Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/358/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208571 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111208571.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J., N. R. XX, zastúpeného JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Trnava, Hlavná 13, proti odporcovi: Branislavovi Skukálekovi AUTOSERVICE, Trnava, Štefana Moyzesa 45, IČO: 11 753 226, zastúpenému JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom, Trnava, Námestie SNP 2, o zaplatenie 1 336,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16. novembra 2011, č.k. 18C/96/2011-62, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 122,52 eur JUDr. Romanovi Cibulkovi, advokátovi, Trnava, Hlavná 13, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1 336,12 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 649,84 eur a zamietol vzájomný návrh odporcu. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 48 ods. 1 a 2 a § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a bezdôvodným obohatením, ktoré odporca získal na úkor navrhovateľa a je mu preto povinný ho vydať. Vychádzal pritom z toho, že navrhovateľ odporcovi zložil preddavok vo výške 663,88 eur v zmysle čl. II. bod 3 Zmluvy z 3.2.2011 č. 03.02.2011 predmetom, ktorej bol predaj osobného motorového vozidla značky Škoda 2.0 TDI CR v hodnote 32 708 eur. Okrem tohto preddavku mu zložil aj preddavok vo výške 2 000 eur, v dni 3.2.2011 a 5.2.2011 po 1 000 eur. Dospel k záveru, že vzhľadom k platnému odstúpeniu od zmluvy 19.3.2011, ktorým aktom prišlo k zrušeniu uzatvorenej kúpnej zmluvy od jej začiatku, má navrhovateľ nárok na vrátenie zloženého preddavku vo výške 2 000 eur, z ktorého treba odpočítať 663,88 eur, nakoľko v zmluve si účastníci dohodli, že v prípade odstúpenia od zmluvy sa nevracia zložený preddavok vo výške 663,88 eur. Dospel k záveru, že odporca nemá nárok voči navrhovateľovi na zaplatenie ďalšieho storno poplatku podľa prvej strany posledný odsek zmluvy, ktoré ustanovenie je nejasné a nezrozumiteľné a navyše duplicitné s prihliadnutím na podmienky zakotvené v čl. II. a III. zmluvy. Text uvedený na príjmových pokladničných dokladoch v tom zmysle, že storno poplatok za neprevzatie tovaru znamená poplatok 1 000 eur, resp. 663,88 eur, nepovažoval platnou dohodou medzi účastníkmi, nakoľko ďalšie storno poplatky by museli byť zakotvené v písomnom dodatku k uzatvorenej zmluve. Úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.3.2011 odôvodnil tým, že odporca sa dostal do omeškania nasledujúci deň po doručení odstúpenia od zmluvy 19.3.2011 a výška úroku bola platnou v čase predmetného vzťahu. Výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi prisúdil náhradu trov konania vo výške 649,84 eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 80 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 569,84 eur. Výšku trov právneho zastúpenia prisúdil za tieto úkony právnej služby advokáta: prevzatie a príprava zastúpenia, 13.4.2011 vypracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, za oba vo výške 94,54 eur, 8.7.2011 vypracovanie vyjadrenia k odporu a k vzájomnému návrhu, 26.9.2011 účasť na pojednávaní, 26.10.2011 účasť na pojednávaní, vo výške za jeden úkon 115,11 eur a 16.11.2011 vo výške 35,45 eur. Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý navrhol zmenu rozsudku súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa zamietne a uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi 991,64 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.3.2011 do zaplatenia. Uviedol, že v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka 3.2.2011 uzavrel s navrhovateľom zmluvu o predaji motorového vozidla značky Škoda 2.0 TDI SUPERB SNOW s automatickou šesť stupňovou prevodovkou DSG za 32 708 eur. Tým v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa účastníci zmluvy dohodli, že záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, ktorá