Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 6CoE/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711205035 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2711205035.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: EURO PROVIDUS, a. s., so sídlom Dunajská 15/ A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 962 682, zastúpeného: JUDr. Marian Ďurana, PhD., advokát so sídlom Tajovského 5, 010 07 Žilina, proti povinnému: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. V. XX, XXX XX E., vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., so sídlom Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 2Er/1168/2011-9 zo dňa 26. septembra 2011 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia odôvodnil ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný súd má za povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd skúmal či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Preskúmal teda predpoklady formálnej aj materiálnej právoplatnosti exekučného titulu, vrátane spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľskú s poukazom na ust. § 52 a nasl. OZ, pričom oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s nepodnikateľom. V tejto súvislosti posúdil predmetnú zmluvu aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná, nakoľko bola súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, nakoľko vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom boli rozhodované výlučne Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri IUDEX v Bratislave. Veriteľ tak môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený v zákonnej lehote napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním a žiadal ho zrušiť. Oprávnený poukazuje, že vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky neoprávňuje exekučný súd na postup preskúmavania zmluvy, na ktorej základe bolo priznané právo v exekučnom titule. Ďalej poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, z ktorého vyplýva, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa názoru oprávneného súd neskúmal dostatočne povahu konkrétneho rozhodcovského konania pred konkrétnym rozhodcovským súdom. Podľa názoru oprávneného prvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 52 a nasl. OZ a dopustil sa neprípustnej retroaktivity, keď na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia účinné v čase rozhodovania a nie v čase vzniku právneho vzťahu. Podľa § 52 OZ v znení platnom do 31.12.2007 považoval za spotrebiteľskú zmluvu kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ a predmetná úverová zmluva však bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a nie je preto možné aplikovať § 52 OZ. Vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa budú posudzovať podľa doterajších predpisov, a preto nie je možné aplikovať Smernicu č. 93/13/EHS transformovanú do § 53 OZ na právne vzťahy uzatvorené pre 01.01.2008, nakoľko je to v rozpore s princípom retroaktivity. Poukázal tiež na znenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ a konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka toto ustanovenie plne rešpektuje, nakoľko nebráni spotrebiteľovi, resp. ktorémukoľvek žalobcovi využiť v prípade sporu občianske súdne konanie. V závere uviedol, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. Oprávnený taktiež uviedol, že rozhodcovská doložka ani rozhodcovské konanie nemôže spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom a nemôže byť ani nekalou zmluvnou podmienkou priečiacou sa dobrým mravom, keďže rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležíte odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 9090601227 uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa teda správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodnutia C 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku a to v tom zmysle, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade išlo jednoznačne o spotrebiteľský vzťah so zmluvou obsahujúcou neprijateľné podmienky, ktorá navyše v časti uvedenia obchodných podmienok malým a zhusteným písmom bola nezrozumiteľnou i z tohto dôvodu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu na dohodnutom rozhodcovskom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“. To obdobne platilo aj u námietok procesnej či dokonca ústavnoprávnej povahy. Do úvahy neprichádzala potenciálne uplatniteľná námietka vybočením exekučného súdu z medzí ústavného rámca činnosti štátnych orgánov (zásada tzv. verejného práva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadriteľná tiež slovami, že štátne orgány môžu konať len to, čo je zákonom dovolené) známa odvolaciemu súdu aj z iných obdobných vecí. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 E. p., ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom; pričom pre rozhodnutie takýmto spôsobom postačuje už ustálenie nezákonnosti i u len jednej z celkom troch listín majúcich sa takto preskúmať (nezriedka pritom vady prvej, ktorou je z hľadiska chronológie a povahy veci exekučný titul sú prenesené i do inej či do oboch ďalších). Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ustanovenie § 23a účinné v období od 01.01.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu, b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. S účinnosťou od 25.11.2004 do 30.06.2007, citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V nadväznosti dňa 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa OZ, sa primerane použijú ustanovenia OZ. Toto znenie bolo účinné až do novelizácie zákona č. 397/2008 s účinnosťou od 01.11.2008. V ostatnom znení má § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy v § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008, § 52 OZ v znení v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V čase uzavretia predmetnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka, pod definíciu vtedy platnej právnej úpravy nespadala, avšak je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, oprávnený pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa. Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v považovať za spotrebiteľa. V závere odvolací súd vo vzťahu k žiadosti oprávneného týkajúcej sa pripustenia dovolania voči potvrdzujúcemu rozhodnutiu, konštatuje, že dovolanie vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí nevyslovil, pretože považuje ním navrhované dovolacie otázky za dostatočne riešené už existujúcou judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že neprijateľnou sa javí aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak je neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je to dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko táto potom prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.