KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trnava15. 10. 2013plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/369/2013 z 15. 10. 2013

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 15. októbra 2013, sp. zn. 24Co/369/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2113214828.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/369/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113214828
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2113214828.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX V.,
proti odporkyni: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX V., o nariadenie predbežného opatrenia, o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č.k. 6C/50/2013-31 zo dňa 22.07.2013,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh na vydanie predbežného opatrenia
zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm.
e), f), § 102 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že nakladaním rozumieme disponovanie vecami alebo právami
prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluvy o nájme, výpožičke, záložné
zmluvy, kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací
prevod práva, atď.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci). Ochrana poskytovaná predbežným
opatrením v zmysle vyššie cit. zákon. ustanovenia teda spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami
kvôli tomu, aby súd mohol poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi,
ale aj proti nakladaniu faktickými úkonmi. Podstatným znakom tohto predbežného opatrenia je teda
zákaz disponovať s určitou vecou alebo určitými právami. V tomto smere je však potrebné rešpektovať
i existenciu čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho
práva iba v nevyhnutnej miere. Za nevyhnutnú mieru sa považuje okolnosť, že odporkyňa bude
obmedzená v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným
nárokom na plnenie záväzku, ktoré sú uvedené v darovacej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi.
Navrhovateľ ničím nepreukázal, že by bolo ohrozené jeho právo bývať u odporkyne, hoci i tento osobný
záväzok zo zmluvy možno vyložiť minimálne dvoma spôsobmi. Čo sa týka samotnej starostlivosti, tak
odporca nepreukázal (čo vzhľadom na jeho vek možno i predpokladať), že potrebuje určitú starostlivosť
a odporkyňa mu ju neposkytuje. Uvádza obdobie 6 týždňov, t.j. veľmi krátke obdobie prihliadnuc k
tomu, že je odporkyňa vlastníčkou nehnuteľnosti takmer deväť rokov. Čo sa týka úveru, tak zakázať
v tomto smere nakladať odporkyni s nehnuteľnosťou by bolo spôsobilé jej vyvolať značnú finančnú
stratu. Je zrejmé, že prístavba rodinného domu nie je skolaudovaná, pritom od vydania stavebného
povolenia uplynulo takmer osem rokov a jednou z možností je, že odporkyňa jej dostavbu chce
zabezpečiť prostredníctvom finančných prostriedkov získaných úverom. Navrhovateľ na jednej strane
uvádza, že odporkyňa koná v rozpore s dobrými mravmi tým, že na zachovanie darovanej nehnuteľnosti
nevynaložila žiadne, ani minimálne prostriedky a na druhej strane v prípade vrátenia daru jej ďalej
umožní bývať v nehnuteľnosti, všetky náklady jej bude platiť a má záujem darovať časť nehnuteľnosti



