Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200664 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200664.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Ing. Vladimír Šišovský - Royal Market, M. Bela 5, 921 01 Piešťany proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č.: 42241-2/2012-BA zo dňa 18.10.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č.: 42241-2/2012-BA zo dňa 18. októbra 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na trovách konania 21,54 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č.: 42241-2/2012-BA zo dňa 18.10.2012, ktorým táto v odvolacom konaní zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, č. 70-33/2012 TT z 27.8.2012 o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 31.12.2008 potvrdila. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko žalovaná svoje rozhodnutie založila na neúplných a nesprávnych skutkových zisteniach. Namietal, že právne účinky rozhodnutia žalovanej dňom 31.10.2012 nenastali, nakoľko listová doručenka mu nebola doručená zákonným spôsobom, ale v rozpore s ust. § 24 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ďalej uviedol, že žalovaná síce akceptovala, že mu na základe pozastavenia prevádzkovania živnosti zanikol status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len SZČO) podľa § 5 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nie však podľa písm. c) tohto zákona, nakoľko mal povolenie na výkon činnosti samostatného finančného agenta v sektore kapitálového trhu, a to podľa zák.č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, ktoré oprávnenie mu zaniklo 18.4.2011. V tejto súvislosti namietal, že žalovaná nepovažovala za rozhodujúce, či žalobca tieto činnosti aj vykonával a aký z nich dosahoval príjem, ale že bol oprávnený vykonávať takúto činnosť a celkový príjem z podnikania zo živnosti a zo sprostredkovateľskej činnosti podľa živnostenského listu spolu bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu. Mal za to, že žalovaná dôsledne neprihliadala na jednotlivé statusy SZČO a neoddelila príjmy z nich dosiahnuté pre posudzovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Poukázal ďalej na to, že žalovaná pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení prihliadala na všetky príjmy z podnikania, ktoré mu vyplynuli z podnikateľskej činnosti v príslušnom kalendárnom roku, avšak prihliadnuť mala len na tie príjmy, ktoré jej plynuli z trvajúceho statusu SZČO. Má za to, že žalovaná v danom prípade nemala prihliadať na príjmy zo živnosti, pri ktorej došlo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti od 1.1.2009 do 30.11.2009 a k zániku statusu, od 1.1.2010 do 30.11.2010, od 1.2.2011 do 29.12.2011 a od 4.1.2012 do 4.7.2012 nemala prihliadať na tú časť príjmov za rok 2007, ktoré žalobca získal zo živnosti. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.1.2013 uviedla, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení, pričom skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Uviedla, že samotný vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou SZČO, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok, pričom jeho vznik sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka. Pokiaľ ide o zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej SZČO alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou SZČO, ale aj stratou právneho postavenia SZČO, t.j. dňom zániku oprávnenia. V tejto súvislosti konštatovala, že dňa 2.1.2009 podal žalobca registračný list - FO odhlášku z povinného sociálneho poistenia s dátumom zániku tohto poistenia ku dňu 31.12.2008. Uviedla, že vzhľadom k tomu, že žalobca je SZČO aj podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, rozhodla o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia osobitným rozhodnutím v zmysle ust. § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. Ďalej konštatovala, že aj napriek tomu, že žalobcovi bolo dňa 31.12.2008 pozastavené živnostenské oprávnenie, nezaniklo mu ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, keďže nenastala skutočnosť podmieňujúca zánik tohto povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. K námietkam žalobcu týkajúcim sa posudzovania jeho príjmu na účely týchto poistení uviedla, že zákon o sociálnom poistení neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by sociálna poisťovňa bola povinná rozlišovať príjmy SZČO podľa toho, na základe ktorého ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 je fyzická osoba považovaná za SZČO. Uviedla, že zák.