolužitia došlo. Zatiaľ podľa správy od kolízneho opatrovníka obaja účastníci žijú spolu s deťmi v spoločnej domácnosti u rodičov navrhovateľky. Maloletý U. je žiakom šiestej triedy ZŠ v Kútoch a maloletá S. je žiačkou druhej triedy ZŠ v Kútoch. V napadnutej časti výživného vecne rozhodnutie potom odôvodnil tým, že navrhovateľka má priemerný mesačný príjem v sume 575,63 Eur a odporca má príjem z riadneho pracovného pomeru 1.029,05 Eur netto, okrem toho pracuje i na dohodu o vykonaní práce, kde má príjem v priemere 300,- Eur mesačne a aj rodinné prídavky na deti poberá odporca a to po 22,- Eur mesačne na každé dieťa. Za takýchto okolností odporcovi po zaplatení sumy 270,- Eur zostane ešte suma 1.059,05 Eur mesačne, ktorá vysoko prevyšuje sumu životného minima určenú zákonom na jednu plnoletú osobu, tzn. 189,83 Eur. Po skúmaní schopností možností a majetkových pomerov povinného rodiča a po vzatí do úvahy všetkých rozhodujúcich okolností a po zvážení aj toho, že aj navrhovateľka je povinná podieľať sa na výžive detí adekvátnou čiastkou primeranou jej príjmu s použitím jej podporného zdroja výživy, tzn. rodinných prídavkov zohľadnil, že navrhovateľka má prispieť na maloletého U. sumou 65,- Eur mesačne a na maloletú S. 50,- Eur mesačne. Tak bude mať maloletý U. k dispozícii spolu od oboch rodičov 220,- Eur a maloletá S. 170,- Eur mesačne. Takto určené výživné je primerané tak odôvodneným potrebám maloletých detí a zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil s použitím § 144 O.s.p. veta druhá, ako aj tým, že súd zistil, že rozvrat v manželstve spôsobil odporca. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a namietal, že súd pri svojom rozhodnutí o výške výživného vychádzal z nepreukázaného a nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože vychádzal z tvrdenia navrhovateľky, že odporca má priemerný mesačný príjem vo výške 1.029,05 Eur netto, Priemerný mesačný príjem z predložených dôkazov, ktorými sú potvrdenie od zamestnávateľov o príjmoch predstavuje u neho len sumu 826,23 Eur. Okrem toho tvrdenie navrhovateľky, že má na základe dohody o vykonaní práce ďalší príjem vo výške 300,- Eur mesačne sa nezakladá na pravdivom skutkovom základe. Pokiaľ navrhovateľka toto tvrdila mala zákonnú povinnosť toto svoje tvrdenie preukázať hodnovernými dôkazmi, prípadne za pomoci súdu, avšak toto povinné dôkazné bremeno navrhovateľka neuniesla. Napriek tomu súd bez dôkazov toto tvrdenie navrhovateľky si osvojil a postavil na tomto tvrdení svoje rozhodnutie o výške výživného na deti. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného zrejme zmenil a uložil mu platiť výživné na maloletého U. v sume 90,- Eur mesačne a na maloletú S. 70,- Eur mesačne. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali a ani jeden z nich sa ani k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v časti rozvodu v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a v časti úpravy práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.), na ktorom zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a toto dokazovanie doplnil a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v časti výživného je čiastočne dôvodné. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,- Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V danom prípade z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom doplneného v odvolacom konaní bolo zistené, že maloletý U. má 12 rokov a maloletá S. 8 rokov, obe deti aktuálne navštevujú základnú školu a v tejto súvislosti navrhovateľka uhrádza na stravu v škole na každé z nich 20,- Eur, pričom so školou súvisia i ďalšie výdavky so zakupovaním školských pomôcok a detských časopisov. V konaní nebolo preukázané, že by niektoré z detí malo inak zvýšené výdavky na výživu. Z predložených potvrdení zamestnávateľov bolo zistené, že navrhovateľka je riadne zamestnaná, aktuálne jej priemerný čistý mesačný zárobok činí 575,63 Eur. Priemerný čistý mesačný zárobok odporcu predstavuje 881,92 Eur. Z výpovede navrhovateľky bolo zistené, že okrem príjmu zo zamestnania