skutočnosť vyplýva aj z čl. VII. bod 3 citovanej zmluvy. Uviedol, že v zmysle čl. III. bod 2 zmluvy z 3.2.2011 nejde o storno poplatok v zmysle čl. III. bod 2, ale ide o tzv. nevrátenie zaplateného preddavku vo výške 663,88 eur v zmysle čl. II. bod 3 zmluvy. Namietal, že súd prvého stupňa nerozlišoval medzi tzv. nevrátením zaplateného preddavku vo výške 663,88 eur v zmysle čl. III. bod 2 a čl. II. bod 3 kúpnej zmluvy a storno poplatku vo výške 663,88 eur, ako aj storno poplatkom, ktorý je uvedený na príjmovom doklade z 3.2.2011 vo výške 1 000 eur a 5.2.2011 vo výške 663,88 eur. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, resp. z obchodných zvyklostí nevyplýva, že storno poplatky, ktoré vo svojej podstate majú charakter odstupného, musia byť uvedené na jednej listine. Odporca tvrdil, že navrhovateľ bol uzrozumený o všetkých storno poplatkoch z hľadiska ich výšky s prihliadnutím aj na ich predchádzajúce obchodné prípady v minulosti. Aplikácia ust. § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka je možná len vtedy, ak objektívne existujú pochybnosti o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom v danom prípade nevznikli žiadne právne pochybnosti o obsahu právnych vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, pretože zo zmluvy vyplývalo aké vozidlo si navrhovateľ objednal, cena vozidla, výška zaplatenej zálohy, aké sú storno poplatky pre prípad odstúpenia, alebo neodobrania vozidla a v akej výške sa pohybuje nevrátenie preddavku pre prípad odstúpenia. Z uvedeného, podľa odvolateľa vyplýva, že má nárok voči navrhovateľovi na nevrátenie preddavku vo výške 663,88 eur v zmysle bodu II. ods. 3 zmluvy a bodu III. bod 3, storno poplatku vo výške 663,88 eur za stornovanie objednávky navrhovateľom alebo aj za neprevzatie tovaru v zmysle Zmluvných podmienok strana jedna posledný riadok zmluvy z 3.2.2011, storno poplatku vo výške 1 000 eur za stornovanie objednávky navrhovateľom, alebo aj za neprevzatie tovaru evidovaného na príjmovom doklade z 3.2.2011 a storno poplatku vo výške 663,88 eur za stornovanie objednávky navrhovateľom, alebo aj za neprevzatie tovaru evidovaného na príjmovom doklade z 5.2.2011, nakoľko storno poplatky nemožno vykladať inak ako odstupné. Z uvedeného vyplýva, že má nárok na zaplatenie 2 991,64 eur a po zohľadnení zálohy 2 000 eur, rozdiel 991,64 eur uplatnený v zmysle § 98 O.s.p. vzájomným návrhom. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219 O.s.p. potvrdiť. Poukázal na to, že odporca výklad listinných dôkazov prvý krát uplatnil až vtedy, keď navrhovateľ uplatnil voči nemu svoje nároky návrhom na vydanie platobného rozkazu a na to, že v priebehu konania postupne menil svoje skutkové i právne zdôvodnenia. Svoje údajné nároky označoval termínom „zmluvné pokuty“ neskôr ich nazval „storno poplatkami“ prípadne „nárokom na nevrátenie zaplateného preddavku“, z ktorej skutočnosti vyplýva, že sám odporca má značné problémy s interpretáciou ním popisovaných právnych úkonov, ktoré sú nezrozumiteľné a neurčité. Uviedol, že Zmluva uzavretá z odporcom 3.2.2011 je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že bola uzavretá podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Problematickým sa potom javí byť aj nárok odporcu, ktorý navrhovateľ odporcovi uznal, a to odstupné vo výške 663,88 eur, o ktorú čiastku svoj nárok na vráteniu mu vyplatenej zálohy znížil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 a 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie. Predmetom konania je zaplatenie 1 336,12 eur a zaplatenie 991,64 eur. Zo Zmluvy o predaji motorového vozidla z 3.2.2011, č. 03.02.2011 vyplýva, že odporca v postavení predávajúceho uzavrel s navrhovateľom v postavení kupujúceho zmluvu, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla značky Škoda SUPERB SNOW 2.0 TDI CR za kúpnu cenu s DPH 32 794 eur. Z čl. II. ods. 3 citovanej zmluvy vyplýva dohoda