Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/153/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110219105 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:4110219105.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: MERKANT družstvo, Hlavná 117, Nitra, IČO: 17 638 267, zastúpený advokátom JUDr. Eduardom Jurovatým, Štúrova 21, Nitra proti žalovanému: Zoltán Fülöp, Trnovec nad Váhom 989, IČO: 35 369 035, zastúpený advokátkou JUDr. Renátou Fardousovou, Hlavná 6, Šaľa, o zaplatenie 6.221,67 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 20Cb 5/2011-83 zo dňa 12.5.2011 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 261,86 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Súd zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 6.221,67 eur so 14,25 % úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých čiastkových faktúr v súčte tvoriacich žalovanú istinu s poukazom na to, že na základe objednávky prepravy a medzinárodných prepravných listov vykonal pre žalovaného prepravu, za ktorú mu riadne nezaplatil. Opodstatnenosť svojho nároku žalobca preukazoval i objednávkami prepravy č. 213/08 zo dňa 15.7.2008, č. 215/08 zo dňa 16.7.2008, č. 220/08 zo dňa 22.7.2008, č. 226/08 zo dňa 25.7.2008 a č. 240/08 zo dňa 25.8.2008, ku ktorým vystavil faktúry č. 284172 splatnú dňa 2.11.2008 na sumu 1.547,- eur, č. 284166 splatnú dňa 13.10.2008 na sumu 135,- eur, č. 284165 splatnú dňa 13.10.2008 na sumu 160,65 eur, č. 284144 splatnú dňa 29.9.2008 na sumu 1.130,50 eur, č. 284139 splatnú dňa 28.9.2008 na sumu 987,52 eur, č. 284131 splatnú dňa 21.9.2008 na sumu 1.071,- eur a č. 284130 splatnú dňa 21.9.2008 na sumu 1.190,- eur. Žalobca z dôvodu, že sa žalovaný so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania si podľa ustanovení Obchodného zákonníka uplatňoval i nárok na úroky z omeškania vo výške 14,25 % ročne. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, namietal, že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal skutočné vykonanie prepravy tovaru a na svoju obranu súdu predložil výdavkové pokladničné doklady zo dňa 8.11.2008 a 14.11.2008, podľa ktorých zaplatil žalované faktúry a uvedené finančné prostriedky prevzal prokurista žalobcu Ing. X.. Takýto spôsob platby cez príjmové a výdavkové pokladničné doklady bol podľa tvrdení žalovaného účastníkmi zaužívaný, preto fakturované sumy zaplatil v hotovosti. Žalovaný súčasne vzniesol i námietku premlčania s poukazom na čl. 32 Dohovoru CMR, podľa ktorého je premlčacia doba jeden rok, žalobca si nárok na zaplatenie prepravného žalobou uplatnil až po jeho uplynutí, preto i z toho dôvodu žiadal, aby súd žalobu zamietol. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a skonštatoval, že základný záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi je zmluvou o preprave, na ktorú sa z dôvodu predložených medzinárodných nákladných listov aplikuje Dohovor CMR, pretože sa jednalo o medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu, keď miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania ležia v rôznych štátoch. Súd vo veci konal a rozhodol i v neprítomnosti žalobcu i jeho právneho zástupcu, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný, pojednávania sa však v prvom prípade nezúčastnil z dôvodu kolízie pojednávaní a na ďalší termín pojednávania neúčasť ospravedlnil až v deň konania pojednávania s tým, že je na odbornom seminári. Súd s poukazom na právny názor Najvyššie súdu SR vyslovenom v rozhodnutí spis.zn. 5Cdo 77/2002 i v spojení s nálezom Ústavného súdu SR spis. zn. 1ÚS 68/1998, podľa ktorého sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rôznych súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, keď podľa uvedeného názoru, nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania nemožno posudzovať ako odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd po zhodnotení zistených skutočností a dôkazov dospel k záveru, že návrh žalobcu je premlčaný a z toho dôvodu ho zamietol. Z hľadiska právneho posúdenia súd vychádzal z ust. § 610, § 617 Obchod. zák. v spojení s čl. 1 bod 1, čl. 4 a čl. 31,32 Dohovoru CMR, keď v