Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6To/100/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 270801002 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:270801002.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr Pavla Sládka a sudcov JUDr. Ivana Ilavského a JUDr. Mariána Jarábeka v trestnej veci proti obžalovanému J. H., stíhaného pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005, o odvolaní obžalovaného J. H. proti rozsudku Okresného súdu Senica pod sp.zn. 1T/142/2008 zo dňa 31.08.2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. septembra 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný J. H., nar. XX.X.XXXX v G., bytom G., C. XX Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora v Senici pod sp.zn. 2Pv/1420/05 zo dňa 02.03.2007 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 25.10.2005 asi o 14.00 hod. v G. v rodinnom dome č. XX na R. ulici v obývacej izbe po predchádzajúcej hádke sotil do ľavého ramena manželku R. H., ktorá spadla na stolík, udrela sa a spôsobila si zlomeninu okovca ľavej lakťovej kosti s dobou liečenia štyri týždne, keďže skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Senica pod sp.zn. 1T/142/2008 zo dňa 31.08.2010 bol obžalovaný J. H. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že dňa 25.10.2005 asi o 14.00 hod. v G., v rodinnom dome č. XX, na R. ulici, v obývacej izbe po predchádzajúcej hádke sotil do ľavého ramena manželku R. H., ktorá spadla na stolík, udrela sa a spôsobila si zlomeninu okovca ľavej lakťovej kosti s dobou liečenia 4 týždne. Za to mu okresný súd uložil podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 59 ods. 1 Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov bol obžalovaný zaviazaný uhradiť škodu poškodenej R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., R. XX, vo výške 637,20 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bola poškodená R. H., nar. XX.XX.XXXX v G., bytom R. XX, odkázaná so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, mal súd ustálený skutkový stav za preukázaný a to predovšetkým na základe výpovede poškodenej R. H., svedkov MUDr. N. Y., znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a v neposlednom rade prvotnými lekárskymi správami. Podľa týchto (dôkazných prostriedkov) mal za to, že bol to práve obžalovaný, ktorý poškodenú napadol, v dôsledku čoho bola práceneschopnou v trvaní doby ustálenej znalcom. Podľa tohto (znalca) v priebehu liečenia poškodenej došlo k nie celkom adekvátnemu postupu zo strany lekárov poskytujúcich poškodenej prvotné lekárske ošetrenie. Išlo predovšetkým o oneskorené ustálenie zlomeniny okovca ľavej laktovej kosti, ktoré zranenie sa zistilo až na základe röntgenového vyšetrenia realizovaného po dobe cca 14 dní od spáchania skutku. Ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, samotný obžalovaný si musel byť vedomý, že prudkým sotením poškodenej môže jej spôsobiť zranenia, ku ktorým v konečnom dôsledku aj došlo. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, súd prvého stupňa vychádzal zo zákonných kritérií uvedených v § 23 a § 31 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v neskorších predpisov. Za zákonu zodpovedajúci považuje prvostupňový súd u obžalovaného J. H. trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov, ktorého výkon mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody uplatneného poškodenou R. H., súd prvého stupňa prihliadol len na tú časť, ktorá bola objektívne preukázaná znaleckým posudkom a to z titulu bolestného vo výške 637,20 Eur. V ostatnej časti prvostupňový súd túto (poškodenú) odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie obžalovaný J. H., ktoré bolo pôvodne odôvodnené v zákonnej lehote obhajcom JUDr. W.. V podanom odvolaní namieta rozsudok súdu prvého stupňa, čo do ustáleného skutkového stavu. Nie je pravdou, že by on niekoho napadol, naopak poškodená R. H. ho napadla, pričom sa zapotácala a len jednou rukou sa oprela o stôl, pričom sa jej nič nestalo. Toto má potvrdzovať aj svedok Y., ktorému poškodená ukazovala svoje ruky, pričom nebola nijako zranená. V podanom odvolaní ďalej dôvodí, že obvinenie voči jeho osobe je výsledkom pôsobenia organizovanej skupiny zločincov, čo je predmetom aj viacerých trestných oznámení, ktoré podával proti týmto. Ostatné skutkové a právne okolnosti súvisiace s dôvodmi odvolania sa zaviazal doplniť v rámci konania samotného. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konaného na podklade podaného odvolania, obžalovaný zotrval na svojich odvolacích dôvodoch, ktoré boli prezentované aj obhajcom, ktorý mu bol súdom ustanovený. Uznesením Krajského súdu v Trnave pod sp.zn. 6To/100/2010 zo dňa 3.11.2011 tento (odvolací súd) podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného J. H., nar. XX.XX.XXXX zamietol. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený J. H. prostredníctvom svojho obhajcu 7.3.2012 dovolanie. Na podklade podaného odvolania Najvyšší súd SR, na základe rozsudku pod sp.zn. 2 Tdo/23/2012 zo dňa 05.06.2012, vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trnave pod sp.zn. 6To/100/2010 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a § 221 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 1. januára 2006 v neprospech obvineného J. H.. Toto uznesenie zrušil. Krajskému súdu v Trnave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Na podklade právneho názoru, vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR, tunajší odvolací súd vo veci vykonal opätovné verejné zasadnutie, po ktorom vo veci vyhlásil oslobodzujúci rozsudok. Primárnym pokladom pre takýto zákonný postup boli predovšetkým úvahy nachádzajúce sa v rozsudku Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k nenaplneniu subjektívnej stránky konania zo strany obžalovaného J. H.. Tento (Najvyšší súd) v citovanom rozsudku dôvodí, že zo skutkových zistení ustálených vo výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa, okrem iného vyplýva, že obvinený po predchádzajúcej hádke sotil do ľavého ramena manželku R. H., ktorá spadla na stolík, udrela sa a spôsobila si zlomeninu okovca laktovej kosti s dobou liečenia 4 týždne. Citované skutkové zistenie je v rozpore s právnym posúdením skutku, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Takto popísaný skutok, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, neposkytuje dostatočný podklad pre právnu kvalifikáciu z hľadiska subjektívnej stránky dotknutého trestného činu. Z rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že odôvodnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu je nepostačujúce, nakoľko sa len konštatuje, že „obvinený musel vedieť, že svojím sotením, najmä s prihliadnutím na väčšiu fyzickú prevahu nad poškodenou, i s prihliadnutím na jej vek, tejto môže spôsobiť zranenie, k čomu nakoniec i prišlo.“ Na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v zmysle § 221 ods. 1 Trestného zákona nepostačuje nedbanlivosť, pretože skutková podstata tohto trestného činu (podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona) vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. Táto skutočnosť mala byť súčasťou opisu skutku, pričom musí vyplynúť z vykonaného dokazovania. Podľa vtedy, i teraz platnej právnej úpravy, trestnosť činu a trestná zodpovednosť páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti subjektívnej stránky trestného činu. Bez zavinenia niet trestného činu, ani trestu. Najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky je zavinenie. Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria ho dve zložky, vedomostná a vôľová. Podľa prítomnosti vôľovej zložky v zavinení páchateľa sa ďalej rozlišuje zavinenie úmyselné a zavinenie z nedbanlivosti. Úmyselné zavinenie predpokladá existenciu zložky vôľovej i vedomostnej, nedbanlivostné zavinenie vylučuje vôľu a jeho definícia sa opiera o vedomosť, nevedomosť i možnosť vedomosti. Podstatou v danej trestnej veci je, že v prípade nepriameho úmyslu, tak ako ho ustálili súdy prvého a druhého stupňa, ako aj vedomej nedbanlivosti je zastúpená vedomostná zložka. Nemožno súhlasiť s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, ktorý v rámci úmyselného zavinenia obvineného uviedol len to, že tento „musel vedieť, že svojím sotením najmä s prihliadnutím na väčšiu fyzickú prevahu nad poškodenou i s prihliadnutím na jej vek, tejto môže spôsobiť zranenie, k čomu nakoniec i prišlo,“ pretože (ako už bolo naznačené) vedomostná zložka je prítomná aj pri vedomej nedbanlivosti. Ani z opisu ustáleného skutku a vykonaného dokazovania vo vzťahu k nepriamemu úmyslu, nie je zrejmá uzrozumiteľnosť obvineného s následkami uvedenými v Trestnom zákone, ktorá sa pri takejto forme zavinenia vyžaduje (navyše, keď zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia, traumatológia vyplýva, že v mechanizme vzniku zranenia sa uplatnil úder - sotenie vedené rukou útočníka do oblasti ľavého ramena, čím došlo k prejavom pohmoždenia mäkkých tkanív v oblasti ramena, pričom intenzita pôsobiacej sily bola slabá). Rešpektujúc právne úvahy nachádzajúce sa v rozsudku Najvyššieho súdu SR, viedli preto krajský súd k potrebe vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku, keďže skutok, ktorý mal spáchať obžalovaný J. H., nie je trestným činom pre nenaplnenie subjektívnej stránky konania obžalovaného. O náhrade škody, spôsobenej poškodenej R. H., tunajší krajský súd nerozhodoval, keďže táto medzičasom zomrela. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.