účastníkov, že v prípade, že vozidlo bude dodané v lehote dohodnutej v čl. III. ods. 1 písm. b) Zmluvy, zaplatí kupujúci predávajúcemu preddavok vo výške 663,88 eur spolu s DPH. Podľa čl. III. ods. 2 v prípade, ak kupujúci odstúpi od kúpnej zmluvy v čase od objednávky vozidla do momentu jeho dodania bez toho, aby predávajúci prekročil dĺžku trvania lehoty na dodanie vozidla uvedenú v čl. III. ods. 1 písm. b) Zmluvy, resp. dodatočnú lehotu, ktorú mu kupujúci určí po uplynutí tejto lehoty, zaplatený preddavok uvedený v čl. II. ods. 3 Zmluvy sa kupujúcemu nevracia. Nárok predávajúceho na náhradu škody tým nie je dotknutý. Z príjmového pokladničného dokladu z 3.2.2011 vyplýva, že navrhovateľ odporcovi zaplatil zálohu za ním objednané vozidlo vo výške 1 000 eur, pričom uvedený príjmový pokladničný doklad obsahuje aj vetu, že storno poplatok alebo neprevzatie tovaru znamená poplatok vo výške 1 000 eur, s ktorým zákazník súhlasí a potvrdzuje prevzatie dokladu. Z príjmového pokladničného dokladu z 5.2.2011 vyplýva, že navrhovateľ zaplatil odporcovi záväznú zálohu vo výške 1 000 eur za ním objednané vozidlo a opäť uvedený príjmový pokladničný doklad obsahuje dovetok, že storno poplatok alebo neprevzatie tovaru znamená poplatok vo výške 663,88 eur, s ktorým zákazník súhlasí a potvrdzuje prevzatie dokladu. Z listinného dôkazu adresovaného navrhovateľom odporcovi z 19.3.2011 označeného „storno“ vyplýva, že týmto písomným podaním zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od uzatvorenej písomnej Zmluvy z 3.2.2011 a zároveň ním navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatenie 1 336,12 eur na číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX. Z podacieho lístku vyplýva, že navrhovateľ písomne vyzval odporcu na vrátenie žalovanej sumy podaním, odovzdaným Pošte Trnava na prepravu 31.3.2011, v ktorom vyzval odporcu, aby sumu 1 336,12 eur zaplatil najneskôr do 7.4.2011. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 <., sa spravuje týmto zákonom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Z citovaných ustanovení a obsahu zmluvy vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, ktorá sa uvedeným právnym predpisom aj spravuje. Odporca tvrdil, že jeho protinávrh v zmysle § 98 O.s.p. na zaplatenie rozdielu medzi ním uplatňovaním návrhom na zaplatenie 2 991,64 eur a nárokom uplatňovaným navrhovateľom na zaplatenie 1 336,12 eur, t.j. 991,64 eur je zmluvnou pokutou za odstúpenie od zmluvy, ktorý nárok následne označil odstupným. Zmluvná pokuta je upravená v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, ktorá platí aj pre obchodné vzťahy s odchýlkami vyplývajúcimi z § 300 až § 302 Obchodného zákonníka. Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Obvykle sa ňou sankcionuje porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Pri dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na to, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojím obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka), pretože takéto ustanovenie v zmluve by bolo absolútne neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak by dojednanie o zmluvnej pokute odporovalo zásadám poctivého obchodného styku, právo na jej zaplatenie by nebolo súdne vymožiteľné (§ 265 Obchodného zákonníka). Z čl. III. ods. 2 Zmluvy z 3.2.2011, na základe ktorej si navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu uplatnil, vyplýva, že zaplatený preddavok uvedený v čl. II. ods. 3 Zmluvy je zmluvnou pokutou za odstúpenie od kúpnej zmluvy v čase od objednávky vozidla do momentu jeho dodania bez toho, aby predávajúci prekročil dĺžku trvania lehoty na dodanie vozidla uvedenú v čl. III. ods. 1 písm. b) Zmluvy, resp. dodatočnú lehotu, ktorú mu kupujúci určí po uplynutí tejto lehoty. Z predmetného dojednania teda vyplýva, že touto dohodou bolo za porušenie povinností označené prípadné odstúpenie od zmluvy. Dohodu o zmluvnej pokute, ktorá mala v podstate vzniknúť