Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200036 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200036.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G. O. č. XXXX/XX, XXX XX V. A., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Darina Jelínková, Janotova 14, 841 05 Bratislava proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Kollárova ul. 31, 917 02 Trnava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KRPZ-TT- KDI3-ODV-103/2011 zo dňa 20. septembra 2011, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 24.1.2012 sa žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Dunajská Streda č.p.:ORPZ-DS-ODI2-P-480/2011 zo dňa 30.6.2011, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,-Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zák.č. 372/1990 Zb.. Právna zástupkyňa žalobcu v žalobe namietala, že v konaní bola zistená vážna procesná chyba, keďže žalobca neprevzal rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu do vlastných rúk, ale prevzala ho jeho manželka. Okrem toho namietala, že žalobca sa dopustil priestupku z dôvodu „vis maior“ a to v krajnej núdzi, ktorá spočívala v tom, že v čase keď riadil svoje motorové vozidlo mu došlo zle, preto nezastavil pred signalizačným zariadením, ale pokračoval v jazde, aby si zakúpil piť, nakoľko jazdil v dopravnej zápche a nepil žiadne tekutiny. Z jeho strany sa teda jednalo o mimoriadnu situáciu, ktorú nemohol ovplyvniť, potom ako ho príslušníci polície kontrolovali mu museli zavolať rýchlu lekársku pomoc. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 4.5.2012 vyplýva, že žalovaný sa nestotožňuje s názorom právnej zástupkyne žalobcu v súvislosti s nedoručením napadnutého rozhodnutia žalobcovi, pretože zásielka bola zaslaná žalobcovi poštou a túto prevzala osoba poverená na prevzatie zásielok za žalobcu, čo je vyznačené aj na doručenke nachádzajúcej sa v spise. Ďalej preukázali, že žalobca okrem toho, že sa dopustil priestupku, keď nerešpektoval červený svetelný signál „Stoj“ vozidlo nezastavil a pokračoval v jazde porušil aj ďalšie povinnosti vodiča, na základe ktorých nesmie vodič riadiť motorové vozidlo, ak je jeho schopnosť znížená úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou. Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Dunajská Streda, č.p.: ORPZ-DS-ODI2-P-480/2011 zo dňa 30.6.2011 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že dňa 20.4.2011 o 14,00 hod. v meste Bratislava viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 EVČ DS-335 CU po štátnej ceste č. I/61 (Bajkalská ulica) smerom na Trnavskú cestu, kedy v križovatke ulíc Bajkalská a Trenčianska nerešpektoval červený svetelný signál „Stoj!“ signalizačného zariadenia pre jeho smer jazdy, svoje vozidlo nezastavil pre svetelným signalizačným zariadením a pokračoval v jazde, pričom následne bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou, čím porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie dňa 25.7.2011, v ktorom poukázal na to, že dopravné predpisy porušil z dôvodu náhlej nevoľnosti a potreby urýchlene sa napiť. Druhostupňový správny orgán Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trnava rozhodnutím číslo: KRPZ-TT-KDI3-ODV-103/2011 zo dňa 20.septembra potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom v súvislosti s obranou žalobcu poukázal na to, že priestupok bol riadne zdokumentovaný príslušníkmi policajnej hliadky, ktorí žalobcu kontrolovali, pričom žalobca svojim konaním porušil aj ďalšie predpisy, keď viedol motorové vozidlo v čase, keď trpel nevoľnosťou. Krajský súd v Trnave na pojednávaní konanom dňa 27.6.2013 prejednal vec v zmysle § 246 ods. 1, O.s.p., § 246a ods. 2,3 O.s.p. a § 247 ods. 1, 2 O.s.p., pričom zistil, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.6.2013 uviedla, že sa pridržiava dôvodov žaloby a naďalej považuje za vážnu procesnú chybu tú skutočnosť, že správny orgán nedoručil napadnuté rozhodnutie žalobcovi do vlastných rúk. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 4.5.2012 a v súvislosti s doručovaním rozhodnutia poukázal na to, že v rámci správneho konania všetky písomnosti zasielané žalobcovi prevzala jeho manželka a preto nevidí dôvod, prečo by nemohla prevziať aj napadnuté rozhodnutie. Podľa § 22 ods. 1 písm. j) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (1) Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, 3d) Podľa § 22 ods. 2 písm. d) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (2) Za priestupok podľa odseku 1 d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov, Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (2) Účastník cestnej premávky je ďalej povinný b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, Podľa § 4 ods. 2 písm. e) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (2) Vodič nesmie e) viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou. Krajský súd v Trnave v súvislosti s námietkou právnej zástupkyne žalobcu o nedoručení napadnutého rozhodnutia žalobcovi do vlastných rúk dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná a to z dôvodu, že na doručenke, ktorá je priložená k druhostupňovému rozhodnutiu je podpísaná splnomocnená osoba s vyznačením čísla splnomocnenia. Ohľadne námietky žalobcu, že osoba poverená žalobcom na prevzatie zásielok nemala taký druh splnomocnenia, ktorý by ju oprávňoval prevziať napadnuté rozhodnutie súd poukazuje, že Slovenská pošta doručuje úradné zásielky do vlastných rúk adresátovi, resp. osobe, ktorú tento adresát splnomocnil na prevzatie takýchto zásielok, pričom nie je jej povinnosťou skúmať, či určitý druh zásielky môže splnomocnenec prevziať, resp. či nemôže takýto druh zásielky prevziať. Podľa názoru krajského súdu druhostupňový správny orgán neporušil žiadnu zákonnú povinnosť pri doručovaní napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o samotný priestupok žalobca nepopiera, že sa tohto dopustil, avšak ako poľahčujúcu okolnosť uvádza, že nastali určité okolnosti, ktoré výrazne ovplyvnili to, že musel pokračovať v jazde bez rešpektovania svetelnej signalizácie, ktorá mu prikazovala zastaviť. Malo sa jednať o zdravotné problémy - nevoľnosť, vyplývajúca z dehydratácie organizmu a preto žalobca v snahe zabezpečiť si tekutiny nedbal na pokyny signalizačného zariadenia. V tejto súvislosti sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného, ktorý poukázal, že žalobca porušil týmto konaním aj ust. § 4 ods. 2 písm. e) zák.č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého vodič nesmie viesť vozidlo, ak je jeho schopnosť viesť vozidlo znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou. Tým, že žalobca viedol motorové vozidlo, keď bola jeho schopnosť znížená nevoľnosťou vážne ohrozoval životy a zdravie ďalších účastníkov cestnej premávky. Priťažujúcou okolnosťou v tomto smere je skutočnosť, že žalobca ako vodič z povolania by si mal byť tohto faktu vedomý a preto bolo jeho povinnosťou, ak pocítil nevoľnosť vozidlo zastaviť kdekoľvek a privolať si zdravotnú pomoc, bez ohľadu na to, či sa nachádzal v úseku križovatky alebo mimo nej. Súd vyhodnotil preto obranu žalobcu ako účelovú, ktorej snahou bolo zbaviť sa priestupkovej zodpovednosti. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie správnych orgánov je správne, pričom zistil, že správne orgány v dostatočnej miere zdôvodnili o ktoré dôkazy opierajú svoje rozhodnutie, teda rozhodnutie správneho orgánu je náležite odôvodnené s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, ako aj s opisom úvah, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.