čl. 32 bod 1 je premlčacia doba stanovená v dĺžke jeden rok a v spojení s ust. § 388 ods. 1 Obchod. zák. mal za preukázané, že žalobcom uplatnený návrh nebol dôvodný. Obchodno-právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe objednávky prepravy a jej uskutočnenia spadá pod právnu úpravu Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovaného pod č. 11/1975 Zb., ktorý je potrebné považovať za lex specialis k právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku a Dohovor, ktorý obsahuje osobitnú právnu úpravu premlčania v čl. 32 má prednosť pred právnou úpravou uvedenou v Obchodnom zákonníku. Podľa Dohovoru sa práva premlčujú sa 1 rok a v prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota 3-ročná. Súd pri aplikovaní príslušného právneho ustanovenia sa vysporiadal i s dôvodmi, pre ktoré neobstojí argumentácia žalobcu, podľa ktorého aplikácia čl. 32 Dohovoru CMR sa používa iba v prípade straty zásielky alebo nevykonania prepravy riadne a včas a v ostatných veciach platí 3-ročná premlčacia lehota. Súd uviedol, že premlčacia lehota 3-ročná sa vzťahuje iba na prípad úmyselného zavinenia, o aký v danom konaní nešlo a poukázal i na rozsudok NS SR spis. zn. 1Obdo V 62/2005, ktorý rovnakým spôsobom posudzoval otázku premlčania nároku, ktorý mal základ v Dohovore CMR a pri ktorom aplikoval 1-ročnú premlčaciu lehotu. V závere súd na doplnenie správnosti svojho rozhodnutia i v prípade, ak by nárok žalobcu nebol premlčaný uviedol, že žalovaný súdu preukázal predloženými listinnými dokladmi, a to výdavkovými pokladničnými dokladmi, že žalované sumy uhradil zaplatením do pokladne žalobcu a pokladničné doklady za žalobcu podpísal vtedajší prokurista Ing. H. X., keď súd o správnosti týchto listinných dôkazoch nemal dôvod pochybovať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 1.171,42 eur spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania predovšetkým poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v rozhodnutí súd judikoval, že nárok žalobcu sa premlčal v 1-ročnej premlčacej dobe. Odvolateľ k pokladničným blokom zo dňa 8.11.2008 a 14.11.2008, ktoré predložil žalovaný v konaní uviedol, že sa nimi snažil preukázať uhradenie žalovanej sumy, ale prijatie takýchto finančných prostriedkov neeviduje vo svojom účtovníctve. Podľa tvrdenia žalovaného ich prevzal prokurista družstva Ing. H. X., ktorý ale v tom čase bol z tejto pozície odvolaný a pritom je v príbuzenskom vzťahu so žalovaným, ktorý je jeho zaťom z čoho vyplýva, že žalovaný vedel už skôr, ako bola táto skutočnosť uverejnená v Obchodnom vestníku, že Ing. H. X. je z funkcie prokuristu odvolaný, ale túto situáciu využil a došlo k vyhotoveniu fiktívnych dokladov, ktoré predložil žalovaný súdu ako dôkaz o uhradení záväzku. V tejto súvislosti preto súd dospel na základe takto vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem toho odvolateľ mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí aj procesnými vadami, ktoré spočívajú v tom, že súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktoré rozhodnutie nie je správne, pretože podľa odvolateľa neboli v danom prípade splnené podmienky na to, aby mohol Okresný súd Galanta podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. postupovať a hoci sa žalobca i jeho právny zástupca pojednávania vytýčeného na deň 12.5.2011 nezúčastnili, právny zástupca svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil, požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu svojej účasti na odbornom seminári a žalobca nesúhlasil s udelením substitučnej plnej moci, preto malo byť predmetné pojednávanie odročené bez prejednania veci samej. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie súdu, že sa právny zástupca žalobcu svojim konaním dopúšťal obštrukcií. Vzhľadom na odlišné stanoviská žalobcu a žalovaného v predmetnej veci nemohol súd vykonať dokazovanie a vyhodnotiť ho výlučne na základe listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný, bez pripustenia možnosti akéhokoľvek vyjadrenia sa účastníkov k týmto dôkazom a skutočnosť, že súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote danej súdom vyjadril k dokladom predloženým žalovaným je iba negovaním zásady ústnosti a priamosti konania, ktorým je civilný proces ovládaný. Žalobca mal práve v úmysle vyjadriť sa k predloženým listinným dôkazom na pojednávaní, čo mu ale nebolo postupom súdu prvého stupňa umožnené a poukázal na judikát R13/1977 podľa ktorého, ak je vypočutie účastníka nevyhnutné ako dôkazný prostriedok, treba jeho vykonanie zabezpečiť podľa okolností prípadu a podľa toho mal súd i postupovať a nemal bez vypočutia účastníka konania vo veci rozhodnúť. Práve takéto konanie súdu spôsobilo, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď postupom súdu bola odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom. Odvolateľ namietol i akceptovanie vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného podľa ktorej súd ustálil, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože súd mal vychádzať z premlčacej 3-ročnej lehoty, nakoľko sa jednalo o úmyselné konanie žalovaného spočívajúce v jeho zámernom - úmyselnom neuhradení faktúr, ktoré vystavil žalobca, preto i na základe tejto skutočnosti návrh bol podaný dôvodne. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, a uviedol, že čl. 32 Dohovoru CMR nehovorí o konkrétnych nárokoch, preto sa za nároky z prepráv považujú všetky nároky, ktoré sa premlčujú za 1 rok. Ak vzťah medzi účastníkmi sa posudzuje podľa ustanovení Dohovoru CMR, musia sa i nároky z neho vyplývajúce riadiť s čl. 32 Dohovoru o premlčaní. Žalovaný poukázal i na vzájomnú protirečivosť tvrdení žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdí, že Dohovor o premlčaní sa na nárok žalobcu voči žalovanému vôbec nevzťahuje, oproti čomu žiada, aby súd vychádzal z Dohovoru a v otázke premlčania vzal do úvahy 3-ročnú premlčaciu lehotu, pretože neuhradenie faktúr bolo konanie úmyselné. V odvolaní uvedené dôvody žalovaný považoval za účelové a k námietke týkajúcej sa skutkových zistení, podľa ktorých žalovaný vedel, že úhradu vykonáva a plní osobe, ktorá už nie je prokuristom uviedol, že Ing. X. bol až do 9.12.2008 v obchodnom registri ako prokurista zapísaný a k plneniu došlo dňa 8.11.-14.11.2008 a z ust. § 27 ods. 3 Obchod. zák. jednoznačne vyplýva, že zapísané údaje sú voči tretím osobám účinné až odo dňa ich zverejnenia zápisu do obchodného registra. K námietke týkajúcej sa rozhodnutia súdu prvého stupňa postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. žalovaný uviedol, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu by bolo dôvodné vzhľadom na rozhodnutie NS SR spis. zn. 5Cdo 77/2002 iba v prípade, ak by právny zástupca žalobcu súdu oznámil konkrétne údaje, prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť s uvedením časového hľadiska, čo právny zástupca nevykonal a takéto skutočnosti súdu neoznámil. Žalobca v odvolaní síce citoval judikát R13/1977 v súvislosti s nevypočutím účastníka ako dôkazným prostriedkom, ale výsluch účastníka nemôže sám o sebe slúžiť ako dôkaz o nepravdivosti dôkazov predložených druhým účastníkom bez toho, aby tento účastník predložil alebo navrhol iný „protidôkaz“. Súd prvého stupňa poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré predložil žalovaný v lehote do 10 dní od konania pojednávania, vyzval žalobcu na označenie dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, preto nie je správny názor odvolateľa ktorý sa domnieva, že prvostupňový súd práve touto výzvou suploval právo na jeho ústne vyjadrenie k veci, a tým porušil zásadu ústnosti. Žalovaný zastúpený v konaní právnou zástupkyňou vo vyjadrení k odvolaniu požiadal odvolací súd o priznanie náhrady trov odvolacieho konania za uvedené vyjadrenie v hodnote 218,22 eur za úkon, ktorému žiadal priznať i DPH vo výške 20 %. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozhodnutie podľa § 156 ods. 3 O.s.p. iba verejne vyhlásil. Účastníkov konania ani ich zástupcov o tomto vyhlásení neupovedomoval, pretože o to nežiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.). V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.) podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom prvostupňový súd správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil zistené skutočnosti a právny záveru, ku ktorému dospel keď konštatoval, že návrh žalobcu je premlčaný a z toho dôvodu mu nie je možné vyhovieť je správny. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a s poukazom na irelevantnosť žalobcom uvádzaných odvolacích dôvodov, odvolací súd konštatuje, že na nárok žalobcu súd prvého stupňa správne aplikoval právnu úpravu uvedenú v Dohovore, vzhľadom na jej vykonanie v rámci rôznych štátov, podľa ktorého sa nároky z prepravy podľa čl. 32 ods. 1 Dohovoru premlčujú za 1 rok, pričom lehota začína podľa ods. 2 písm. c/ uplynutím 3 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy. Preprava sa uskutočnila podľa objednávok v období od 15.7.2008 do 25.8.2008 a tak premlčacia lehota uplynula v novembri 2008. Žaloba bola podaná na súd 27.7.2010, teda po uplynutí premlčacej doby, na čo nemá žiaden vplyv skutočnosť, že žalovaný predložil dôkazy, podľa ktorých nárok uhradil. S týmto právnym záverom korešponduje i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Obdo V 62/2005, na ktoré správne prvostupňový súd poukázal a ktoré vyvracia nesprávny názor odvolateľa, podľa ktorého premlčacia doba je 3-ročná, pretože bolo úmyslom žalovaného neuhradiť žalovanú istinu a vtedy sa na takéto konanie vzťahuje 3-ročná premlčacia lehota. Úmysel žalovaného nebol preukázaný a v tejto súvislosti je vyvrátený i dôkazmi svedčiacimi o tom, že žalovanú sumu uhradil platbou v hotovosti. Odvolací dôvod, podľa ktorého postupom prvostupňového súdu, ktorý ak nevypočul účastníka ani jeho právneho zástupcu, odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom rovnako neobstojí. Odvolací súd vzal do úvahy obsah plnomocenstva, ktoré žalobca udelil právnemu zástupcovi dňa 30.6.2010 a v ktorom súhlasil, aby si splnomocnený právny zástupca ustanovil za seba zástupcu (posledný odsek plnomocenstva), teda súhlasil i so substitučným zastúpením, preto ako účelové a neopodstatnené vyznieva tvrdenie uvedené v odvolaní, podľa ktorého žalobca s udelením substitučnej plnej moci nesúhlasil. Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie NS SR spis. zn. 2Cdo 96/1999, podľa ktorého výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, pretože dôkaznými prostriedkami sú všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci a medzi ne sa zahrňuje i výsluch účastníkov (§ 125 O.s.p.), preto nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka môže mať za následok nanajvýš neúplné zistenie skutkového stavu veci, ale nie je postupom, ktorým by súd účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom a tak porušil ustanovenia príslušného procesného predpisu. Súd skutkový stav vo veci zistil ostatnými prípustnými dôkaznými prostriedkami, ktorými mal preukázané, že nárok žalobcu je premlčaný, o ktorých v súvislosti s uzatvorením zmluvy a uplynutím premlčacej lehoty nie sú pochybnosti. V rozhodnutí sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal i postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a odvolací súd v tejto súvislosti vzal do úvahy, že i samotný účastník sa musí vlastným konaním pričiniť o ochranu svojich práv a správať sa tak, aby sledoval svoje subjektívne práva, ktoré mu zákon umožňuje a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá, že žalobca mal využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon a vykonať všetky potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušovaniu jeho práv, keď mu súd umožnil, aby sa k dôkazom žalovaného vyjadril písomne, ako vyplýva zo zápisníc o odročení pojednávaní, na ktoré výzvy právny zástupca žalobcu nereagoval. S odkazom na vyššie uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa a podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal z vyčíslenej náhrady trov odvolacieho konania, ktorá bola obsiahnutá vo vyjadrení k odvolaniu a priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. náhradu trov za 1 úkon poskytnutej právnej pomoci- vyjadrenie k odvolaniu v hodnote 218,22 eur a k tomu 20 % DPH, celkom náhradu trov odvolacieho konania vo výške 261,86 eur. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.