Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200042 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200042.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr.Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne: L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX M. O., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor posudkových činností, Špitálska č.8, 812 67 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo AA/2012/01712-NSVOPC zo dňa 12.1.2012 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor posudkových činností číslo: AA/2012/01712-NSVOPC zo dňa 12. januára 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 26.1.2012 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky č.A/2011/25785 zo dňa 4.10.2011, ktorým tento prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne o vydanie parkovacieho preukazu z dôvodu, že žalovaná nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č.447/2008 Z.z. a nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. Žalobkyňa v žalobe namietala, že nie je spokojná s rozhodnutím ako aj s posúdením jej zdravotného stavu posudkovým lekárom, pretože trpí nevyliečiteľnou chorobou a ďalšími inými chorobami. Nemôže sa v žiadnom prípade prepravovať hromadnou dopravou z dôvodu častej inkontinencie a z dôvodu, že trpí anémiou. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 1.3.2012 uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný posudkovým lekárom, ktorý po zohľadnení všetkých lekárskych nálezov vypracoval lekársky posudok podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 % podľa prílohy č. III., kapitoly X.C, bod 2, písm. b) zákona č.447/2008 Z.z. Z predloženej zdravotnej dokumentácie nie je odborným lekárskym nálezom potvrdená klinicky významná inkontinencia stolice - stupeň inkontinencie a jej výskyt nie je charakterizovaný ako častý. Posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu na základe objektívnych nálezov skonštatoval, že žalobkyňa sa dokáže premiestniť napriek opisovanému zdravotnému stavu prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, dokáže nastupovať a vystupovať, udržať sa a zvládnuť inú situáciu v ňom. Preto posudkový lekár dospel k záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Z prvostupňového rozhodnutia č.A/2011/25785 zo dňa 4.10.2011 vyplýva, že žalobkyňa si dňa 5.8.2011 podala žiadosť o vydanie parkovacieho preukazu, ktorá jej bola rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky - odbor sociálnych vecí a rodiny zamietnutá z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 zák.č.447/2008 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 19.10.2011 odvolanie, v ktorom namietala, že nemôže cestovať ani autobusom, ani vlakom, pretože je anemická, slabá, nemá stabilitu a v autobuse nie je WC. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo AA/2012/01712-NSVOPC zo dňa 12.1.2012 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom k jednotlivým námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní uviedol, že na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom druhostupňového správneho orgánu nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom aj napriek zistenému zdravotnému postihnutiu a takisto nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, teda nespĺňa podmienky na vydanie parkovacieho preukazu, ktoré sú ustanovené v § 17 zák.č.447/2008 Z.z.. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 27.6.2013 v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.. Na pojednávaní konanom dňa 27.6.2013 žalobkyňa uviedla, že nie je možné, aby sa prepravovala verejnou dopravou, pretože za deň má aj 20 krát stolicu a jej ošetrujúci lekár v lekárskej správe z 28.12.2012 skonštatoval, že pri cestovaní je nutné, aby využívala osobné motorové vozidlo, pretože jej zdravotný stav nedovoľuje využívanie hromadnej cestnej dopravy. Takisto na pojednávaní žalobkyňa predložila potvrdenie od hematológa z 3.6.2013, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa musí neustále dostávať transfúziu resp. infúzie. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že u žalobkyne je nesporné, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sporná je však otázka jej mobility. V tomto smere poukázal na závery komplexného lekárskeho posudku ako aj posudky posudkových lekárov prvostupňového správneho orgánu a druhostupňového správneho orgánu z ktorých vyplýva, že zdravotné postihnutie žalobkyne nie je takej intenzity, aby bola odkázaná na individuálnu prepravu. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. (6) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 17 zák.447/2008 Z.z. (1) Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. (2) Parkovací preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 9, je určený na uplatnenie výhod podľa osobitného predpisu. 12) (3) Parkovací preukaz obsahuje a) na prednej strane v jej ľavej časti 1. biely symbol užívateľa vozíka na tmavomodrom pozadí, 2. dátum, ktorým končí platnosť parkovacieho preukazu, 3. evidenčné číslo parkovacieho preukazu, 4. názov a odtlačok úradnej pečiatky príslušného orgánu, ktorý parkovací preukaz vyhotovil a podpis oprávneného zamestnanca tohto orgánu, b) na prednej strane v jej pravej časti 1. slová "Parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím" uvedené väčším typom písma, 2. slová "parkovací preukaz" vo vybraných jazykoch Európskej únie malým typom písma, pričom ako prvé sú tieto slová uvedené v anglickom jazyku, 3. slová "Model Európskej únie", 4. v pozadí kód Slovenskej republiky vyjadrený písmenami "SK" obkolesený prstencom dvanástich hviezdičiek symbolizujúcich Európsku úniu, c) na zadnej strane v jej ľavej časti 1. priezvisko fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa vyhotovuje parkovací preukaz, 2. meno fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa vyhotovuje parkovací preukaz, 3. podpis fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa vyhotovuje parkovací preukaz, ak je schopná sa podpísať, 4. fotografiu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa vyhotovuje parkovací preukaz, d) na zadnej strane v jej pravej časti 1. slová "Tento preukaz oprávňuje držiteľa k využívaniu vyhradených parkovacích miest a zariadení v členských štátoch EÚ", 2. slová "Preukaz je potrebné umiestniť v prednej časti vozidla tak, aby bola predná časť preukazu jasne viditeľná na účely kontroly". (4) Parkovací preukaz má rozmery 106 mm na výšku a 148 mm na šírku, je bledomodrej farby s výnimkou bieleho symbolu užívateľov vozíka, ktorý má tmavomodré pozadie. Parkovací preukaz obsahuje ochranný prvok hologram a je pokrytý plastickou hmotou. (5) Doba platnosti parkovacieho preukazu je neobmedzená, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nezanikne nárok na parkovací preukaz. (6) Parkovací preukaz je potrebné umiestniť v prednej časti vozidla tak, aby bola predná časť parkovacieho preukazu jasne viditeľná na účely kontroly. V súvislosti so vznesenými námietkami krajský súd dospel k záveru, že tak ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, rovnako aj v žalobe žalobkyňa namietala, že trpí inkontinenciou stolice a z tohto dôvodu nie je možné, aby cestovala verejnou dopravou. Ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia predložila žalovanému lekársku správu od gastroenterológa zo dňa 9.12.2011, v ktorej tento lekár špecialista konštatuje, že v dôsledku 6 až 20 stolíc denne nie je možné, aby žalobkyňa vzhľadom na jej zdravotný stav využívala cestovanie prostriedkami hromadnej dopravy a že pri cestovaní je nutné, aby využívala osobné motorové vozidlo. Posudkový lekár v lekárskom posudku zo dňa 31.12.2011, ktorý bol podkladom pre druhostupňové rozhodnutie konštatuje v súvislosti so zistenou inkontinenciou stolice, že u žalobkyni nie je potvrdená klinicky významná inkontinencia a jej