Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/4/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201009 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:1011201009.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Martina Mrázová, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803, proti odporcom: 1. U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M., F. XXXX/X, 2. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, v odvolacom konaní zastúpeným advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom Dubnica nad Váhom, Nám. Matice Slovenskej 1713/8, o zaplatenie 439,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.11.2012 č.k. 10C/141/2011-198, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia v sume 47,- Eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol (v celom rozsahu) a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 123, § 488, § 489, § 685 ods. 1, § 696 ods. 2, § 697, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/1991 Zb., § 44 ods. 1, zák. č. 7/2005 Z.z. a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p. Vecne súd argumentoval tým, že na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný. Žalovaná suma predstavovala nedoplatok za plnenia poskytované s užívaním bytu od januára do marca 2009. V konaní sa ale navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že v rozhodnom období bol vlastníkom predmetného bytu, resp. že bol osobou oprávnenou s ním nakladať. Súd za základ svojho rozhodnutia mal predovšetkým zistenie, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žaloba navrhovateľa o vylúčenie predmetného bytu z konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. Trnava rozsudkom zo dňa 26.3.2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.8.2008 a s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave 21CoKr/4/2008-915 zo dňa 29.10.2009, zamietnutá z vecných dôvodov. V uvedenom konaní sa súd zaoberal predbežnou otázkou vlastníctva okrem iného i predmetného bytu a skonštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísania majetku do súpisu. S poukazom na to potom podľa záverov prvostupňového súdu nemožno dovodiť povinnosť odporcov 1 a 2 platiť navrhovateľovi úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, resp. nedoplatok zročných vyúčtovaní a navrhovateľom žalobou uplatnený nárok neobstojí pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Na druhej strane ale nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľ skutočne v rozhodnom období poskytol odporcom plnenia spojené s užívaním predmetného bytu a preto súd riešil i otázku, či navrhovateľov vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, k čomu bolo potrebné zodpovedať otázku kto získal bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa. Ak navrhovateľ poskytoval plnenia spojené s užívaním bytu bez právneho dôvodu, robil tak pre vlastníka predmetného bytu a bezdôvodné obohatenie vzniklo priamo úpadcovi TAZ š.p. v likvidácii Trnava. Odporcovia potom nie sú v spore pasívne legitimovaní, keďže zaplatiť navrhovateľovi odplatu za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu prináleží vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov. Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu je podľa prvostupňového súdu i skutočnosť, že pre prípad plnenia titulom bezdôvodného obohatenia nebola preukázaná pasívna vecne legitimácia odporcov. V dôsledku nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v súdenom prípade, súd návrh zamietol ako neopodstatnený. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s tým, že konanie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 97,98 Eur od 10.3.2011 do 5.2.2012 bolo zastavené vzhľadom na správanie navrhovateľa, ktorý návrh v uvedenej časti vzal späť, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Plne úspešným odporcom napokon súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju nežiadali. Súd ale rozhodol o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorú priznal v sume 296,43 Eur na trovách právneho zastúpenia, pričom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia špecifikáciu tejto sumy podrobne zdôvodnil. Proti predmetnému rozsudku podal prostredníctvom vtedy svojho právneho zástupcu JUDr. Sone Pohovejovej odvolanie pôvodný navrhovateľ JUDr. Dušan Pohovej, SKP TAZ a.s. v likvidácii Trnava, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že rozsudok nepovažuje za vecne správny, keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Zdôraznil, že navrhovateľ v priebehu konania preukázal, že bol v predmetnom období vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností a ako vlastník s poukazom na § 123 Občianskeho zákonníka mal oprávnenie vec držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ňou. V rozpore s tým súd ale jeho návrh zamietol, pričom nezisťoval či v rozhodnom období bol navrhovateľ vlastníkom predmetného obytného domu, v ktorom sa nachádzal byt odporcov. Za rovnako nesprávny označil názor súdu prvého stupňa, keď zamietnutie žaloby odôvodnil i tým, že žaloba navrhovateľa na vylúčenie veci z konkurznej podstaty TAZ š.p. v konkurze bola zamietnutá, keďže rovnaké konanie ale v opačnom garde prebieha na Krajskom súde v Bratislave, kde ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. V konaní navrhovateľ preukázal, že od júla 2009 do marca 2009 bol vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. S poukazom na ust. § 14 písm. a) a § 19 zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní zdôraznil, že k dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty navrhovateľa a preto oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí správcovi. Zamietnutie žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty podľa odvolateľa nie je rozhodnutím, ktoré by konštituovalo vlastnícke právo žalovaného v spore. Takéto rozhodnutie nie je ani rozhodnutím, ktoré by deklarovalo vlastnícke právo žalovaného. Práve naopak, vlastnícke právo svedčí tomu, komu svedčí zápis v liste vlastníctva, pokiaľ sa nepreukáže opak, čo sa nikdy