č. 461/2003 Z.z. upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. K tvrdeniu žalobcu, že sociálna poisťovňa si pri posudzovaní statusu SZČO všíma len zápis a výmaz v registri vedenom Národnou bankou Slovenska (ďalej len NBS) uviedla, že zápis do tohto registra bol nevyhnutným predpokladom pre výkon činnosti sprostredkovateľov poistenia alebo zaistenia podľa zák.č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom do 31.12.2009, a preto tento zápis bol pre sociálnu poisťovňu rozhodujúci. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal s účinnosťou od 26.8.2002 povolenie na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb a zároveň bol s účinnosťou od 9.8.2006 zapísaný do registra ako viazaný sprostredkovateľ poistenia alebo zaistenia, bol považovaný k 31.12.2008, a aj po tomto dni, za samostatne zárobkovo činnú osobu. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa náležitostí napadnutého rozhodnutia v zmysle zák.č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) uviedla, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa v zmysle § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb., a teda ani jednotlivé ustanovenia upravujúce náležitosti rozhodnutí správnych orgánov podľa tohto zákona. Ďalšie námietky žalobcu (v súvislosti s poučením o opravnom prostriedku, jeho identifikáciou v rozhodnutí prvostupňového orgánu ako aj v súvislosti s doručovaním rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu) považoval za právne irelevantné a teda nedôvodné. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že v danej veci zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. . Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaná založila rozhodnutie na neúplných, nesprávnych zisteniach a preto aj nesprávne právne posúdila predmetnú vec. Poukázal na to, že v čase od 1.1.2009 do 30.6.2009 mal pozastavené živnostenské oprávnenie, ktoré mu bolo predĺžené do 30.11.2009, pričom pokiaľ ide o činnosť, ktorú vykonával na základe udeleného povolenia na výkon činností sprostredkovateľa investičných služieb, tak túto vykonával na základe živnostenského oprávnenia. Ďalej uviedol, že samotný zápis do registra sprostredkovateľov poistenia mal iba informačný, resp. evidenčný charakter, pričom žiadnu zmluvu ako obchodný zástupca s poisťovňou uzavretú nemal. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2011, sp.zn. 7 Sžso/20/2011, v ktorom je konštatované, že sociálna poisťovňa je povinná osobitne posúdiť zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia z každého jednotlivého statusu uvedeného v § 5 zákona o sociálnom poistení, čo v predmetnej veci žalovaná neurobila. Poverená zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mala za to, že bolo jednoznačne preukázané, že u žalobcu k dátumu 31.12.2008 nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, nakoľko žalobca k tomuto dátumu vykonával ako SZČO, a to s poukazom na ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení činnosť podľa osobitného predpisu, keď žalobcovi bolo dňa 26.8.2002 udelené povolenie na výkon činností sprostredkovateľa investičných služieb, ktoré mu zaniklo dňom 18.4.2011. Naviac mu táto povinnosť vyplývala aj z dosiahnutých príjmov za rok 2007 za túto činnosť. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1,2, 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Predmetom konania bolo teda preskúmanie rozhodnutia žalovanej, či žalobcovi ako SZČO nezaniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2008. Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či žalobca bol alebo nebol, vzhľadom na žalobcovo oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu naďalej samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Je nesporné, že žalobcovi vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 7.12.1998, ktoré mal pozastavené s účinnosťou od 1.1.2009 do 30.6.2009, pričom obdobie pozastavenia živnostenského oprávnenia mu bolo predĺžené do 30.11.2009. Ďalej bolo zistené, že žalobcovi bolo dňa 26.8.2002 udelené povolenie na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb (od 1.1.2010 bol považovaný za samostatného finančného agenta v sektore kapitálového trhu), pričom povolenie vykonávať činnosť samostatného finančného agenta žalobcovi zaniklo 18.4.2011. Dňa 2.1.2009 podal žalobca registračný list - FO odhlášku z povinného sociálneho poistenia s dátumom zániku tohto poistenia ku dňu 31.12.2008. Na základe toho, že žalobca bol samostatne zárobkovo činnou osobou aj podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, žalovaná rozhodla o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia osobitným rozhodnutím v zmysle ust. § 178 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. . Žalovaná mala za to, že aj napriek tomu, že žalobcovi bolo dňa 31.12.2008 pozastavené živnostenské oprávnenie, nezaniklo mu, ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, keďže nenastala skutočnosť podmieňujúca zánik tohto povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010. Je potrebné konštatovať, že samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, nezakladá automaticky SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Status SZČO podľa § 5 písm. c) zák.