Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/485/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108215942 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2108215942.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a sudkýň JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: D. O., rod. H., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, N. A. M., proti žalovanému: U. H., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X, W., o zaplatenie 2.447,65 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava pod č. k. 8C/117/2008-206 zo dňa 11. októbra 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.447,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 13.12.2008 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 132, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že žaloba žalobkyne je dôvodná, keď v predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol už rozsudkom č. k. 8C/117/2008-84 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.447,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 13.12.2008 do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania súd návrh zamietol. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/23/2010-112 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti spolu s trovami prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, nakoľko nevykonal potrebné dokazovanie, dôkazy v zmysle § 132 riadne nevyhodnotil a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 2.447,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 13.12.2008 do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za jednoznačne preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. V zmysle osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Anny Novákovej sp. zn. 20D/258/2004 žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou v 1/4 vkladnej knižky - SPOROknižka č. XXXXXXXXXX/ XXXX so zostatkom v sume 9.790,73 eura t.j. 294.955,60 Sk. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1042/OEK-TT-2004 ako aj zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave, odbor písmoznalectvo zo dňa 12.02.2007, ktorý je listinným dôkazom, a uznesenia OR PZ v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-1042/OEK-TT-2008-Ku zo dňa 30.10.2008 vyplýva, že z predmetnej vkladnej knižky bola dvoma výbermi uskutočnenými dňa 20.01.2003 U. H. vybratá celá zostatková suma 9.790,73 eura (t.j. 294.955,60 Sk), pričom predmetné trestné stíhanie bolo podľa § 215 ods. 1 písm. d), ods. 4 Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku uznesením vyšetrovateľa zastavené z dôvodu premlčania. S poukazom na uvedené mal súd prvého stupňa preukázané, že žalovaný je pisateľom podpisov na výberoch zo dňa 20.01.2003 finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na predmetnej vkladnej knižky. Žalovaný musel vedieť, že v čase uskutočnenia výberu predmetné finančné prostriedky neboli jeho výlučným vlastníctvom, a teda výberom sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne (ako aj ostatných spoludedičov), a to výške 1/4 zo zostatkovej sumy nachádzajúcej sa na predmetnej vkladnej knižke (73.738,- Sk - 2.447,65 eura). Jednalo sa o vkladnú knižku na meno a osoba vykonávajúca výbery sa musela preukázať občianskym preukazom U. H. a vedomosťou o hesle k vkladnej knižke, pričom sa nevyžadovalo overenie podpisu, o čom vypovedala aj bývalá zamestnankyňa pani W. Q. /viď č.l. 79 vyšetrovacieho spisu/, ktorá dňa 20.01.2003 pracovala na pokladni a realizovala výplatu úrokov vo výške 13.955,60 Sk o 8:07:52 hod. a následne aj výplatu sumy 280.900 Sk o 8:11:41 hod. Výber zo dňa 06.02.2003 sa síce netýka tohto konania, avšak preukazuje, že osoba, ktorá realizovala výber dňa 06.02.2003 sa musela preukázať občianskym preukazom nebohého U. H., a teda potvrdzuje zistenie v tomto konaní, že medzi dokladmi predloženými pohrebnou službou PAX, s.r.o. na matriku nebol občiansky preukaz U. H.. Písomné záznamy o oboch výberoch zo dňa 20.01.2003 obsahujú aj údaj o občianskom preukaze nebohého U. H. č. XXXXXX TK-XX. V konaní sa zistilo, že na matričný úrad v Trnave boli dňa 20.01.2003 predložené doklady pohrebnou službou PAX, s.r.o., avšak nebolo preukázané, či bol zároveň predložený na matriku aj občiansky preukaz nebohého U. H.. Žalovaný bol osobou, ktorá vybavovala pohreb, avšak poprel, že by po smrti a ani za života otca mal jeho občiansky preukaz. Ani výpoveďami svedkov ani listinnými dokladmi nebolo možné preukázať, kto predložil občiansky preukaz nebohého U. H. na políciu, ktorá predmetný občiansky preukaz dňa 18.02.2003 skartovala. