Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sp/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200020 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200020.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľa: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. G. č. XXX, Z., právne zast.: JUDr.Peter Belovič, advokát, Advokátska kancelária, P.Pazmáňa 3, 927 01 Šaľa, proti odporcovi: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I., odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov, Sasinkova 23, 812 13 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.ORP-BA1-PP-OD-ZÚ-6457/2011 zo dňa 09.09.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. ORP-BA1-PP-OD-ZÚ-6457/2011 zo dňa 09. septembra 2011 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že odopiera navrhovateľovi vydanie cestovného pasu Slovenskej republiky. Ako dôvod odopretia odporca uviedol, že navrhovateľ je obvinený z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 zákona č. 140/1961 Zb., vyhýba sa trestnému stíhaniu tým, že sa nezdržuje na adrese bydliska a orgánom činným v trestnom konaní neoznámil miesto svojho pobytu. V súlade s § 23 ods. 1 písm. b) zákona č.647/2007 Z.z. bolo odopreté vydanie cestovného pasu Slovenskej republiky navrhovateľovi. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 18.11.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu opravný prostriedok na Krajskom súde v Bratislave, na súde miestne nepríslušnom. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.4Sp/47/2011 dňa 3.1.2012 ako súdu miestne príslušnému. V opravnom prostriedku navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, že by mal vedomosť o tom, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, žiadne rozhodnutie ani iná písomnosť o začatí trestného stíhania mu nebola doručená, v žiadnom prípade sa nevyhýba trestnému stíhaniu, pretože už cca 7 rokov žije v zahraničí na tom istom mieste. Výživné na deti z prvého manželstva uhrádzal navrhovateľ zo zahraničia prostredníctvom svojho otca v sume určenej súdom, nakoľko však v r. 2008 zostal práceneschopný, jeden čas bol úplne bez príjmu, resp. poberal sociálne dávky, nemohol zasielať otcovi výživné ako to robil. Keďže nemal vedomosť o trestnom stíhaní, nemohol toto mariť, vyhýbať sa mu a preto nebol splnený dôvod pre odopretie vydania cestovného pasu. Z tohto dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 15.8.2012 vyplýva, že tento svoje rozhodnutie považuje za správne, s poukazom na ust. § 23 ods. 1 písm. b) zák.č.647/2007 Z.z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov. Poukázal na žiadosť Okresného súdu v Galante zaslanú odporcovi, v ktorej sa uvádza, že na navrhovateľa bol vydaný príkaz na zatknutie z dôvodu, že je obvinený, že sa vyhýba trestnému stíhaniu, že sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska a že orgánom činným v trestnom konaní neoznámil adresu svojho pobytu. Krajský súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 250f a § 250l a nasl. O.s.p.., pričom zistil, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa § 23 ods. 1 písm. b) zák.č.647/2007 Z.z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vydanie cestovného dokladu sa odoprie alebo vydaný cestovný doklad sa odníme občanovi na žiadosť orgánu činného v trestnom konaní a súdu ak je proti nemu vedené trestné stíhanie a trestnému stíhaniu sa vyhýba alebo ho marí alebo je dôvodné podozrenie, že tak bude konať. Skutočnosť, ktorú tvrdí navrhovateľ v opravnom prostriedku, že nevedel, že je voči nemu vedené trestné stíhanie je v danom spore irelevantná vo vzťahu k ust. § 23 ods.1 písm. b) zák.č.647/2007 Z.z., pretože ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu zo strany správneho orgánu, ani vylúčenie jeho normatívneho účinku určitou svojvôľou správneho orgánu pri rozhodovaní o vydaní resp. odopretí vydania cestovného dokladu. Citované ustanovenie totiž predpokladá, že správnemu orgánu je doručená žiadosť zo strany orgánu činného v trestnom konaní a súdu ( v tomto prípade žiadosť zo strany Okresného súdu v Galante), v ktorej príslušný orgán, resp. súd požiada správny orgán, aby odoprel vydanie cestovného dokladu, resp. aby takýto doklad občanovi odňal. V danom prípade teda správny orgán nemá možnosť rozhodovať sa o tom či tak spraví alebo nie, pretože samotné predloženie žiadosti zo strany súdu ho k tejto skutočnosti zaväzuje. Vyplýva to z textu ustanovenia § 23 ods. 1 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že vydanie cestovného dokladu sa odoprie. Je nesporné, že takáto žiadosť zo strany súdu bola správnemu orgánu zaslaná a túto skutočnosť nenamietal ani samotný navrhovateľ v opravnom prostriedku. Okrem toho navrhovateľ musel a mal predpokladať, že ak bol zaviazaný k plneniu vyživovacej povinnosti súdom, že neplatenie výživného má za následok to, že sa vystavuje riziku trestného stíhania. Nie je rozhodujúce, či vedel, že je trestne stíhaný, ale to, že v skutočnosti trestne stíhaný je, pretože si musel byť vedomý, že platenie výživného zanedbal. To, že navrhovateľ žije cca 7 rokov v cudzine ho žiadnym spôsobom nezbavuje povinnosti oznamovať príslušným orgánom adresu na ktorej sa v súčasnej dobe zdržiava. Okrem toho je nelogické jeho tvrdenie, že by nevedel o trestnom stíhaní, pretože príkaz na zatknutie bol vydaný na navrhovateľa ešte 11.5.2007 a ako sám priznáva, bol v styku s otcom, ktorý mu mohol túto skutočnosť oznámiť. Navrhovateľ v opravnom prostriedku ďalej uvádza, že pokiaľ by vedel, že má zameškané výživné, toto by uhradil. Na margo tejto skutočnosti súd musí uviesť, že v prípade, že by tento úmysel mal navrhovateľ, bol by dlžné výživné v skutočnosti uhradil, zároveň by odpadol dôvod pre ktorý mu nebol vydaný cestovný doklad a navyše by zanikla trestnosť jeho konania v súlade s ustanovením § 214 Trestného zákona ( § 86a Trestného zákona, ktorý je platný v súčasnej dobe). Ako bolo už vyššie uvedené, dôvodom pre ktorý súd potvrdil napadnuté rozhodnutie je skutočnosť, že odporca konal v intenciách ust. § 23 ods. 1 písm. b) zák.č.647/2007 Z.z., keď na základe žiadosti doručenej mu zo strany súdu odoprel navrhovateľovi vydať cestovný doklad Slovenskej republiky. Odporca nemohol v žiadnom prípade skúmať za akých podmienok je proti navrhovateľovi vedené trestné stíhanie, či sa v skutočnosti vyhýba tomuto trestnému stíhaniu a tieto fakty bol povinný akceptovať pri vydávaní svojho rozhodnutia. Dôvodnosť trestného stíhania a skúmania tejto otázky presahuje rámec právomoci správneho orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., keď procesne neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.