č. 461/2003 Z.z. je podmienený vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu, nakoľko podľa žalovaného, skutočnosť, že žalobca mal pozastavené živnostenské oprávnenie v čase od 1.1.2009 do 30.11.2009 nebolo sporné, nezaniklo mu však ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, keďže nenastala skutočnosť podmieňujúca zánik tohto povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Na účely sociálneho poistenia nadobúda fyzická osoba status SZČO, ak vykonáva niektorú zo zárobkových činností taxatívne ustanovených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení alebo disponuje oprávnením na jej výkon. Je potrebné ďalej uviesť, že samotný zápis, alebo osvedčenie o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia podľa zák.č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov plní registračnú funkciu v súvislosti s dohľadom NBS nad finančným trhom, ale nemá povahu oprávnenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Znamená to, že subjekt zapísaný v uvedenom registri má len právo uchádzať sa o vykonávanie činnosti obchodného zástupcu. Pokiaľ ide o status SZČO podľa § 5 písm. f) zákona o sociálnom poistení, tak tento je podmienený vykonávaním činnosti obchodného zástupcu, a preto zánik nemocenského a dôchodkového poistenia nemožno spájať so zrušením zápisu sprostredkovateľa poistenia v registri, vedenom NBS (rozsudok NS SR z 15.12.2011; 7 Sžso/20/2011). Zákon o sociálnom poistení spája s jednotlivými vymedzeniami SZČO rozdielne moment zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Pokiaľ teda žalovaná nesprávne identifikovala žalobcu z titulu výkonu činností výlučného sprostredkovateľa poistenia ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a rozhodla o nezániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 31.12.2008, tak rozhodla predčasne, nakoľko k tomuto dátumu žalobca síce mal oprávnenie oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, avšak podľa jeho tvrdenia takúto činnosť v rozhodnom období nevykonával, nakoľko mal od 1.1.2009 pozastavenú činnosť v živnostenskom registri a činnosť samostatného finančného agenta vykonával podľa jeho tvrdení, v rámci živnostenského oprávnenia. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam ako aj na základe vykonaného súdneho prieskumu, pri ktorom je súd viazaný limitmi § 250h ods. 1 O.s.p. dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko napadnuté druhostupňové rozhodnutie bolo vydané predčasne, bez toho, že by správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. V tejto súvislosti je ďalej potrebné konštatovať, že sa správne orgány náležitým spôsobom nezaoberali argumentmi žalobcu, pričom úlohou správnych orgánov je v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. V danom prípade zo strany správnych orgánov nedošlo k riadnemu vysporiadaniu sa so skutkovými okolnosťami prípadu (správne orgány dostatočne nezistili skutkový stav veci) ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ich viedli k takémuto rozhodnutiu, ktoré je za daného stavu potrebné považovať za predčasné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaná je povinná posúdiť osobitne zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia z každého jednotlivého statusu uvedeného v § 5 zákona o sociálnom poistení, ktorý fyzická osoba spĺňa a nie ako „jedno poistenie“ ako konštatovala žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 21,54 eur, ktorému vznikli v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred Krajským súdom v Trnave dňa 29.10.2013 (cestovné osobným motorovým vozidlom vo výške 18,74 eur). Pokiaľ ide o ostatné žalobcom uplatnené a vyčíslené trovy konania, tak súd v rámci súdneho prieskumu nerozhoduje o trovách účastníka, ktorému vznikli v konaní pred správnymi orgánmi a naviac ďalšie zo strany žalobcu uplatnené trovy konania nebolo možné považovať za účelne vynaložené s výnimkou poštovného vo výške 2,80 eur (2x 1,40 eura), ktoré by žalobca uhradil v prípade odoslania žaloby a písomného vyjadrenia k veci zo dňa 23.1.2013 (za neúčelne vynaložené v súvislosti s doručovaným písomností súdu považoval súd uplatnené náklady na cestovné osobným motorovým vozidlom). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.