Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/100/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108214528 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2108214528.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026, proti odporkyni: Mgr. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, P., o zaplatenie 150,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 5. decembra 2012, č.k. 25C/182/2008 - 277, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 150,83 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 11,8 % ročne od 02.09.2008 do zaplatenia a to všetko do 3 dní, ako aj zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 15,76 eur do 3 dní. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, § 497 Obchodného zákonníka, § 330 ods. 1, 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko medzi navrhovateľom a odporkyňou ako poberateľom úveru bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni peňažné plnenie v celkovej výške 3.319,39 eur na dohodnutý účel. Odporkyňa si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami nesplnila, vzniknuté nedoplatky v stanovenom termíne nevysporiadala a preto súd priznal navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku vo výške nesplateného poskytnutého úveru spolu s jej príslušenstvom, pričom súd vychádzal zo skutočnosti, že odporkyňa uhradila dňa 30.07.2008 sumu 515,83 eur (15.540 Sk) a dňa 30.08.2008 sumu 2.681,45 eur (80.781,30 Sk) a teda výška dlžnej čiastky predstavuje sumu 150,83 eur. Odporkyňa pri zaplatení úhrady 515,83 eur a 2.681,45 eur neuviedla účel tejto platby a preto v zmysle ust. 330 ods. 2 Obchodného zákonníka navrhovateľ započítal jej plnenia najprv na úroky a potom na istinu. K tomuto postupu ho okrem citovaného ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka oprávňovali aj všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie § 10 ods. 6 a Zmluva o stavebnom sporení čl. VI. ods. 6. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že po uhradení uvedených platieb zostal dlh odporkyne z poskytnutého úveru vo výške 150,83 eur. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany odporkyne nedošlo k úhrade pohľadávky navrhovateľa v lehote jej splatnosti a preto sa odporkyňa v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka dostala do omeškania, čím navrhovateľovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nakoľko vyčíslenie úrokov z omeškania zodpovedalo ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil vo výške 11,8 % ročne od 02.09.2008 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 15,67 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a zaviazať navrhovateľa na zaplatenie trov konania ako aj jej výdavkov, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav a taktiež nesprávne z právneho hľadiska posúdil a rozhodol vo veci samej. Odporkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že uznesenie, ktorým bolo zastavené konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.046,45 eur, vedené pod č. 25C/182/2008 zo dňa 28.12.2009 nadobudlo právoplatnosť, keď uvádza, že uznesenie nenadobudlo právoplatnosť a tvrdenie súdu je irelevantné, zavádzajúce, nesprávne. Dňa 03.07.2008 bol súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 96.321,30 Sk, nakoľko navrhovateľ jej neoznámil inú čiastku, dňa 30.07.2008 osobne na Okresnom súde Trnava zistila, že táto čiastka je konečná, ako to navrhovateľ oznámil listom i na jej adresu a teda, že suma 96.321,30 Sk je konečná suma a jedná sa o okamžité splatenie úveru. Táto suma bola uhradená na 2- krát a to dňa 30.07.2008 vo výške 15.540,- Sk a dňa 30.08.2008 vo výške 80.781,30 Sk. Odporkyňa vo svojom odvolaní poukázala na ust. § 503, § 498, § 370 Obchodného zákonníka a na ust. § 575, § 101 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla, že od navrhovateľa obdržala na predmetnej zmluve iba 1 úver v sume 100.000,- Sk, teda ak súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa aplikuje ust. § 330 Obchodného zákonníka, tak v danom prípade sa nemôže týkať jej osoby, nakoľko ona nemala niekoľko záväzkov, ale iba jeden. K odvolaniu odporkyne zaslal písomné vyjadrenie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že odporkyňa vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ku ktorým by navrhovateľ už nezaujal stanovisko. Vklady v celkovej výške 3.197,28 eur tak, ako to bolo už uvedené v podaní navrhovateľa zo dňa 18.03.2009, boli použité najprv na úhradu vzniknutých úrokov a následne na úhradu istiny, keď na takýto postup oprávňovalo navrhovateľa nielen zmluva a to čl. VI. ods. 6, ale aj všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie Flexibil § 10 ods. 6, ale uvedený postup je aj v súlade so zákonom 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a to v zmysle ust. § 330 ods. 2, ktorým sa zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou spravuje. Navrhovateľ uviedol, že finančné prostriedky v celkovej výške 3.319,- eur/100.000,- Sk boli zo strany navrhovateľa poskytnuté v pôvodnej mene, t.j. v slovenských korunách, pričom navrhovateľ vo svojich vyjadreniach len zohľadnil skutočnosť, že na území SR došlo k zavedeniu meny euro a z toho dôvodu navrhovateľ postupoval v súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. uplatňovaný nárok zobrazil duálne, t.j. ako v slovenských korunách, tak aj v eurách. