Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3CoE/247/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709204516 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2709204516.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. Augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Senica, Hollého 1219, 905 01 Senica, proti povinnému: J&J DREVOEX s.r.o., so sídlom : 908 49 Vrádište 20, IČO: 34 117 148, vymazaného z obchodného registra dňa 03.04.2012, pre vymoženie 260,60 Eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora JUDr. Viery Kučerovej, Exekútorský úrad so sídlom v Holíči, Nám. Sv. Martina 9, v zastúpení: JUDr. Ing. Zuzany Dobrodenkovej, PhD., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Skalica pod č.k. 3Er/960/2009-30 zo 30.07.2012, EX 3249/2009, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie p o t v r d z u j e. Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Zastavenie exekúcie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 19, § 103, § 104 ods.1 a § 107 ods. 4 O.s.p., § 18 ods. 1 a § 20a ods.2 Občianskeho zákonníka ako aj § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods.1 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že exekúcia môže byť vykonávaná len v prospech alebo v neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania, pričom výmazom povinného z obchodného registra dňa 03.04.2012 tento stratil právnu subjektivitu, ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, pričom povinný zanikol ex offo bez právneho nástupcu, v zmysle čoho je predmetná exekúcia v súčasnosti vedená voči neexistujúcemu subjektu neprípustná. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 197 ods.1, § 200 ods.2 a § 203 ods.1 Exekučného poriadku pričom vyslovil názor, že v danom prípade nie je možné z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu zaviazať ho na úhradu trov exekúcie a takisto v zániku spoločnosti po začatí exekúcie nemožno vidieť zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a keďže teda neexistuje subjekt, ktorého by bolo možné zaviazať na náhradu trov exekúcie, súd exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti náhrady trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov exekúcie vo vyčíslenej výške, na ktorých úhradu súd zaviaže oprávneného. Vo veľmi podrobných dôvodoch odvolania v podstate namietal, že okresný súd vec neprávne právne posúdil, keď nezaviazal oprávneného na úhradu trov exekútorovi. Súd sa totiž vôbec nezaoberal otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak okresný súd zistil u povinného nedostatok majetku a zrušil obchodnú spoločnosť povinného bez likvidácie, je táto skutočnosť aj vecným dôvodom pre záver, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a pre posúdenie nároku súdneho exekútora na úhradu exekučných trov. Keďže súdny exekútor vyvíjal exekučnú činnosť, patrí mu za to odmena. Ak súdnemu exekútorovi táto odmena za výkon exekučnej činnosti nie je priznaná, ide o vážny zásah do ekonomickej nezávislosti exekútora. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku, § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Predmetom exekučného konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 3Er/960/2009 bolo vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 260,60 eur s príslušenstvom, pričom návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi došiel dňa 30.07.2009. Na základe súdnym exekútorom podanej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, Okresný súd Skalica dňa 09.10.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 36K/14/2011-49 zo dňa 02.12.2011, zverejneným v obchodnom vestníku dňa 12.12.2011, sa začalo konkurzné konanie na majetok úpadcu povinného : J&J DREVOEX s.r.o., so sídlom : 908 49 Vrádište 20, IČO: 34 117 148. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, vl. č. 1039/T vyplýva, že dňom 03.04.2012 došlo u povinného k ex offo výmazu z obchodného registra, ktorému predchádzalo rozhodnutie konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ostatne citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Súd môže nahradenie nevyhnutných trov exekúcie uložiť oprávnenému iba výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie v dôsledku zavineného konania oprávneného a taktiež v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V posudzovanej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov a teda nebol splnený ani dôvod pre použitie uvedenej výnimky v rámci rozhodovania súdu o trovách exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods.1 Exekučného poriadku). Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. O náhrade trov exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie (§ 200 ods.2 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku rieši otázku náhrady trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie zavinením oprávneného. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. V prejednávanej veci došlo počas exekučného konania (začaté dňom 30.07.2009) dňa 12.12.2011 k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu povinného, následne k zastaveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku dňa 13.03.2012 a v súvislosti s tým, dňa 03.04.2012 došlo k jeho výmazu z obchodného registra. V dôsledku uvedeného povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a v nadväznosti na to i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (§ 18 ods. 1, § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 19 O.s.p.). Súd prvého stupňa preto správne v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podľa názoru odvolacieho súdu oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože ani pri vynaložení náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod jej zastavenia (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). V prejednávanej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie ani z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pri splnení ktorého by bolo možné oprávnenému uložiť nahradiť trovy exekúcie. V danom prípade bola exekúcia zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v dôsledku jej vyhlásenia za neprípustnú vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, teda nie z dôvodu vymedzeného v ustanovení § 203 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V konaní tak neboli naplnené zákonné dôvody, pre ktoré by súd v zmysle § 203 Exekučného poriadku uložil nahradenie trov exekúcie oprávnenému, keď nie je možné podľa Exekučného poriadku túto náhradu uložiť oprávnenému bez jeho zavinenia len na základe tej skutočnosti, že samotné zastavenie exekúcie predstavuje procesný neúspech oprávneného, pretože Exekučný poriadok v ust. § 203 ods.1 toto zavinenie oprávneného vyžaduje. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. 236/08, v ktorom sa konštatuje, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto v časti náhrady trov exekúcie odvolací súd podľa § 219 ods. l O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.