Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sp/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200460 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200460.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa katastra Trnava, Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti: C. G., nar. XX.XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Q., o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1950/12-01 zo dňa 06.06. 2012, t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu Správa katastra Trnava č. V 1950/12-01 zo dňa 6. júna 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Účastníčke C. G. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods.1 až 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov tak, že podľa § 31 ods. 1-3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností zamietol návrh na vklad záložného práva podaný dňa 07.05. 2012 pod č. k. V 1950/12 spolu so Zmluvou o zriadení záložného práva č. 066/2012- ŠTE spísanou dňa 23.04. 2012 na základe Zmluvy o úvere č. 207200265 zo dňa 21.07. 2011. Predmetom návrhu na vklad záložného práva sú spoluvlastnícke podiely v rozsahu 1/27 k jednotlivo špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. T., obec T. zapísané na LV č. XXX, parcela registra C č. 413/2 - záhrady o výmere 266 m2, parcela registra C č. 413/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola predložená ako príloha návrhu na vklad, odporuje zákonu. Pri skúmaní jej obsahu zistil, že za záložcu zmluvu podpísal splnomocnenec, ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, pričom tento mal byť záložcom splnomocnený Dohodou o splnomocnení podpísanou splnomocniteľom dňa 05.04. 2011. Uvedená dohoda je formulár, v ktorom je osoba splnomocnenca predtlačená, vypĺňajú sa len údaje o splnomocniteľovi, označenie osoby konajúcej za splnomocnenca, číslo úverovej zmluvy a popis nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že splnomocniteľ nemal možnosť si vybrať svojho splnomocnenca sám, čo je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Ďalej bol odcitovaný text § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka a vyslovený záver, že uvedená dohoda napĺňa skutkovú podstatu uvedenú v § 53 ods. 1 OZ a preto je v spojení s § 53 ods. 5 OZ neplatná a vyslovil záver, že navrhovateľ predložil návrh na vklad záložného práva, ktorého prílohu tvorila Zmluva o zriadení záložného práva, ktorú v mene záložcu podpísal splnomocnený zástupca na základe neplatnej Dohody o splnomocnení, konajúci v rozpore so záujmami zastúpeného. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 23.04. 2012 bola na účel zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa voči C. G., vzniknutých z úverovej zmluvy, uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 066/2012-ŠTE navrhovateľom ako záložným veriteľom a C. G. zastúpenou združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ako záložcom. Zastúpenie vzniklo na základe Dohody o splnomocnení č.207200265 zo dňa 23.04. 2012. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vyvodzuje z toho, že Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s prekladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, nesprávne zistila skutkový stav a nesprávne právne posúdila plnomocenstvo. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a zároveň obsahuje všetky náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok a sám si vybral splnomocnenca, ktorému vzniklo oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu, pričom z toho vznikli práva a povinnosti priamo záložcovi. Pri vyslovovaní záveru o rozpore záujmov záložcu a jeho splnomocneného zástupcu nevychádzal správny orgán z presného a úplného zistenia skutkového stavu veci, ale len z nepodloženého predpokladu rozporu, ktorého reálna existencia nebola preukázaná. Dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci právny úkon, na ktorom sa nepodieľal zmluvný veriteľ. Dohodu o splnomocnení nie je možné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (jedná sa o bezplatné zastupovanie splnomocneným zástupcom) a preto nemožno vysloviť záver o neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle § 53 OZ. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. V súlade s ust. § 250m ods. 3 O.s.p. súd za účastníka konania podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. považoval aj C. G., ktorá sa na výzvu súdu k veci nevyjadrila. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa predvolaní navrhovateľ ani odporca nedostavili, ospravedlnili svoju neprítomnosť a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd preto v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. §250g ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti týchto účastníkov. Prítomná účastníčka C. G. k veci uviedla, že si spomína na uzavretie úverovej zmluvy na sumu cca 500 eur, ale nie si je vedomá toho, že by podpisovala aj dohodu o splnomocnení, resp. akúkoľvek písomnosť týkajúcu sa jej nehnuteľnosti. Nemala žiadnu vedomosť o existencii združenia ProHelp, nemala žiaden záujem sa nechať nimi zastupovať, ani nebola informovaná o možných následkoch uzavretej dohody o splnomocnení v súvislosti so záložným právom alebo katastrálnym konaním. Pri podpise zmluvy si vôbec nevšimla, že zároveň udeľuje nejakú plnú moc. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konania predchádzajúceho jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť jednak vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie a jednak na skutočnosť, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Odporca ako orgán verejnej moci uplatňoval pri vydávaní rozhodnutia svoju kompetenciu v zmysle zák. č. 162/1995 Zb.. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje, či predložená zmluva obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a zároveň skúma, či takáto zmluva bola uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa platnosti právnych úkonov, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálneho zákona). Podľa § 31 zák.č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona (1)Správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 23 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pre platnosť právneho úkonu ust. § 37 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa § 22 ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z predloženého spisového materiálu súd zistil, že dňa 21.07. 2011 bola v Trnave splnomocniteľkou C. G. podpísaná Dohoda o splnomocnení, majúca preukázať existenciu právneho vzťahu zastúpenia na účely uzatvorenia záložnej zmluvy podľa § 552 OZ medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpeným predsedom občianskeho združenia H. E., pričom Dohoda o splnomocnení bola tvrdeným splnomocnencom podpísaná až dňa 23.04. 2012 v Bratislave. V bode 1. Dohody o splnomocnení je uvedený ako účel splnomocnenia naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., č. zmluvy 207200265. V bode 3. je uvedené, že " ...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva...." V bode 4. je uvedená špecifikácia jednotlivých nehnuteľností podľa údajov uvedených v jednotlivých listoch vlastníctva. Zmluva o úvere č. 207200265 nie je súčasťou administratívneho spisu. Napriek tomu správny orgán posudzoval zrejme vzhľadom na vecné a časové súvislosti Dohodu o splnomocnení ako súčasť Zmluvy o úvere, ktorá spĺňa podmienky pre uznanie za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. Zásadný nedostatok preskúmavaného rozhodnutia súd vidí v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nepovažuje za zrozumiteľné, určité, a presvedčivé. Absentuje v ňom akékoľvek vysvetlenie úvahy správneho orgánu v súvislosti s oboznámenými a zistenými skutočnosťami a s použitými právnymi predpismi. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby účastník, resp. každá tretia osoba, ktorá sa s ním má možnosť oboznámiť si mohla utvoriť z odôvodnenia rozhodnutia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. Podľa dostupnej literatúry zaoberajúcej sa otázkou náležitostí správneho rozhodnutia, v odôvodnení po opísaní podstaty veci má nasledovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie. Je potrebné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom sa uvedú závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia. Bez predloženia konkrétnej úverovej zmluvy, s ktorou vecne súvisí tak Dohoda a splnomocnení a v konečnom dôsledku aj predložený návrh na vklad záložného práva nemohol správny orgán vyhodnotiť situáciu tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom treba zdôrazniť, že záver o neplatnosti Dohody pre napĺňanie skutkovej podstaty § 53 ods. 1 OZ bol skonštatovaný bez akéhokoľvek odôvodnenia, po odcitovaní textu § 53ods. 1 a 5 OZ. O návrhu na vklad bolo teda rozhodnuté s poukazom na rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného odôvodnený a preukázaný tým, že označenie zastupujúceho subjektu bolo uvedené v predtlači, a následne bol vyslovený záver, že navrhovateľ predložil návrh na vklad záložného práva, ktorého prílohu tvorila Zmluva o zriadení záložného práva, ktorú v mene záložcu podpísal splnomocnený zástupca na základe neplatnej Dohody o splnomocnení, konajúci v rozpore so záujmami zastúpeného. O návrhu na vklad bolo rozhodnuté evidentne obdobným spôsobom ako v ďalších konaniach, kde bol podaný obdobný návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam. Súd si je vedomý, že aj odporca rozhoduje o množstve obdobných návrhov a preto otázku právneho vyhodnotenia považuje za vyriešenú vzhľadom na konštantnú judikatúru súdov. Rovnako súd nespochybňuje právo a povinnosť správneho orgánu v obdobných veciach rozhodovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely (§3 Správneho poriadku). Na druhej strane však musí trvať na splnení si povinnosti správneho orgánu, zabezpečiť si pre rozhodnutie všetky relevantné podklady a na základe v konaní preukázaných konkrétnych skutočností zákonom stanoveným spôsobom odôvodniť myšlienkovú úvahu, ktorou v danej konkrétnej veci dospel k relevantnému rozhodnutiu. Z nedostatočného zistenia skutkového stavu potom vyplynulo aj nedostatočne konkrétne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom v zmysle § 250 l O.s.p. v spojení s ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O náhrade trov konania navrhovateľa a účastníčky konania v zmysle § 250m O.s.p., rozhodol súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Procesne úspešnému navrhovateľovi v zmysle § 2 ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb. neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (250s O.s.p.).