Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/185/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107216486 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2107216486.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: DELIKA lahůdky s.r.o., U hřište 654/21a, Brno-Starý Lískovec, ČR, IČO: 454 76 969, zastúpený advokátom Mgr. Milošom Procházkom, Divadelní 4, Brno proti žalovanému: BT TRADING, s.r.o., Staničná 16, Holíč, IČO: 36 272 272, zastúpený advokátom JUDr. Václavom Sosnom, Nám. slobody 2, Skalica, o zaplatenie 171.622,50,- Kč s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3Cb/22/2008-158 zo dňa 31.3.2009 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 171.622,50,- Kč so 14 % úrokom z omeškania ročne od splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia titulom úhrady kúpnej ceny, keď na základe objednávky ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar spočívajúci v potravinárskych výrobkoch, za ktoré mu žalovaný nezaplatil. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že so žalobcom sa na cene dodaných výrobkov nedohodol a žalobca v konaní nepreukázal, akým spôsobom sa so žalovaným dohodol na cene. Súd po vykonanom dokazovaný dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzatvorená kúpna zmluva, na ktorú aplikoval ust. § 409 a nasl. Obchod. zák., na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý bol podrobne špecifikovaný v jednotlivých faktúrach vystavených na zaplatenie kúpnej ceny. Kúpna zmluva bola uzatvorená ústne, keď mal svedeckými výpoveďami preukázané tvrdenia žalobcu, že žalovanému bol fakturovaný tovar dodaný a odovzdaný, žalovaný prijatie tovaru a prevzatie faktúry potvrdil spôsobom, že príslušnú faktúru patril pečiatkou žalovaného i podpisom. Dodaný tovar bol podrobne špecifikovaný vo faktúre čo do dodávaného druhu i množstva. Súd prvého stupňa pri posudzovaní základného záväzkového vzťahu založeného účastníkmi vzal do úvahy i ust. § 264 ods. 1 Obchod. zák. a prihliadol na obchodné zvyklosti, ktoré medzi účastníkmi boli dodržiavané, podľa ktorých žalobca prostredníctvom dopravcu tovar dopravil a odovzdal žalovanému, ktorý jeho prijatie potvrdil podpisom a pečiatkou na faktúre. Zistené skutočnosti súd vyhodnotil a ustálil, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a súdu preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku v rozsahu žalovanej istiny. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal so splnením povinnosti do omeškania, súd ho zaviazal k zaplateniu úroku z omeškania z nezaplatených súm v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchod. zák., o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. V odvolaní namietal, že žalobca súdu prvého stupňa nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by existenciu ním tvrdených skutočností preukázal, nepredložil žiadnu listinu, ktorá by bola dodacím listom a tak preukázal, že žalovaný fakturovaný tovar skutočne prevzal. Tvrdil, že v konaní vypočuté svedkyne nikdy so žalovaným ani s jeho zástupcom o žiadnych zmluvných podmienkach nerokovali, dodanie tovaru sa ich výpoveďami ani nepotvrdilo, súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal zisťovaním či osoby, ktoré žalobcovi faktúry podpísali, boli zamestnancami žalovaného, pričom porovnanie podpisu Ing. E., ktorý je na plnomocenstvo udelenom právnemu zástupcovi pre toto konanie s podpisom na žalobcom predložených faktúrach potvrdzuje, že v žiadnom prípade sa nejedná o podpis konateľa žalovaného, preto ani záver prvostupňového súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaním. Súd nevypočul ani Ing. E., ktorý by významne objasnil skutočný obsah obchodného vzťahu so žalobcom, ktorá výpoveď je pre objektívne rozhodnutie vo veci samej mimoriadne významná. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a súčasne si uplatnil i nárok na zaplatenie trov odvolacieho konania, ktoré v ňom nevyčíslil. K návrhu na vypočutie konateľa žalovaného Ing. E. žalobca uviedol, že tento výsluch by vo veci nepriniesol žiadne nové skutočnosti, pretože by ako konateľ žalovaného mohol uvádzať tie skutočnosti, na ktoré poukazoval jeho právny zástupca. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou včas (§ 201, § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil. Účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o doručovanie písomností touto formou nepožiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.). Po vyhlásení odvolaním napadnutého rozhodnutia bol na majetok žalovaného vyhlásený uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 25K 8/2009-211 zo dňa 23.7.2009 konkurz, ktorý bol uznesením č. k. 25K 8/2009-586 zo dňa 23.3.2012 zrušený a tak zanikli dôvody prerušenia konania a odvolací súd o odvolaní rozhodol. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis.zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd v potrebnej miere zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel keď konštatoval, že nárok na zaplatenie kúpnej ceny je preukázaný a dôvodný je správny. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že tvrdenia žalovaného a skutočnosti, ktoré uvádzal na svoju obranu vyhodnotil i odvolací súd ako irelevantné. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal vznik a existenciu záväzkového vzťahu so žalovaným, oproti čomu žalovaný nepreukázal, že by bol za dodaný tovar zaplatil. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prihliadol i na faktúry, ktoré boli priamo podpisované pri dodaní a prevzatí tovaru pracovníkom žalovaného, ktorý sa nachádzal v priestoroch, do ktorých bol tovar dovezený a ktorý prevzatie tovaru potvrdil podpísaním faktúr, ktoré opatril i pečiatkou žalovaného. Žalovaný neuvádzal, že by došlo ku krádeži či odcudzeniu jeho pečiatky, teda ňou disponovala osoba, ktorá bola k takýmto úkonom poverená, čo je postačujúcim dôkazom o tom, že dodaný tovar prevzala. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ho ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď pri vyhlasovaní rozhodnutia priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca však v lehote do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslil, v takom prípade odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalobcovi a s poukazom na ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. žalobcovi žiadnu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.