iný príjem nemá. Do práce cestuje z O. do Malaciek autom, takže sa viaceré skladajú na pohonné hmoty. Matka sama zvýšené výdavky na svoju výživu nemá, je zaťažená splácaním úveru 165,- Eur mesačne na rodinný dom, ktorý patrí do jej výlučného vlastníctva. Navrhovateľka uviedla, že podľa nej odporca si aj v súčasnosti privyrába v jazdení na autobuse, pretože aj v nedeľu boli deti u neho, nechal ich samé, pričom išiel jazdiť. Ide však o“ čiernu prácu“, ktorú robí pre kamaráta, ktorý je podnikateľom a preto túto skutočnosť nie je schopná dokázať. Z výpovede odporcu súd zistil, že sa odsťahoval z domu, ktorý spoločne obývali s navrhovateľkou a tento patrí do vlastníctva navrhovateľky a kúpil dvojizbový byt, pričom si zobral úver na 45.500,- Eur, ktorý bude splácať v splátkach po 209,- Eur mesačne. V byte bude bývať sám. V súčasnosti žiadne iné vedľajšie príjmy nemá, predtým jazdieval pre kamaráta autobusom, z čoho mal vedľajšie príjmy 300,- Eur, čo v súčasnosti už nie je. Príležitostne pre neho ešte jazdí, ale peniaze mu nedáva. Pokiaľ ide o výživné, na maloletého U. doteraz od rozvodu manželstva platil mesačne po 100,- Eur, na S. 70,- Eur vrátane mesiaca marec 2012. Žiaden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá, matka je vlastníčkou rodinného domu, otec nadobudol do vlastníctva byt, pričom obaja splácajú úver na tieto nehnuteľnosti. Posúdiac všetky vyššie uvedené preukázané skutočnosti podľa predtým citovaných ustanovení Zákona o rodine rozhodných pre určenie výšky výživného, odvolací súd dospel k záveru, že primeraným výživným v danom prípade jednak potrebám oboch detí ako i aktuálnym možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na možnosti a schopnosti matky je výživné pre maloletého U. mesačne 120,- Eur a na maloletú S. 100,- Eur mesačne. Súd pri rozhodovaní prihliadol na vek detí s tým, že toto výživné pribúdaním ich veku a zvyšovaním potrieb sa bude postupne zvyšovať. Odvolací súd je toho názoru, že aktuálne výživné v takejto výške spolu s prídavkami na deti a s primeraným finančným príspevkom od matky umožní uspokojiť odôvodnené potreby oboch detí. Na druhej strane otcovi detí po zaplatení takéhoto výživného zostane dostatok prostriedkov na zabezpečenie svojich základných potrieb. Vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd považoval výživné určené prvostupňovým súdom v preskúmavanom rozsudku za mierne vysoké. Na druhej strane však výživné, ktoré navrhoval otec vo svojom odvolaní len spolu 160 Eur na obe deti bolo nutné považovať za neprimerane nízke. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného, s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že výživné otca k deťom určil s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku tzn. od 3.1.2012 vo výške pre maloletého U. mesačne 120,- Eur a na maloletú S. 100,- Eur mesačne. Podľa zhodných tvrdení rodičov odporca za obdobie tohto roku zaplatil výživné na obe maloleté deti 3x 170,- Eur, z toho na maloletého U. 3x 100,- Eur t.j. 300,- Eur a na maloletú S. 3x 70,- Eur, t.j. 210,- Eur. Spätným určením výživného vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 3.1.2012 do rozhodnutia odvolacieho súdu, kedy bolo splatné výživné za mesiac marec 2012. Za dané obdobie mal otec na maloletého U. zaplatiť 358,70 a na maloletú S. 288,- Eur (2 mesiace a 29 dní). V období od právoplatnosti rozsudku o rozvode súdu uhrádzal odporca na deti mesačne po 170,- Eur, tzn. pre maloletého U. zaplatil 300,- Eur a pre maloletú S. 210,- Eur. Ostáva mu tak uhradiť nedoplatok pre maloletého U. vo výške 58,70 Eur a pre maloletú S. 78,- Eur. S prihliadnutím na príjem a majetkové pomery odporcu na výšku bežného výživného i na výšku nedoplatku, odvolací súd povolil nedoplatok na výživnom s použitím § 160 ods. 1 O.s.p. uhradiť odporcovi v mesačných splátkach na každé z detí po 10,- Eur mesačne splatných ako bežné výživné k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň určil, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (§ 160 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.