Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sd/95/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200469 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200469.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: N. T., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX H., ul. I. XX, právne zastúpený: JUDr. F. T., bytom XXX XX H., P. D. XXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne t a k t o r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. júna 2012 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. augusta 2012 p o t v r dz u j e . Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.06. 2012 odporkyňa navrhovateľovi, uznanému za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priznala od 27.08. 2011 invalidný dôchodok v sume 343,10 eur mesačne. Výška tejto dávky bola najskôr stanovená v sume 337 eur mesačne, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7932 x 44,3562 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756. Takto určená suma bola ďalej zvyšovaná podľa ust. § 82 zák. č. 461/2003 Z.z.. V odvolaní podanom proti rozhodnutiu navrhovateľ namietal nezohľadnenie doby poistenia v období 08.12. 1997 až 19.01. 2004, nakoľko počas tejto preukázateľne trvalo sociálne poistenie v spoločnosti ARS ANTIQUA, spol. s r.o. Bratislava a žiadal aj zhodnotiť priemerný hrubý zárobok v zmysle konečného rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č. 15 C/29/1998-48 zo dňa 29.11. 2002, ktorý bol za mesiac január - marec 1998 v sume 16 136,- Sk mesačne brutto. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.09. 2012 poukázala na skutočnosť na základe čiastočného rozsudku OS Bratislava II. č. 15 C/239/98 - 41 zo dňa 01.03. 2002, bolo navrhovateľovi zhodnotené celé obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia. Vzhľadom na rozsudok OS Bratislava II. 15 C/239/98 zo dňa 29.11. 2002, ktorým bolo navrhovateľovi priznané právo na náhradu mzdy za obdobie šiestich mesiacov, t.j. 01.07. 1998-31.12. 1998 bolo v tomto smere zmenené napadnuté rozhodnutie tak, že boli správne zhodnotené vymeriavacie základy, čo bolo podkladom pre zmenové rozhodnutie zo dňa 24.08. 2012, ktorým došlo k zvýšeniu sumy priznaného invalidného dôchodku od 27.08. 2011. Pre započítanie tejto náhrady mzdy na účely výšky dôchodkovej dávky bolo v súlade s § 257 zák. č. 461/2003 Z.z. odkazujúceho na § 16 ods. 1 písm. c) zák. č. 274/1994 Zb. potrebné aplikovať právny predpis účinný v čase, za ktoré vyplatená náhrada mzdy patrí. Nebolo možné vyhovieť žiadosti o zohľadnenie priemerného mesačného zárobku v období 08.12. 1997-19.01. 2004 (mimo) obdobia 01.07. 1998-31.12. 1998, nakoľko za toto obdobie navrhovateľovi nebola priznaná náhrada mzdy, nemal preto na účely dôchodkového poistenia určený žiadny vymeriavací základ. Zmenovým rozhodnutím zo dňa 24.08. 2012 odporkyňa zmenila napadnuté rozhodnutie tak, že navrhovateľovi priznala invalidný dôchodok od 27.08. 2011 v sume 343,80 eur mesačne, ktorý bol stanovený v sume 337,70 eur mesačne ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7949 x 44,3562 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756. Takto určená suma bola ďalej zvyšovaná podľa ust. § 82 zák. č. 461/2003 Z.z.. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom splnomocnený zástupca navrhovateľa trval na dôvodnosti podaného odvolania, nakoľko odporkyňa pochybila, keď napriek zahrnutiu celého obdobia 08.12. 1997-19.01. 2004 do obdobia dôchodkového poistenia, nezohľadnila pre celé toto obdobie sumu 16 136,- Sk mesačne ako náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, ako to vyplýva z rozsudku OS Bratislava II. 15 C/239/98 zo dňa 29.11. 2002. Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 73 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 257 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Osobný vymeriavací základ v období pred 01.01. 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 01.01. 1993 do 31.12. 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok. Podľa § 16 ods. 1 písm. c) zák. č. 274/1994 Zb. o sociálnej poisťovni Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov je náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov, 19a) náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Podľa § 61 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce platného do 31.03. 