Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/1/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200005 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2013200005.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: EKOTHERMA Trnava, s.r.o., Mikovíniho 2, Trnava, IČO: 36 246 107, zastúpený advokátom JUDr. Alexandrom Florišom, Paulínska 24, Trnava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zn. 31787/2011 zo dňa 5.11.2012 a návrhu na prerušenie konania t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu a návrhy na prerušenie konania z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 7.1.2013 domáhal podľa § 247 a nasl. O.s.p. v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného Finančným riaditeľstvom SR pod č. 31787/2011 zo dňa 5.11.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu Colného úradu Trnava zn. 21261/2011-5864 zo dňa 30.8.2011 o dodatočnom zapísaní do účtovnej evidencie žalobcu dlžnej sumy konečného antidumpingového cla vyplývajúceho z colného dlhu a dlžnej sumy dane z pridanej hodnoty (DPH) a uložení povinnosti dodatočne vymerané antidumpingové clo a DPH zaplatiť v lehote do 10 dní odo dňa doručenia. Konečné antidumpingové clo predstavovalo sumu 20.457,24 eur a dodatočne vymeraná DPH bola vo výške 3.886,90 eur. Žalobca poukazoval na to, že Colný úrad Trnava ako prvostupňový orgán konal a rozhodol na základe sekundárnych právnych aktov Európskej únie a to nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex ES v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30.11.2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenia Rady (ES) č. 91/2009 z 26.1.2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, nariadenia Komisie (EÚ) č. 966/2010 z 27.10.2010, ktorým sa začína prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených nariadením Rady č. 91/2009 na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, dovozom určitých spojovacích materiálov zo železa a ocele zasielaných z Malajzie, ktoré nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii na základe ktorého začína takýto dovoz podliehať registrácii a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 723/2011 z 18.7.2011, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením Rady č. 91/2009. Nariadenia, na základe ktorých Colný úrad Trnava rozhodol sa týkajú dovozu spojovacích materiálov len z Čínskej ľudovej republiky a nariadenie Komisie č. 966/2010 sa týka začatia prešetrovania o tom, či existuje možnosť obchádzania antidumpingových opatrení. Až vykonávacím nariadením Rady č. 723/2011 zo dňa 18.7.2011 by bolo možné dodatočne vymerať clo a daň z pridanej hodnoty na predmetný tovar, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 24.11.2010, teda viac ako rok pred účinnosťou vykonávacieho nariadenia Rady č. 723/2011. Nariadenie Rady (ES) č. 91/2009 sa týkalo iba dovozu z Čínskej ľudovej republiky a nariadením Komisie č. 966/2010 sa iba vymedzili kroky smerujúce „k začatiu prešetrovania sporných dovozov“. Nariadenie Rady (EÚ) č. 723/2011 nadobudlo účinnosť až dňom uverejnenia vo Vestníku EÚ dňa 18.7.2011. Ani v jednom nariadení sa však výslovne neuvádza, že by mali spätnú pôsobnosť na dovozy, ktoré boli zrealizované a ukončené v zmysle colných predpisov ku dňu ich účinnosti, preto konaním žalovaného došlo k porušeniu právnej istoty vo vzťahu k žalobcovi i ostatným podnikateľom podnikajúcim na území spoločenstva, z toho dôvodu iba odvolanie sa na články základného antidumpingového nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 v zmysle právnej istoty a jej princípu, ktorým je aj zákaz retroaktivity, pre založenie zákonnosti takéhoto rozhodnutia nepostačuje. Žalobca podal proti rozhodnutiu Colného úradu Trnava zn. 21261/2011-5864 odvolanie z dôvodu nezákonnosti pre spätnú účinnosť. Odvolací správny orgán - žalovaný odvolanie zamietol a vyslovil názor, na ktorý podľa žalobcu nemá právomoc. Žalovaný uviedol, že sa nejedná o retroaktivitu, použitie právnych nariadení nie je v rozpore s národnou legislatívou ani Ústavou SR, čo znamená, že komunitárne právo má vyššiu právnu silu ako národný právny predpis. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že komunitárne právo ale nie je nadradené ústavám, čo vyplýva i z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 192/06, právne záväzné akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi SR a prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády v zmysle čl. 120 ods. 2 Ústavy SR z čoho vyplýva, že nemajú prednosť pred Ústavou SR, ako nesprávne uvádza žalovaný. Rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Trnava je vydané na základe sekundárneho právneho aktu, ktorý je nižšej právnej sily ako primárne predpisy EÚ, ktorými sú Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Zmluva o Európskej únii (ZEU) ako i Charta základných práv Európskej únie. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby konajúci súd rozhodnutie žalovaného zrušil, konanie prerušil a podľa čl. 267 ZFEÚ sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou smerujúcou k získaniu právneho názoru k tomu, či je vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 723/2011 v súlade so ZFEÚ a Chartou základných práv EÚ a podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR sa obrátil na Ústavný súd SR a podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 Ústavy SR o zosúladení všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou. Žalobca súčasne s návrhom požiadal o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia, ktorého preskúmania sa v konaní vo veci samej domáha. Súd návrhu vyhovel a uznesením č.k. 20S 1/2013-125 zo dňa 12.3.2013 odložil vykonateľnosť rozhodnutia. K žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní doručenom Krajskému súdu v Trnave dňa 29.1.2013 a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobca napadol rozhodnutie z dôvodu jeho retroaktivity, keď ani jeden z právnych predpisov uvedených v textovej časti neuvádza, že by mal mať spätnú účinnosť a právne normy sú v zásade platné a účinné až do budúcna. Argumentom žalobcu , pre ktorý nie je možné aplikovať ani inštitút nepravej retroaktivity je skutočnosť, že dovoz bol ukončený dňa 24.11.2010, kedy bol tovar prepustený do voľného obehu a správny orgán napriek tomu aplikoval na právny vzťah, ktorý vznikol v roku 2010 a ukončený bol dňa 24.11.2010 právny predpis, ktorý bol účinný až odo dňa 18.7.2011. Nakoľko žalobca deklaroval, že predmetný tovar je zatriedený do kódu TARIC 7318 15 89 81 pôvodom z Malajzie. V aplikácii TARIC v časti Opatrenia bol okrem iného odkaz na nariadenie Komisie (EÚ) č. 966/2010, podľa čoho žalobca vedel, alebo mal vedieť o registrácii antidumpingového cla a o uloženom konečnom antidumpingovom cle na podobný alebo rovnaký tovar ako deklaroval on a tiež mal možnosť vedieť o spätnom zavedení konečného antidumpingového cla na tovar podľa nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009, ktoré predpisy boli uverejnené v Úradnom vestníku EÚ a sú záväzné v celom rozsahu vo všetkých štátoch EÚ. Dovozy určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Malajzii s dátumom prijatia colného vyhlásenia od 29.10.2010 do 26.7.2011 podliehali v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 966/2010 registrácii antidumpingového cla a nariadením Rady (EÚ) č. 723/2011 bolo na tieto dovozy so spätnou platnosťou uvalené antidumpingové clo vo výške 85 %. Žalobca v postavení dovozcu a deklaranta ale nepreukázal v colnom ako ani v konaní o dodatočnom vymeraní antidumpingového cla, že predmetný tovar nemá byť predmetom antidumpingových opatrení, preto mu bolo vymerané konečné antidumpingové clo vo výške 20.457,34 eur a daň z pridanej hodnoty vo výške 3.886,90 eur na tovar dovážaný z Malajzie. K žalobnému dôvodu o pravej a nepravej retroaktivite žalovaný uviedol, že v danom prípade sa jedná o nepriamu retroaktivitu, ktorá je ale v komunitárnom práve vo výnimočných prípadoch povolená, ak si to vyžaduje cieľ, ktorý sa má dosiahnuť a pokiaľ sa rešpektuje oprávnená dôvera zúčastnených. Požiadavkou antidumpingového cla zo strany spoločenstva bol v záujme ochrany hospodárskej súťaže a aj samotný princíp antidumpingu je založený na spätnom pôsobení, teda retroaktivite. Žalobca tovar na prepustenie do colného režimu voľný obeh predložil dňa 24.11.2010, čiže už v čase platnosti nariadenia Komisie č. 966/2010, ktoré bolo zverejnené vo Vestníku EÚ dňa 27.10.2010, ktorým nariadením bolo začaté prešetrovacie a registračné konanie na tovar pôvodom z Čínskej ľudovej republiky dovezený z Malajzie, na ktorý bolo uložené nariadením Rady č. 91/2009 antidumpingové clo. V čase dovozu tovaru teda platilo aj nariadenie Rady č. 1225/2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, preto použitie konečného antidumpingového cla na predmetný tovar je v súlade s platnou legislatívou spoločenstva. Žalovaný ako správny orgán druhého stupňa v odvolacom konaní preskúmal rozhodnutie prvostupňového colného úradu v celom rozsahu i nad rámec námietok žalobcu uvedených v odvolaní, nezistil dôvody na jeho zrušenie ani a žiadne iné nedostatky, ktoré by zrušenie tohto rozhodnutia odôvodňovali. Colný úrad i žalovaný skutkové zistenia nadobudol z rozsiahleho dokazovania, tieto interpretoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, na základe čoho podanie žaloby označuje za neopodstatnené. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vzhľadom na to, že boli splnené podmienky vyžadované podľa § 250f ods. 1 O.s.p. pri použití ust. § 250f ods. 2 O.s.p., keď sa účastníci v súdom určenej lehote k možnosti prejednať vec bez nariadenia pojednávania nevyjadrili a z doložky uvedenej vo výzve vyplývalo, že ak sa v určenej lehote nevyjadria má súd za to, že voči takémuto postupu nemajú námietky, vo veci pojednávanie nenariaďoval, keď tento postup nebol v rozpore s verejným záujmom a rozsudok iba verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave dňa 19.9.2013, teda v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Predmetom konania vzhľadom na žalobné dôvody je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a posúdení, či žalovaný pri rozhodovaní a vyslovení svojho právneho názoru vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a neporušil ním princíp slobody podnikania a právnu istotu súvisiacu so zásadou zákazu retroaktivity. Z obsahu žaloby vyplýva, že dôvodom jej podania je žalobcom namietaná nezákonnosť rozhodnutia, ktoré bolo vydané žalovaným ako odvolacím správnym orgánom a ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 21261/2011-5864 vydané dňa 30.8.2011 o dodatočnom zapísaní dlžnej sumy konečného antidumpingového cla a dlžnej sumy DPH do účtovnej evidencie žalobcu spojené s povinnosťou zaplatiť antidumpingové clo a DPH, hoci Colný úrad Trnava na základe žiadosti žalobcu prepustil deklarovaný tovar do colného režimu voľného obehu, čo sa udialo viac ako rok pred účinnosťou vykonávacieho nar. Rady (EÚ) č. 723/2011. Prvostupňový orgán pri rozhodnutí tak aplikoval vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 723/2011 so spätnou účinnosťou bez ohľadu na to, že samotný právny vzťah bol ukončený ešte pred účinnosťou tohto nariadenia a retroaktivita ako vyplýva i z Ústavy SR je zakázaná. Súčasťou žaloby bola i požiadavka žalobcu, aby súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie položil prejudiciálnu otázku k tomu, či je nariadenie Rady (EÚ) č. 723/2011 v súlade so ZFEÚ a Chartou základných práv EÚ a tiež aby podal návrh na Ústavný súd SR na začatie konania na základe čl. 125 Ústavy SR o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou. Súd preskúmal administratívny spis žalovaného z ktorého zistil, že Colný úrad Trnava rozhodnutím vydanom v colnom konaní ev.č. 0586410005666 dňa 24.11.2010 prepustil na základe žiadosti žalobcu ako deklaranta v colnom konaní tovar - skrutky so šesťhrannou hlavou s pevnosťou v ťahu 880MPA, celozávitové, pozinkované, v množstve 598.830,00 kusov o hmotnosti 24472kg, colná hodnota 24.067,46 eur, deklarovaný kód TARIC 7318 15 89 81 pôvodom v Malajzii do colného režimu voľný obeh a žalobcovi vymeral dovoznú platbu vo výške 5.854,43 eur pozostávajúcu z cla vo výške 890,50 eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 4.963,93 eur. Podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 966/2010 z 27.10.2010 sa začalo prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených nariadením Rady (ES) č. 91/2009 z 26.1.2009 na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie a takýto dovoz podriadila registrácii. V tejto súvislosti podľa čl. 14 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 je možné aby dovozy výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania mali podliehať registrácii s cieľom zabezpečiť, aby v prípade zistenia obchádzania počas prešetrovania bolo možné vymerať patričnú sumu spätne k dátumu registrácie takýchto dovozov odosielaných z Malajzie, teda colný úrad môže konečné antidumpingové clo na dovoz udeliť spätne, teda i retroaktívne. Konajúci súd vzhľadom na opodstatnenosť a dôvody žaloby v spojení s návrhom na prerušenie konania poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 6.6.2013 vo veci C-667/11, Paltrade EOOD proti Načalnik na Mitničeski punkt - Pristanište Varna pri Mitnica Varna, predmetom ktorého je práve návrh vnútroštátneho súdu Bulharska na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEÚ, ktoré rozhodnutie sa týka antidumpingového cla a obchodnej politiky v súvislosti s nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 a jeho spätnej účinnosti, ktorého sa domáhal i žalobca. Súdny dvor rozhodol, že čl. 14 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30.11.2009, ktorým sa začína prešetrovanie možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených nariadením Rady (ES) č. 91/2009, na základe ktorého začína takýto dovoz podliehať registrácii sa vykladá v tom zmysle, že podmienky registrácie, akými sú dotknuté podmienky vo veci samej, sú v súlade s týmto ustanovením a teda postačujú na uloženie antidumpingového cla so spätnou účinnosťou na základe čl. 