(prístavbu) ich dcére. Obsah výzvy a návrhu je tak značne rozporuplný. Z okolností, uvádzaných
navrhovateľom nevyplýva nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy. Až predmetom dokazovania vo veci
samej budú skutočnosti uvedené navrhovateľom, preto vyhovením návrhu by súd neprimerane zasiahol
do vlastníckeho práva, ktoré v súčasnosti svedčí odporkyni. Otázka vlastníctva nehnuteľností bude
riešená až v konaní vo veci samej a samotné konanie môže byť informatívne zapísaná na LV
ako poznámka. Súd nemal ani sčasti preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie
predbežného opatrenia, a ktorých charakter by bol natoľko urgentný, že by vzťahy medzi účastníkmi bolo
nevyhnutné upraviť predbežným opatrením. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia nie je dôvodný. O náhrade trov predbežného opatrenia súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. Ako
odvolací dôvod uviedol § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na to, že odporkyňu dňa 21.05.2013 vyzval na vrátenie
daru v zmysle § 630 v spojení s § 3 Obč. zákonníka, návrh na súd podal až po uplynutí lehoty na
vrátenie daru. Odvolateľ poukazuje na dôkazy o správaní odporkyne v hrubom rozpore s cit. ust.
Obč. zákonníka i ustanoveniami darovacej zmluvy, v rozpore s dobrými mravmi, s cieľom vyhnať ho z
darovanej nehnuteľnosti a poškodiť jeho osobu. Odporkyňa nemá záujem o rekonštrukciu a zachovanie
nehnuteľnosti, všetky peniaze míňa len na seba. V prípade priaznivého rozhodnutia vo veci samej by
vznikol nenávratný alebo len ťažko napraviteľný stav, ak by predbežné opatrenie nebolo nariadené.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa písomne vyjadrila, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť. Poukázala na to, že návrh aj odvolanie sú zmätočné, navrhovateľ neosvedčil
dôvodnosť svojho nároku a ani bezprostredne hroziacu ujmu, navrhovateľ uviedol nepravdivé a
neexistujúce skutočnosti. Odporkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti má právo zobrať hypotekárny úver,
či nehnuteľnosť scudziť, najmä po tom, čo do rekonštrukcie a prístavby investovala, no do dnešného
dňa tak neurobila, nakoľko v nehnuteľnosti býva s dcérou a matkou. Nehnuteľnosť je t.č. konaním
navrhovateľa rozdelená na dve časti, navrhovateľ sa uzamkol v prednej časti a zastaval prechod
medzi starou časťou a neskolaudovanou prístavbou, odporkyňa ako vlastníčka nedisponuje kľúčmi od
prednej časti domu, nemá k nej prístup napriek tomu, že tam má kompletne zariadenú domácnosť.
Navrhovateľ odporkyňu očierňuje a rozširuje o nej nezmyselné tvrdenia, napriek jeho amorálnosti
odporkyňa mu nebráni v užívaní nehnuteľnosti, nehnuteľnosť nezaložila a ani ju nechcela predať.
Tvrdenia navrhovateľa nie sú ničím podložené a sú scestné.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie vecne správneho
uznesenia prvostupňového súdu.

Predmetom konania je nariadenie/nenariadenie predbežného opatrenia.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa svojím podaním doručeným na Okresný súd Trnava
dňa 29.05.2013, ktorý bol postúpený Okresnému súdu Senica dňa 27.06.2013 domáhal nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi
sa v katastrálnom území V., okres C., zapísanými na LV č. XXX ako parcely registra „C“ a to parcela
číslo 753 o výmere 335 m2, parcela číslo 754 o výmere 29 m2, parcela číslo 755 o výmere 263 m2,
rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele 753, najmä nehnuteľnosť previesť na iného
alebo ju založiť v prospech iného, alebo ju iným spôsobom zaťažiť alebo zriadiť práva v prospech
iných osôb a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Navrhovateľ podal dňa 07.06.2013



návrh na Okresný súd Trnava vedený pod sp. zn. 26/268/2013 o vrátenie daru. Svoj návrh odôvodnil
tým, že dňa 01.01.2004 uzatvoril na predmet sporu darovaciu zmluvu, ktorou nehnuteľnosti v celosti
daroval odporkyni. Podľa názoru navrhovateľa odporkyňa porušuje ustanovenia § 630 a nasl. OZ,
príslušných ustanovení darovacej zmluvy tým, že hrubo porušuje dobré mravy. Napriek tomu, že jej bola
zaslaná výzva na vrátenie daru, inzeruje na internetových stránkach nehnuteľnosť na predaj, požiadala
o hypotekárny úver bankou, kde ako predmet záložného práva má byť práve darovaná nehnuteľnosť.
Pracovníci banky vykonali ohliadku nehnuteľnosti dňa 28.05.2013 za účelom jej ohodnotenia. Odporca
má obavu, že cieľom navrhovateľky je znemožniť mu užívanie nehnuteľnosti v súlade s povinnosťou
ustanovenou v zmluve a v konečnom dôsledku ohroziť resp. zmariť výkon rozhodnutia v prípade úspechu
v konaní o vrátenie daru.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
mohol byť ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2
návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z
návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 7 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov,
pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods.
9 cit. ust.).

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby nenakladal
s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že
v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre



úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie
bezprostredne hroziacej ujmy.

V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo
predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si navrhovateľ uplatní vo veci samej, t.j. nárok na vrátenie daru podľa §
630 Obč. zákonníka, je očividne vylúčený. Navrhovateľ rozsiahlou argumentáciou podoprel svoj právny
názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba je dôvodná,
bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto
žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v tomto štádiu dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd
je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie
nároku žalobcu uplatňovaného žalobou, je daný.