nestalo. V ďalšom odvolateľ poukázal na to, že od 29.3.2009 prešlo vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na spoločnosť IUS EST ARS BONI ET AEQUI s.r.o. Podľa odvolateľa súd nesprávne posúdil vec aj vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu. Súd mal posúdiť bezdôvodné obohatenie odporcov v súlade s ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ totiž odporcovi dodal prostredníctvom tretích osôb služby a tieto tretím osobám aj uhradil. Názor súdu, podľa ktorého keďže odporca tieto odplaty za služby uhradil Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi neznamená, že odporca sa bezdôvodne neobohatil voči navrhovateľovi. Namietal tiež, že súd prvého stupňa napriek návrhom navrhovateľa nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie aktívnej legitimácie navrhovateľa a rozhodol vo veci na prvom pojednávaní, čo má za následok neúplné zistenie skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov. Nesprávne skutkové zistenia a neprávne právne posúdenie vidí navrhovateľ v tom, že súd prvého stupňa si nesprávne osvojil skutočnosť, že navrhovateľ nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností v rozhodnom období, ako aj nesprávne právne posúdil otázku bezdôvodného obohatenia. Odvolateľ tiež napadol rozhodnutie prvostupňového súdu i v časti o náhrade trov konania, keďže boli priznané vedľajšiemu účastníkovi, čo nepovažuje za správne z dôvodu, že súd nezisťoval právne vzťahy medzi hlavným účastníkom konania a oznamovateľom o vstupe do konania. K doručenému odvolaniu podali písomné vyjadrenie tak odporcovia, ako i vedľajší účastník. Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že rozsudok bol vynesený po zvážení a preskúmaní všetkých okolností, správne a spravodlivo a nemajú k nemu žiadne námietky. Dôvody navrhovateľa prvostupňový súd už preskúmal a dospel k uvedenému rozhodnutiu. Zopakovali, že ako nájomcovia daného bytu v danom období si splnili všetky povinnosti včítane zaplatenia za služby spojené s užívaním bytu a nesúhlasia s podaným odvolaním. Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 47,- Eur. K tvrdeniu navrhovateľa, že on bol vlastníkom nehnuteľností do 29.3.2009 uviedol, že zák. č. 328/1991 Zb. o konkurzne a vyrovnaní ako aj zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vlastnícke práva osobitným spôsobom v konkurznom konaní modifikujú a táto právna úprava predstavuje lex specialis k Občianskemu zákonníku, Obchodnému zákonníku a iným prameňom práva. Zdôraznil, že oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, na správcu ale neprechádza vlastnícke právo. Tento rozsah majetku tvoriaceho konkurznú podstatu je právne nezávislý na súpise majetku a na skutočnosť, či nejaký majetok konkurzu podlieha nemá nijaký vplyv zápis na liste vlastníctva. Zapísaním vecí do súpisu majetku úpadcu sa na majetok nahliada ako na majetok úpadcu a správca po dobu trvania účinkov zápisu vecí v súpise vstupuje do právneho postavenia vlastníka tejto veci, pričom príjemcom plnení z týchto právnych vzťahov sa stáva správca. Do súpisu správca pritom zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty je sporné, čo je prípad aj predmetnej nehnuteľnosti, keďže právny predchodca vedľajšieho účastníka zapísal predmetný majetok do súpisu úpadcu TAZ š.p. so spornou poznámkou v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ inicioval excidančné konanie, ktoré bolo na Okresnom súde Trnava vedené pod sp. zn. 40Cbi/6/2007 o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu, v ktorej súdy právoplatne rozhodli, že navrhovateľ nepreukázal existenciu akéhokoľvek práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu. Vedľajší účastník pritom vyvrátil domnienku, ktorá vznikla zápisom vlastníckeho práva navrhovateľa v katastri nehnuteľností. Vedľajší účastník zdôraznil, že otázka vlastníckeho práva je pri posudzovaní právneho nároku uplatneného v danom konaní druhoradá, keďže rozhodujúcou skutočnosťou je otázka trvania účinkov zápisu majetku v súpise a v tomto smere po právoplatnom rozhodnutí súdov v citovanom konaní je zrejmé, že vedľajší účastník má nehnuteľnosti zapísané v súpise bez akýchkoľvek sporných poznámok a pochybností a žalobca má nehnuteľnosti zapísané v súpise bez akéhokoľvek právne zdôvodniteľného dôvodu. Pri absencii zákonnej úpravy riešiacich konflikt zápisu totožného majetku v dvoch súpisoch, je v súlade so zásadou právnej istoty a tiež s účinkami právoplatného rozhodnutia súdu, aby sa účinky spojené so zapísaním majetku do súpisu vzťahovali na ten súpis, v ktorom sa medzi sporiacimi správcami s konečnou platnosťou rozhodlo. K tvrdeniu navrhovateľa, že predmetom súdnych konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty nie je určenie vlastníckeho práva zdôraznil, že počas konkurzného konania prakticky neprichádza do úvahy rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva, keďže na tomto určení neexistuje naliehavý právny záujem a žaloba by preto musela byť zamietnutá. Ak má totiž správca za to, že úpadca je vlastníkom nehnuteľnosti, zapíše takýto majetok do súpisu. Na druhej strane ak sa tretia osoba domnieva, že je vlastníkom vecí zapísaných do súpisu, je nevyhnutné, aby podala žalobu o vylúčenie takejto veci zo súpisu. Súdne rozhodnutie v takomto konaní potom neobsahuje výrok o určení vlastníckeho práva z dôvodu, že predmet konania je striktne daný ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd ale v konaní o vylúčenie veci zo súpisu obligatórne skúma otázku vlastníckeho práva ako otázku predbežnú. Existujúce právoplatné rozhodnutie pritom bráni súdu, aby vyriešenú prejudiciálnu otázku v ďalšom konaní inak právne posúdil. K tvrdeniu navrhovateľa, že on dodával odporcom služby spojené s užívaním bytu, vedľajší účastník uviedol, že tieto služby dodával vedľajšiemu účastníkovi a nie užívateľom bytu, keďže vzťah vedľajšieho účastníka ako prenajímateľa k nájomcom na základe nájomných zmlúv je osobitným záväzkovoprávnym vzťahom, ktorý práva a povinnosti navrhovateľa nijako nemodifikuje, ani nevytvára osobitný majetkovoprávny vzťah medzi navrhovateľom a týmito tretími subjektami. Záverom vedľajší účastník zdôraznil, že navrhovateľ opomenul, že vedľajší účastník napriek faktickému stavu z dôvodu opatrnosti a predídenia vzniku odpojenia bytov od energií, 27.2.2009 poukázal na bankový účet navrhovateľa prijaté platby nájomcov za služby spojené s užívaním bytov za november a december 2008. Uplatnil tiež námietku premlčania všetkých žalobou uplatnených nárokov. V priebehu odvolacieho konania došlo ku dňu 8.04.2013 k zániku funkcie pôvodného správcu konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, JUDr. Dušana Pohoveja a do funkcie správcu bola uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 8.04.2013 č.k. 3K 105/99-2481 ustanovená JUDr. Martina Mrázová, s ktorou súd s použitím § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pokračoval v konaní. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1, 2 písm. b/ O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bolo zaplatenie pohľadávky vo výške 439,71 Eur s príslušenstvom ako úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu odporcami v Trnave na ulici Botanickej 9 za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008. Na základe zmluvy o nájme bytu, ktorý bol zahrnutý do súpisu majetku úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, a týmto úkonom prešlo na navrhovateľa oprávnenie nakladať s majetkom, zapísaným do podstaty. Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľa súd prvého stupňa jeho návrh zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti tohto postupu. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. K odvolacej argumentácii navrhovateľa na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dopĺňa už len nasledovné: V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený môže len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený. Ustanovenie § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) O.s.p. o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O.s.p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši otázka vlastníctva (ÚS SR 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku kto bol prenajímateľom resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období. Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu, avšak dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.9.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.2.2010 odmietol dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.3.2008 vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na navrhovateľa a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR 4/2007 - 767 zo dňa 23.9.2008 sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade navrhovateľ svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam postupom podľa § 78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neosvedčil, keď nebola úspešná jeho žaloba o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu úpadcu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. Odvolací súd ohľadne aplikovania zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát tak, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/249/2008, nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zákon č. 328/1991 Zb. resp. zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v zmysle ust. § 78 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z.z., je toho názoru, že odvolateľ uvedený právny názor nesprávne interpretuje na danú vec, v ktorej je odlišná situácia, pretože v súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (ÚS SR 263/2009). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že byty, vrátane predmetného, sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a iba správca uvedeného úpadcu, a teda nie navrhovateľ, je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase považuje v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava. Keďže navrhovateľ nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči navrhovateľovi vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť navrhovateľ ani aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a správne preto konštatoval súd prvého stupňa, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v konaní. Odvolací súd sa pritom stotožnil i so závermi prvostupňového súdu, že pokiaľ by žalobou uplatnený nárok mal byť navrhovateľovi priznaný z titulu bezdôvodného obohatenia, absentuje pasívna vecná legitimácia odporcov v spore, keďže na úkor navrhovateľa sa dodaním služieb spojených s užívaním bytu bezdôvodne obohatil práve vedľajší účastník, ak tieto úhrady navrhovateľovi nezaplatil. Ak totiž navrhovateľ dodával služby do nehnuteľnosti vedľajšieho účastníka, dodával ich vedľajšiemu účastníkovi a nie užívateľom bytov. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, a to včítane správneho výroku o náhrade trov konania. Na rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania bolo v danom prípade potrebné aplikovať ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a keďže v odvolacom konaní boli fakticky úspešní odporcovia a na ich strane stojaci vedľajší účastník, vznikla navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania. Odporcovia si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili (a podľa obsahu spisu im zrejme ani žiadne nevznikli) a preto im náhrada odvolacím súdom nebola priznaná. Vedľajší účastník si náhradu trov konania uplatnil a to za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu v roku 2012, za ktorý v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len cit. vyhl.) prislúcha tarifná odmena 31,54 Eur, k čomu je potrebné v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. pripočítať tzv. režijný paušál, ktorý v roku 2012 činil 7,63 Eur a v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. i 20% DPH. Celkové trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak predstavujú 47,- Eur. Odvolací súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. k rukám advokáta vedľajšieho účastníka, podľa § 160 ods. 1 O.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.