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 723/2011 z 18.7.2011, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 91/2009, ak sa v nadväznosti na prešetrovanie konštatovala existencia konečného antidumpingového cla uloženého nariadením Rady (ES) č. 91/2009 z 26.1.2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Zároveň bola stanovená výška rozšíreného antidampingového cla uloženého so spätnou účinnosťou na dovozy pred nadobudnutím platnosti vykonávacieho nariadenia č. 723/2011 stanovená na 85 % pre „všetky ostatné spoločnosti“. Z vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že práve žalobcom namietaná nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu spätnej účinnosti aplikovaného komunitárneho právneho predpisu pri uložení antidumpingového cla bola rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-667/11 zo dňa 6.6.2013 zodpovedaná a vyriešená, čím odpadol dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a predloženie prejudiciálnej otázky sformulovanej žalobcom v petite žaloby Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na rozhodnutie týkajúce sa spätnej účinnosti uloženia antidumpingového cla, preto súd návrh na prerušenie konania zamietol. Colný úrad Trnava, pobočka colného úradu Trnava NS prepustil do colného režimu voľný obeh a vymeral dovoznú platbu pozostávajúcu z cla na priemyselné výrobky a DPH dňa 24.11.2010, teda už v čase platnosti nariadenia Komisie (EÚ) č. 966/2010 zo dňa 27.10.2010, ktorým sa začalo prešetrovacie a registračné konanie na tovar pôvodom v Čínskej ľudovej republike dovezený z Malajzie, na ktorý tovar bolo uložené nariadením Rady (ES) č. 91/2009 antidumpingové clo a v tom čase už platilo aj nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi ES v znení neskorších predpisov. Predmetný dovoz tovaru tak podliehal registrácii podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 966/2010, čo je právne významnou skutočnosťou postačujúcou na uloženie antidumpingového cla so spätnou účinnosťou na základe čl. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 723/211 z 18.7.2011, ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 6.6.2013 a na základe ktorého konečné antidumpingové clo bolo zapísané do účtovnej evidencie žalobcu oprávnene a tak rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Trnava z dôvodu neprípustnosti spätnej účinnosti nie je v rozpore s právom Európskej únie. Za neopodstatnenú považuje konajúci súd i požiadavku žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a podanie návrhu na Ústavný súd SR na začatie konanie pre rozpor všeobecne záväzných právnych predpisov s ústavou z dôvodu, že žalovaný v danej právnej veci aplikoval nariadenia komisie (ES), nariadenia Rady (ES) a k nim sa viažuce vykonávacie nariadenia, ktoré sú komunitárnymi právnymi predpismi nižšej právnej sily ako Ústava SR, ktorá retroaktivitu nepripúšťa. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že napriek platnej zásade neprípustnosti retroaktivity i Ústavný súd SR vo viacerých svojich nálezoch pripustil uplatnenie retroaktívnych ustanovení na úpravu existujúcich právnych stavov, čím dochádza i k dôvodnému prelomeniu zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu. Musí ísť ale o závažné dôvody všeobecného záujmu, ako uviedol Ústavný súd SR v uznesení ÚS PL. ÚS3/00 zo dňa 24.4.2001, podľa ktorého „je potrebné vziať do úvahy, že v tomto konaní ide o pravidlá, ktoré sú v súlade s pôvodným zámerom, účelom a koncepciou zákonodarcu, ktoré sa ale spočiatku prehliadali alebo nedocenili a preto je takýto zásah ústavno-právne prípustný“. Vzťah práva EÚ k ústave nie je výslovne upravený, ale významnú úlohu tu zohráva Súdny dvor EÚ, ktorý deklaruje prednosť komunitárneho práva nielen pred právnymi predpismi nižšej právnej sily, ale aj pred ústavou samotnou. Na základe uvedeného konajúci súd nedospel k záveru, že by aplikované predpisy komunitárneho práva boli v rozpore s Ústavou SR, ktorá retroaktivitu za istých okolností pripúšťa, preto nepovažoval za potrebné konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. z dôvodu rozporu aplikovaného právneho predpisu s ústavou prerušiť. Po preskúmaní a zhodnotení všetkých v žalobe uvádzaných dôvodov súd nedospel k záveru, že by rozhodnutie alebo postup žalovaného správneho orgánu bol v rozpore so zákonom, preto návrh ako nedôvodný podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na jeho neúspech v konaní. Senátom Krajského súdu v Trnave bolo rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 písm. o) O.s.p.). Proti ostatným častiam rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu Trnava na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.