Podľa odvolacieho súdu však nebol naplnený druhý zo základných predpokladov pre nariadenie
predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k nariadeniu
predbežného opatrenia nedošlo. Súd z odôvodnenia návrhu a z pripojených listinných dôkazov nevyvodil
také nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi, ktoré by odôvodňovalo navrhovateľom požadované obmedzenie vlastníckeho
práva odporkyne - právo nakladať s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve. Súd nemal na základe čoho
považovať za preukázané, že by zo strany odporkyne dochádzalo k akémukoľvek konaniu, ktoré by
smerovalo k scudzeniu či zaťaženiu predmetných nehnuteľností. Podľa vyjadrenia odporkyne predmetné
nehnuteľnosti slúžia na bývanie pre ňu ako aj pre jej maloletú dcéru a matku. Navrhovateľ len tvrdil,
ničím to však nepreukázal, že odporkyňa má úmysel nehnuteľnosti predať či zaťažiť. Pri nariadení
predbežného opatrenia totiž nepostačuje len hypotetická obava, ktorá by vlastne mohla byť prítomná
pri každom spore týkajúcom sa vecného práva k nehnuteľnosti, ale je potrebné preukázať konkrétne
konanie odporcu, z ktorého možno spoľahlivo vyvodiť ohrozenie oprávnených záujmov navrhovateľa.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že novelou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z.
účinnou od 15.10.2008 boli novozavedené ustanovenia § 44a a v nadväznosti naň i ust. § 159a O.s.p.

V zmysle § 44a veta prvá O.s.p. účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra
nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k
nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

V zmysle § 159a O.s.p. výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o
neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností
bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

Citované ustanovenia umožňujú, aby účastník v súdnom konaní o vecné práva k nehnuteľnosti
mohol podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis o začatí predmetného
súdneho konania. Táto poznámka má iba informatívny charakter, nepredstavuje prekážku nadobudnutia
nehnuteľnosti jej prevodom, avšak chráni nadobúdateľov nehnuteľností, aby mali vedomosť o
prebiehajúcom súdnom konaní týkajúcom sa prevádzanej nehnuteľnosti.

Nadväzujúce cit. ust. § 159a O.s.p. potom výrazne zjednodušuje právne postavenie skutočného
vlastníka veci. Navrhovateľovi potom postačuje, aby žaloba smerovala voči osobám, ktoré nadobudli
vecné právo po spornom prevode. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k
nehnuteľnosti o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení
neplatnosti dobrovoľnej dražby, bude potom záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto
nehnuteľnosti v čase, keď v katastri už bola vykonaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní.



Poznámka svojím spôsobom v podstate nahrádza funkciu predbežného opatrenia o zákaze nakladať s
nehnuteľnosťou. Preto, ak je v katastri nehnuteľností táto poznámka zavedená, podstatne sa tým znižuje,
ak nie odstraňuje nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy právam navrhovateľa. Pokiaľ však v katastri
bude po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom spore zapísaná osoba odlišná od účastníka konania,
rozsudok o určení by dopadal aj na takúto osobu a predstavoval by listinu spôsobilú privodiť právny
stav, ktorý tu bol pred zmenou. Bdelý účastník konania po tom, ako podá žalobu (či už o neplatnosť
právneho úkonu, o neplatnosť dražby, alebo o určenie vlastníckeho práva a predmetom je konania je
nehnuteľnosť) v ten istý deň doručí správe katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, na zápis
žalobu opatrenú prezenčnou pečiatkou súdu na zápis informatívnej poznámky podľa § 39 zákona č.
162/1995 Z.z. v spojení s § 44a O.s.p. Takémuto účastníkovi potom už len stačí, aby žaloba smerovala
voči osobám, ktoré nadobudli vecné práva po spornom prevode.

So zreteľom na uvedené v danom prípade nebolo ničím ani len osvedčené tvrdenie navrhovateľa,
že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy budúcemu výkonu rozhodnutia. Keďže jedna z
dvoch základných kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia splnená nebola,
bolo dôvodným, aby bol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietnutý.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu i odvolací súd zhodne s prvostupňovým bol toho názoru,
že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predmetného predbežného
opatrenia. Odvolací súd preto vo výroku vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa s použitím
ustanovenia § 219 ods. 1. O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi.
Keďže si ale odporca náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil,
nebola mu odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2113214828)

  1. 22. 7. 2013Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 6C/50/2013 z 22. 7. 2013
  2. 15. 10. 2013Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/369/2013 z 15. 10. 2013 (toto rozhodnutie)