výskyt nie je charakterizovaný ako častý. Závery tohto lekárskeho posudku boli prebraté do komplexného posudku vypracovaného dňa 12.1.2012. Podľa názoru krajského súdu nie je v danom smere zo strany žalovaného dostatočne zistený skutkový stav, pretože žalovaný, ktorý odkazuje na závery lekárskej správy z 31.12.2011 a závery komplexného posudku z 12.1.2012 sa v nedostatočnej miere zaoberal otázkou čo znamená konštatovanie, že inkontinencia nie je klinicky významná. Úlohou posudkových lekárov bolo zdôvodniť túto skutočnosť s prihliadnutím na otázku periodicity výskytu inkontinencie u žalobkyne a jasne a zrozumiteľne uviesť prečo výskyt 6 až 20 stolíc denne nemožno považovať za častý výskyt inkontinencie. V tejto súvislosti súd konštatuje, že problém inkontinencie je aj problémom, ktorý vzhľadom na jej stupeň a periodicitu treba posudzovať individuálne a to aj z hľadiska zachovania ľudskej dôstojnosti postihnutého. Osobitným faktorom z hľadiska zachovania ľudskej dôstojnosti je preprava postihnutej osoby prostriedkami hromadnej dopravy. Každý prípad treba riešiť individuálne s prihliadnutím na jeho osobité okolnosti. Žalobkyňa uvádza 6 až 20 stolíc denne, ktoré jej znemožňujú cestovať prostriedkami hromadnej dopravy a posudkový lekár sa vôbec nezaoberal týmto jej tvrdením, ani vo vzťahu k otázke zachovania ľudskej dôstojnosti žalobkyne pri preprave. Konštatovanie, že inkontinencia, ktorou trpí žalobkyňa, nie je klinicky významná je príliš všeobecné ako aj konštatovanie že výskyt inkontinencie u žalovanej nie je častý. Súdu nie je jasné, aký výskyt inkontinencie treba chápať ako častý a kde je hranica pri ktorej možno už jednoznačne konštatovať, že výskyt inkontinencie je významným faktorom výrazne ovplyvňujúcim ľudskú dôstojnosť postihnutého pri preprave prostriedkami verejnej dopravy. V tomto smere treba chápať problém zachovania ľudskej dôstojnosti ako problém nielen medicínsky, ale aj etický. Osoba postihnutá inkontinenciou často trpí pocitmi hanby a menejcennosti. Preto je potrebné, aby posudkoví lekári dôsledne v každom individuálnom prípade rozobrali otázku frekvencie a výskytu inkontinencie a tento problém nezovšeobecňovali. Krajský súd preto konštatuje, že lekárske posudky, ktoré boli podkladom pre napadnuté rozhodnutie v nedostatočnej miere reagovali na problém inkontinencie stolice žalobkyne a teda v nedostatočnej miere zistili celkový skutkový stav. Okrem toho z lekárskych správ, ktoré doložila žalobkyňa vyplýva, že táto trpí anémiou, pričom posudkoví lekári toto ochorenie charakterizovali tak, že anémia nie je prítomná v období aktivácie ochorenia a nemožno ju charakterizovať ako trvalú súčasť ochorenia, pričom celková slabosť vyplývajúca z tejto choroby je prítomná len v určitých obdobiach, nie trvale. Toto konštatovanie je v rozpore s lekárskym nálezom, ktorý doložila žalobkyňa žalovanému. Z lekárskej správy hematológa a transfuziológa zo dňa 17.10.2011 vyplýva, že žalobkyňa trpí ťažkou anémiou s miernou progresiou tejto choroby. Úlohou posudkových lekárov bolo reagovať na túto lekársku správu a zrozumiteľne zdôvodniť, z akého dôvodu došli k záveru, že zistená anémia u žalobkyne nemá trvalý stav. Skutočnosť na ktorú poukazuje žalovaný, že žalobkyňa nepredložila na jeho výzvu odborný lekársky nález gastroentrológa pre účely zistenia zdravotného stavu je podľa názoru súdu nepreukázaná, pretože žalovaný výzvou zo dňa 8.12.2011 skutočne žiadal žalobkyňu o doloženie takéhoto dokladu, pričom žalobkyňa doložila žalovanému lekársku správu z 9.12.2011, v ktorej je konštatované u žalobkyni ochorenie ulcerózna kolitída, inkontinencia a anémia a v ktorej odborný lekár uviedol, že u žalobkyni je nutné využívať pri preprave osobné motorové vozidlo, lebo zdravotný stav žalobkyne neumožňuje, aby táto využívala prostriedky verejnej hromadnej dopravy. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnila. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.