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, ktorý napriek záverom znaleckého posudku popiera, že bol osobou, ktorá realizovala výbery dňa 20.01.2003 o 8:07:52 hod. a o 8:11:41 hod. v X. X., a.s., nakoľko dňa 20.01.2003 v tom čase sa nachádzal v obci O. a vybavoval pohreb, súd považoval tvrdenia žalovaného za nepreukázané a závery znaleckého posudku za nesporné. Žalovaný vo výpovedi na súde dňa 10.11.2009 tvrdil, že najskôr išiel na mestský úrad v O., bolo to okolo 9.00 hod. resp. pred 9.00 hod. Svedkovia Q. M., P. M. a Q. H. síce potvrdili, že dňa 20.01.2003 bol žalovaný v obci O. a vybavoval pohreb, ale ani títo svedkovia nepotvrdili, že v obci O. bol odporca už v čase výberov z vkladnej knižky o 8:07:52 hod. a 8:11:41 hod., a preto nebol vyvrátený záver znaleckého posudku, že žalovaný je pisateľom podpisu na výberoch zo dňa 20.01.2003 uskutočnených o 8:07:52 hod. a o 8:11:41 hod. Skutočnosť, že žalovaný sa v pondelok 20.01.2003 stretol so svojim bratom Q. H. mu túto ako svedok Q. H. potvrdil, ale napriek tomu uvedené nepreukazuje tvrdenie žalovaného, že v čase o 8:07:52 hod. a o 8:11:41 hod. nemohol byť a nebol v S.. Tvrdenie, že žalovaný bol dňa 20.01.2003 v O. odôvodňoval aj tým, že v dedičskom spise na nachádzajú cestovné lístky, čo však nebolo preukázané, naopak v dedičskom spise 20D 258/2004 sa nachádzajú cestovné lístky zo dňa 22.01.2003, t. j. dňa, keď žalovaný na obecnom úrade zaplatil sumu 200 Sk. Zo všetkých týchto skutočností mal súd preukázané, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal skutočnosti tvrdené na svoju obranu, t. j. že dňa 20.01.2003 nebol v čase výberov v S. a nepreukázal, že nie je pisateľom podpisov na výberoch zo dňa 20.01.2003 o 8:07:52 hod. a o 8:11:41 hod., preto súd žalobe vyhovel. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania, ktorého sa domáhala žalobkyňa - vyžiadať zo X. X. doklady o tom, kto v posledných 3 rokoch pred rokom 2000 disponoval s predmetnými knižkami, kto vykonával vklady a výbery, doklady o posledných výberoch zo všetkých ostatných knižiek, predložiť kamerové záznamy zo dňa 20.01.2003, vypočuť sestru (bez jej bližšej identifikácie potrebnej na predvolanie svedka), ktorá bola prítomná pri otvorení skrine v izbe nebohého otca, nakoľko na pojednávaní dňa 25.09.2012 uviedla, že nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Pokiaľ ide o spomínané návrhy súd konštatoval, že tie sú nehospodárne, keď sa netýkajú predmetu konania a boli okrem iného predmetom rozsiahleho dokazovania už v rámci šetrenia polície. Rovnako aj žalovaný sa vyjadril, že nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, keď predtým navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu žalobkyne, uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 OSP), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 26.05.2008 žalovanému, žalovaný sa mohol dostať do omeškania najskôr deň nasledujúci potom, ako mu bola doručená výzva na plnenie t.j. platobný rozkaz tunajšieho súdu, a to dňom 13.12.2008, preto najskôr od tohto dňa sa žalobkyňa mohla domáhať úroku z omeškania a to výške 7,5 % ročne (výšky základnej úrokovej sadzby uverejnenej na webovej stránke www.nbs.sk ku dňu vzniku omeškania, t.j. 3,75 % x 2 (7,50 %). Preto súd priznal žalobkyni požadovaný úrok z omeškania z dlžnej sumy. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 OSP. Žalobkyňa dosiahla v konaní čistý úspech 90 % (úspech 95 % - neúspech 5 % - časť v ktorej súd návrh navrhovateľky v časti úroku z omeškania 8,50 % zo sumy 2447,65 eur od 17. 