z dôvodu vzdania sa práva odstúpiť od zmluvy, ktoré by mali vzniknúť práve následkom porušenia zmluvnej povinnosti navrhovateľom, nie je dohodou, ktorá by mala charakter zabezpečovacieho inštitútu zabezpečenia zmluvnej povinnosti. Inštitút odstúpenia od zmluvy je právom účastníka zmluvy v zmysle § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a nie je preto zmluvnou povinnosťou, preto nie je možné z dôvodu tejto dohody dojednať zmluvnú pokutu platne. Z uvedeného preto vyplýva, že akákoľvek sankcia za odstúpenie od zmluvy je sankciou neplatnou a neúčinnou. Odstúpením od zmluvy 19.3.2011 prišlo k zrušeniu uzatvorene kúpnej zmluvy od jej začiatku, ktorým spôsobom správne posúdil následok uvedeného právneho inštitútu súd prvého stupňa. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorým bola Zmluva o predaji osobného motorového vozidla, ktorý odpadol v dôsledku zrušenia zmluvy od jej začiatku. Navrhovateľ odporcovi zaplatil 663,88 eur pri podpise zmluvy titulom preddavku a následne 3.2.2011 a 5.2.2011 mu zaplatil ešte spolu 2 000 eur. Vzhľadom k zrušeniu zmluvy od počiatku vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2 663,88 eur. Keďže si však navrhovateľ uplatnil návrhom len zaplatenie 1 336,12 eur, súd prvého stupňa postupoval správne, ak odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi len navrhovateľom uplatnenú sumu návrhom na začatie konania v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p., nakoľko nejde o prípad, kedy by súd mohol prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Pokiaľ aj odporca tvrdí, že príjmovými pokladničnými dokladmi z 3.2.2011 a 5.2.2011 prišlo k ďalšej dohode o storno poplatku alebo neprevzatí tovaru vo výške 1 000 eur a 663,88 eur, s ktorým zákazník súhlasí a potvrdzuje prevzatie dokladu, uvedený záver odporcu nie je správnym. Odvolací súd vychádzajúc z ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne, pričom písomný právny úkon je v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka platný, ak je podpísaný konajúcou osobu, dospel k záveru, že Zmluva o predaji motorového vozidla z 3.2.2011 nemohla byť uvedenými príjmovými pokladničnými dokladmi z 3.2.2011 a 5.2.2011 zmenenou pre nedostatok písomnej formy, nakoľko ju nepodpísali obe zmluvné strany. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Správne postupoval súd prvého stupňa aj pri prisúdení úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvého stupňa správne ustálil počiatok omeškania dňom nasledujúcim po doručení odstúpenia od zmluvy obsahujúceho aj žiadosť o vrátenie 1 336,12 eur dňom 20.3.2011. Správne určil aj výšku úroku z omeškania, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v rozhodnom čase bola 1 %, t.j. výška úrokov z omeškania je 9 %, v ktorej výške správne prisúdil súd prvého stupňa právo navrhovateľovi na úroky z omeškania. Odvolací súd postupujúc podľa § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti vo výroku vo veci samej a rovnako aj vo výroku o trovách konania, keď súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 649,84 eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 80 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 569,84 eur, pozostávajúcich z týchto právnych úkonov: prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, vypracovanie vyjadrenia k odporu a vzájomnému návrhu a účasť na pojednávaniach v dni: 26.9.2011, 26.10.2011 a 16.11.2011, vo výške za prvé dva uvedené úkony právnej služby 94,53 eur a za zostávajúce 115,11 eur, resp. v prípade posledného vo výške 1/4-iny základnej sadzby tarifnej odmeny spolu s režijným paušálom 8,89 eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 122,52 eur za jeden úkon právnej služby spočívajúci vo vyjadrení navrhovateľa k odvolaniu odporcu z 9.12.2011, v ktorom si súčasne uplatnil navrhovateľ aj náhradu trov konania vo výške 115,11 eur spolu s režijným paušálom v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.