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 25C/182/2008 je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporkyne zaplatenia sumy 3.197,28 eur, úroku z omeškania vo výške 11,8% ročne od 08.04.2008 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 150,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,8% ročne od 02.09.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania navrhovateľovi vo výške 15,76 eur a to všetko do 3 dní. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Obchodný zákonník vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. On svojím jednostranným vyhlásením rozhoduje o tejto skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže v tom zmysle, že dlžník ho musí urobiť pri plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam, lebo pri plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého v § 330. Táto úprava pritom rozlišuje pravidlá všeobecné pre všetky plnenia (odsek 1) a špeciálne pravidlá pre peňažné plnenia (odseky 2, 3 a 4). Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia je dôležité a dlžník by sa nemal spoliehať len na ustanovenie § 330. Ak totiž dlžník nevyužije svoje právo určiť, ktorý záväzok plní, započíta sa plnenie na dlh najskôr splatný, a to aj v prípade, ak je tento dlh už premlčaný. Všeobecné pravidlo vychádza z časového kritéria, t.j. plnenie sa započíta na záväzok najskôr splatný. V rámci tejto preferencie času splatnosti sa pri čiastočnom plnení uprednostňuje príslušenstvo pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky taxatívne vymedzuje § 121 ods. 3 OZ. Sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p., len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 O. s. p. v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o úvere v zmysle ust.§ 497 a násl. Obchodného zákonníka. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26. júna 2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 96.321,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,80 % ročne od 08.04.2008 do zaplatenia a to titulom uzavretej Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX v sume 100.000,- Sk s úrokovou sadzbou 9,8 % ročne. Podľa čl. I. bod 2 predmetnej zmluvy sa poberateľ úveru zaviazal finančné prostriedky použiť výhradne na niektorý z účelov uvedených v § 1 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok. Dňa 07.04.2008 vyzval navrhovateľ odporkyňu o okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške 96.321,30 Sk v zmysle §11 ods. 2 VOP, ktorá bola odporkyni doručená 21.4.2008. Uznesením zo dňa 28.12.2009 súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.046,45 eur z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom a rozhodol o vrátení navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku v sume 176,12 eur, ktoré uznesenie v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.marca 2010 nadobudlo právoplatnosť dňom 11.05.2010. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporkyni ako dlžníčke úver v celkovej sume 100.000,-Sk/3.319,39 eur, ktorý bol podľa čl. I. bod 2 predmetnej zmluvy použitý výhradne na niektorý z účelov uvedených v § 1 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok t.j. za účelom nadobudnutia a obnovy nehnuteľnosti. Správne preto súd prvého stupňa posúdil predmetnú úverovú zmluvu len v zmysle ust.§ 409 a násl. Obchodného zákonníka, keďže s poukazom na ust. § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia tejto zmluvy, nejde v preskúmavanej veci o spotrebiteľský úver, v ktorom prípade by súd aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného, ak súd prvého stupňa pri posudzovaní zmluvného vzťahu aplikoval len ustanovenia Obchodného zákonníka postupoval správne a správne postupoval aj navrhovateľ ak pri započítaní splátok odporkyne dňa 30.07.2008 sumu 515,83 eur (15.540 Sk) a dňa 30.08.2008 sumu 2.681,45 eur (80.781,30 Sk) postupoval v zmysle čl. VI. ods. 6 Zmluvy o stavebnom sporení a taktiež v zmysle § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže odporkyňa pri zaplatení týchto úhrad neuviedla účel platby a preto v zmysle ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka navrhovateľ dôvodne započítal jej plnenia najprv na úroky a potom na istinu. V tejto súvislosti vzhľadom na odvolaciu námietku odporkyne odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci zo strany súdu prvého stupňa nešlo o aplikáciu ust. § 330 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ktoré sa týka viacerých pohľadávok veriteľa voči tomu istému dlžníkovi ale o aplikáciu ust. § 330 ods.2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie sa týka spôsobu veriteľovho započítania plnenia záväzku dlžníkom. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom odporkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.