6. 2008 do 12. 12. 2008, úroku z omeškania 1 % zo sumy 2447,65 eur od 13. 12. 2008 do zaplatenia ako nedôvodný zamietol rozsudkom č. k. 8C/117/2008-84 zo dňa 14. 1. 2010), preto jej priznal náhradu trov konania vo výške 90 % z uplatneného a vydokladovaného cestovného a to vo výške 6,36 eura ako 90 % zo sumy 7,07 eura. Súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh, nakoľko bol v konaní neúspešný a súd vyčíslil jeho neúspech vo výške 95 %, a teda v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení v spojení s položkou 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 139,18 eura vyčíslený ako 95 % zo sumy 146,50 eura (vyčíslený ako 6 % zo sumy 73 738 Sk t. j. 4.422 Sk po prepočte 146,78 eura, súdny poplatok 146,50 eura). Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal o zrušenie napadnutého rozsudku. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že v prvom rade podáva sťažnosť na sudkyňu rozhodujúcu v prvostupňovom konaní pre zaujatosť, nakoľko v rozsudku urobila viaceré chyby a svedkom Q. a P. M. kládla kapciózne otázky. Ďalej žalovaný opísal priebeh udalostí tak, ako vo svojich predošlých výpovediach. Žiadal o vykonanie dokazovania, ako ho navrhla žalobkyňa - vyžiadať doklady z banky, kto v posledných troch rokoch pred rokom 2000 disponoval s predmetnými knižkami, predložiť kamerové záznamy zo dňa 20.01.2003. Zdôraznil, že si nevie vysvetliť, ako svedkyňa B. W., ktorá vypracovala znalecký posudok, mohla jednoznačne konštatovať, že podpisy na výberoch sú jeho, parafu mohol napodobniť ktokoľvek. Ďalej tvrdil, že výbery dňa 20.01.2003 musela uskutočniť tá osoba, ktorá uskutočnila výber aj 06.02.2003 a ktorá mala občiansky preukaz nebohého U. H., čo však rozhodne nebol on - žalovaný. Tiež poukázal na oznámenie X. X. a.s., z ktorého vyplýva, že s predmetnou vkladnou knižkou mohla disponovať osoba, na ktorej meno bola knižka vystavená, prípadne iná osoba, ktorá by sa preukázala notársky overeným splnomocnením oprávňujúcim konať za majiteľa. Z toho usúdil, že pracovníčka banky hrubo porušila interné predpisy a to z dôvodu, že výbercu poznala. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, odvolací návrh nepodala. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania(§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 14 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa v odvolaní obsiahnutej námietke žalovaného na sudkyňu rozhodujúcu v prvostupňovom konaní pre jej zaujatosť. Skutočnosti, ktoré žalovaný namieta sa týkajú postupu sudcu v konaní a neodôvodňujú jeho zaujatosť, preto sa na ne neprihliada. Sudca môže byť zaujatý len so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorý namietaný nie je. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov prebieha vo viacerých fázach. Najprv súd zváži ich dôležitosť pre rozhodnutie v danej veci, vykoná selekciu a vylúči tie, ktoré pre rozhodnutie nemajú význam. Zostávajúce dôkazy podrobí hodnoteniu z hľadiska ich zákonnosti, t.j. z hľadiska spôsobu ich vykonania v súlade so zákonom. Následne po vytriedení nepodstatných a neplatných dôkazov hodnotí ich pravdivosť. Najprv dôkaz hodnotí izolovane a až následne pristúpi k posudzovaniu dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Súd hodnotí správy o skutočnostiach v priebehu celého konania, čo však ešte nemá povahu hodnotenia dôkazov podľa § 132, avšak môže ovplyvniť najmä rozsah dokazovania. Toto predbežné hodnotenie dôkazov umožňuje súdu rozhodnúť o tom, či určitú skutočnosť treba v konaní dokazovať alebo nie. Zo znaleckého posudku č.p. PPZ-11984/KEU-BA-EX-2005 zo dňa 12.02.2007 podaného v trestnom konaní (§ 129 OSP) vyplýva, že žalovaný (U. H.) je pisateľom sporných podpisov obsiahnutých na Pokladničných dokladoch (vklad a výber X. X. k účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 1. 