2002 (1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. (2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Podľa § 63 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce platného do 31.03. 2002 Pri neplatnej dohode o rozviazaní pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nárokov zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom (§ 61). Zamestnávateľ nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody uplatňovať nemôže. Z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že napadnutým rozhodnutím bolo vydané rozhodnutie vo veci žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok spísanej 14.11. 2011 s dátumom uplatnenia nároku 20.06. 2011, pričom v tom čase bola sporná otázka platnosti skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa ARS ANTIQUA, s.r.o., nakoľko bolo vedené konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Čiastočným rozsudkom OS Bratislava II. č.k. 15 C/239/98-41 zo dňa 01.03. 2002, právoplatného dňa 12.04. 2002 bolo určené, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou navrhovateľovi listom z 29.06. 1998 je neplatné a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu stále trvá s tým, že o náhrade mzdy bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Konečným rozsudkom OS Bratislava II. č.k. 15 C/239/98-48 zo dňa 29.11. 2002, právoplatným dňa 10.02. 2003 bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy 96 816,- Sk s prísl. a náhradu trov konania. Priznaný nárok vychádzal z uplatneného nároku na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie 01.07. 1998-31.12. 1998, bol vypočítaný z priemerného hrubého zárobku v rozhodnom období 16 136,- Sk mesačne. Na základe týchto rozsudkov a skutočností zistených v súvisiacom konaní odporkyňa rozhodnutím č. 705-0200043112-GC09/2012 zo dňa 05.04. 2012 rozhodla, že sociálne poistenie navrhovateľa v spoločnosti ARS ANTIQUA, s.r.o. trvá ku dňu 19.01. 2004. Vychádzala zo skutočnosti, že preukázateľne nedošlo k skončeniu pracovného pomeru, ale zároveň bola spoločnosť ARS ANTIQUA, spol. s r.o. dňa 20.01. 2004 vymazaná ex offo z obchodného registra. Navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby mu bol uznaný vymeriavací základ vo výške 16 136,- Sk mesačne za celé obdobie 08.12. 1997-19.01. 2004, v ktorom bol neplatne skončený jeho pracovný pomer, bez ohľadu na to, že náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru v zmysle § 61 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. , zákonníka práce platného v danom období, mal priznanú iba za obdobie 01.07. 1998-31.12. 1998, tak ako si to uplatnil žalobným návrhom v konaní pred OS Bratislava II. vedeným pod sp. zn. 15 C/239/98. Tento súd bol viazaný rozsahom žalobného návrhu a preto mohol rozhodnúť iba o náhrade mzdy v uplatnenom rozsahu, napriek tomu, že neplatnosť ukončenia pracovného pomeru trvala dlhšie obdobie. Odporkyňa postupovala správne v súlade s § 257 veta druhá zák. č. 461/2003 Z.z., keď pri zohľadňovaní vymeriavacieho základu v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) zák. č. 274/1994 Zb. prihliadla iba na náhradu mzdy plynúcu z neplatného rozviazania pracovného pomeru priznanú právoplatným súdnym rozhodnutím. Postup požadovaný navrhovateľom, t.j. použitie vymeriavacieho základu vo výške stanovenej v rozsudku OS Bratislava II. ako priemerný mesačný zárobok za rozhodné obdobie január - marec 1998 na celé obdobie 08.12. 1997-19.01. 2004 nemá oporu v zákone. V tejto súvislosti súd pripomína, že zákon č. 65/1965 Zb. § 61 ods. 2 stanovuje limity pre výšku náhrady mzdy, v prípade dlhšie trvajúceho obdobia, za ktoré by sa mala zamestnancovi náhrada mzdy poskytnúť. V takomto prípade rozhoduje súd a bolo právom navrhovateľa uplatniť si v súdnom konaní nárok na náhradu mzdy za celé do úvahy prichádzajúce obdobie. Len takto stanovená suma by mohla byť za príslušné obdobie zohľadnená ako vymeriavací základ. Z obsahu spisu vyplýva, že nezrovnalosť spočívajúca v nezohľadnení dodatočne zistených vymeriavacích základov za obdobie 01.07. 1998-31.12. 1998 bola odstránená vydaním zmenového rozhodnutia zo dňa 24.08. 2012, ku dňu rozhodovania súdu teda nie sú preukázané žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia v spojení so zmenovým rozhodnutím. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.