2003 na sumu 13 955,60 Sk a na sumu 280 900 Sk). Zo svedeckej výpovede svedkyne B. W., ktorá vyhotovila znalecký posudok PPZ-11984/KEU-BA-EX-2005 zo dňa 12.02.2007 vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v Bratislave, vyplýva, že písmoznaleckým skúmaním bolo jednoznačne zistené, že pisateľom predmetných podpisov je U. H.. Predložené materiály od U. H. boli v dostatočnom množstve, vyhovovali časovej väzbe a boli druhovo zhodné so spornými podpismi. Zhoda je ako v celkovom písmovom obraze, spojitosti, tlaku, zjednodušení, tvarovaní podpisov, istote písacieho pohybu a podobne, ide teda o totožného pisateľa. Súd prvého stupňa teda v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných žalovaným - P. M. a Q. H. za účelom preukázania tvrdení žalovaného, že v rozhodnom čase výberov sa nenachádzal v S., ale v O., a teda výbery nemohol urobiť. Z výpovede P. M. však vyplynulo len to, že žalovaný v O. pohreb vybavoval, nevedel presne kedy, ale bolo to zrána. Svedok Q. H. uviedol, že so žalovaným sa stretol v O. niekedy okolo 10. hod. dňa 20.01.2003, potom išli na cintorín za hrobárom. Z oboch týchto výpovedí však nevyplýva, ako to správne uviedol súd prvého stupňa, že žalovaný v čase 8:07 a 8:11 dňa 20.01.2013 nemohol byť v S., v pobočke X. X. a.s. a nemohol uskutočniť predmetné výbery. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že v čase výberov nemohol byť v S., nebol dôvod vykonávať kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko záver učinený znaleckým posudkom (podaným v trestnom konaní)nebol spochybnený. Navyše odvolací súd na základe dokladov preukazujúcich pohrebné trovy hradené žalovaným nachádzajúcich sa v dedičskom spise po neb. U. H. sp. zn. 20D/258/2004 dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného sú nevierohodné. Žalovaný tvrdil, že dňa 20.01.2003 vybavoval pohreb v O., pričom v S. vôbec nebol. Otázne potom je, prečo žalovaný do dedičského konania za účelom preukázania pohrebných trov predložil doklad preukazujúci jazdu taxíkom dňa 20.01.2003 na trase z Trnava - Stanica do Suchej nad Parnou a späť. Rovnako je tu doklad z taxislužby zo dňa 19.01.2003 na trase z Stanica - T. Tekela do Košolnej a Hrnčiaroviec a späť, keď podľa tvrdení žalovaného v nedeľu 19.01.2003 nevybavoval pohreb a do O. išiel až v pondelok 20.01.2003. Rovnako tak žalovaný tvrdil, že oblečenie pre otca kúpil už 18.01.2003, pretože mal zlé tušenie, avšak podľa pokladničného dokladu oblečenie (oblek, košeľa, kravata - špecifikované v dedičskom konaní ako oblečenie pre nebohého v sume 6.760 Sk) bol kupovaný dňa 20.01.2013 o 13:42 v Trnave. Čo sa týka žalovaným navrhovaným doplnením dokazovania o kamerové záznamy z banky zo dňa 20.01.2003, ktoré by mali preukázať, že výbery neuskutočnil on, tieto záznamy už nie sú dostupné, pretože v zmysle § 13 ods. 7 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov ak vyhotovený záznam podľa § 10 ods. 7 nie je využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ten, kto ho vyhotovil, ho zlikviduje najneskôr v lehote siedmich dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Tvrdenia žalovaného, že pracovníčka banky porušila interné predpisy, keď osobe, ktorá predložila občiansky preukaz neb. U. H. vyplatila peniaze, nie sú relevantné pre toto konanie a ani nijako nespochybňujú záver znaleckého posudku, že osobou podpísanou na doklade o výbere dňa 20.01.2003 je žalovaný U. H.. Nakoľko záver vypracovaného posudku bol jednoznačný, jeho záver bol potvrdený výsluchom svedkyne B. W. a nebol spochybnený žiadnym iným dôkazom a tvrdenia žalovaného sa ukázali ako nevierohodné, súd prvého stupňa v zmysle § 132, § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka správne rozhodol, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.447,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 13.12.2008 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd prvého stupňa vecne správne, ak žalobe vyhovel a vecne správne rozhodol i v časti trov prvostupňového konania účastníkov a štátu a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. V odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná žalobkyňa, v dôsledku čoho jej v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, odvolací súd jej ich nepriznal. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.