Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2200899720 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2200899720.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa V. O., nar. X.XX.XXXX, bytom O., F. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom, Malacky, Malé námestie 54021/1A, proti odporcovi AUTO V. A. S., spol. s r. o., so sídlom Sereď, Bratislavská 803/11, IČO: 31 424 376, o náhradu škody 5 668,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 1. decembra 2011, č. k. 6C/136/2000 - 342, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa a uložil mu povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporcovi vo výške 833,56 eur a trovy konania štátu 133 eur. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 652 ods. 1 a 2, § 653 ods. 1 a 2 a § 655 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a tým, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť vzniku škody 31.1.1999 a 6.11.1998 na jeho osobnom motorovom vozidle Volkswagen Golf, evidenčné číslo: W6517-AA a nekvalitnou opravou odporcu vykonanou 7.1.1997 výmenou ozubeného remeňa zdvíhadla, výmenou remenice a skrutky, všetko súčastí skupiny motor plus spojka. Zároveň spornou považoval výšku škody, nakoľko navrhovateľ nepreukázal úhradu opravy predmetného osobného motorového vozidla, ale predložil len kalkuláciu výšky škody. Výsledkami vykonaného dokazovania vo veci považoval preukázaným, že odporca navrhovateľovi na základe ústnej objednávky zo 6.11.1998 vymenil remenicu (028105263 E) a skrutku (N 90577101) na jeho vozidle Volkswagen Golf evidenčné číslo W6517- AA s tým, že náhradné diely boli dodané ako originály a boli nové bez najmenšieho poškodenia. Uvedenú skutočnosť považoval preukázanú z výpovede svedkov - mechanikov, zamestnancov odporcu, ktorý je autorizovaným servisom pracujúcim s originálnymi náhradnými dielmi dodávanými importérom. Oprava 6.11.1998 bola riadne vykonaná, navrhovateľ osobné motorové vozidlo prevzal a používal až do 31.1.1999, kedy pri prevádzke došlo k poruche a poškodeniu motora. Uvedené poškodenie navrhovateľ preukazoval priloženými listinnými dôkazmi, záznamom poisťovne Generali z ohliadky tohto motorového vozidla, ako aj kalkuláciou predpokladaných nákladov na opravu tohto motorového vozidla, ktorá kalkulácia neobsahuje dôsledné posúdenie miery poškodenia jednotlivých dielov, ktorých výmena bola v kalkulácii započítaná a navyše ohliadka bola vykonaná 26.2.1999, takmer mesiac po havárii predmetného vozidla, ktoré bolo v čiastočne rozobratom stave. Zo znaleckého posudku Ing. V. vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo už nemal možnosť preskúmať, a preto sa nevedel vyjadriť k potrebnému skutočnému rozsahu opravy a nevyhnutnej výmeny súčastí, bez preskúmania miery ich poškodenia a tiež ani k otázke, či poškodenie vzniklo v súvislosti s nekvalitne vykonanou opravou odporcom. Z listinných dôkazov mal preukázaným, že technik na území Rakúska pri podaní svojho stanoviska vychádzal z informácií poškodeného a zároveň prehliadol vozidlo, ktoré bolo v rozobratom stave, pričom podľa vyjadrenia znalca je potrebné zachovať postup, aby znalec videl demontáž od samého začiatku, čím by sa zabezpečila samotná objektívnosť posudzovania príčin. Práve z dôvodu, že vozidlo v čase ohliadky bolo v čiastočne rozobratom stave, vznikol rozpor medzi tvrdeniami navrhovateľa o pochybnostiach, že niektoré súčiastky boli skutočne pri oprave vymenené, resp. že vykazovalo známky korózie a poškodenia a medzi tvrdeniami odporcu, že pri oprave boli použité originálne súčiastky. Súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku Ing. V., podľa ktorého časový odstup medzi výmenou remenice a poškodením motora dáva možnosť teoreticky pripustiť, že vplyvom nežiaducej vôle v spojení remenica - kľukový hriadeľ z dôvodu poškodenej drážky na kľukovom hriadeli došlo prevádzkou vozidla najprv k postupnému uvoľňovaniu riadne utiahnutej skrutky, pričom táto závada bola dôvodom návštevy opravovne 6.11.1998. Po tejto oprave po takmer 3-mesačnej prevádzke vozidla došlo podľa záznamu z obhliadky dokonca k ulomeniu skrutky, ktoré skončilo uvoľnením remenice a viedlo k zmene jej polohy - pootočeniu - voči hriadeľu. Znalec uviedol, že nie je možné jednoznačne posúdiť, čo bolo príčinou poruchy na vozidle navrhovateľa, pretože vozidlo už nebolo k dispozícii, preto nebola možnosť expertízneho preskúmania vozidla a tiež uviedol, že príčinou poruchy na vozidle mohlo byť narušenie časovania rozvodu motora uvoľnením remenice na kľukovom hriadeli. Znalec vyslovil názor, že porucha na vozidle mohla vzniknúť v dôsledku nekvalitnej opravy odporcom, avšak súvislosť medzi vykonanou opravou a poruchou po približne troch mesiacoch prevádzky nie je možné preukázať. Je otázkou posúdenia, či objednané výmeny niektorých súčastí navrhovateľom automaticky znamenalo a v sebe obsahovalo aj objednanie ostatných opravárenských úkonov súvisiacich s optimálnym fungovaním opravovanej skupiny. Zároveň zostáva otvorenou aj otázka posúdenia, či naopak odporca mal povinnosť upozorniť navrhovateľa ako zákazníka na nevyhnutnosť rozsiahlejšej opravy pre podozrenie nadmerného opotrebovania i ďalších súčastí, resp. či tak urobil. Znalec tiež poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ odporcovi neštandardne neumožnil závadu posúdiť a prípadne zjednať nápravu. Zohľadnil tiež odborné stanovisko S. Q. pre spoločnosť Generali z 5.3.1999, z ktorej technickej správy vyplýva, že ohliadka vozidla bola vykonaná u firmy Lamberg, vozidlo bolo v čiastočne rozobratom stave. Predmetná škoda na vozidle vznikla zlomením upevňovacej skrutky remenice ozubeného remeňa, pričom dôvodom tejto poruchy bol vadný tlmič vibrácií. Narušením časovania rozvodu, ktoré z uvedeného vyplynulo boli silne poškodené ventily - miskovité zdvíhadlo - piest. S. Q. vychádzal z výpovede navrhovateľa, ktorý uviedol, že 6.11.1998 bola u firmy Auto V. A. S. vymenená remenica kľukového hriadeľa a k tomu patriaca upínacia skrutka. Technik uviedol, že nie je presvedčený o tom , že tieto boli aj skutočne vymenené. Ozubená remenica vykazuje silné opotrebenie, na skrutke je viditeľná silná hlboká korózia. V čase opravy už bol tlmič kmitača a kľukový hriadeľ vadný. Technik tiež uviedol, že skrutka na ozubený remeň hnacieho kolesa bola iba utiahnutá (podľa poistenca). Zo záveru vyplýva, že podľa technika nebola vykonaná riadna oprava a zistená pôvodná príčina. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nekvalitnou opravou a postup navrhovateľa vyhodnotil neštandardným v rozpore s § 655 Občianskeho zákonníka. Výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania za šesť úkonov právnej služby : prevzatie a príprava právneho zastúpenia 8.1.2001, písomné vyjadrenie k návrhu 8.1.2001, písomné vyjadrenie na výzvu súdu 25.9.2001, písomné vyjadrenie k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa 5.6.2002, písomné vyjadrenie k úprave petitu navrhovateľa 19.3.2003 a účasť na pojednávaniach 15.5.2001, 22.6.2001, 22.1.2002, 8.9.2003 a 19.1.2004 s tým, že za jeden úkon právnej služby je výška odmeny 2 400 Sk a 100 Sk režijný paušál, t. j. 2 500 Sk x 6 = 15 000 Sk podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a za 4 úkony právnej služby x 2 528 Sk = 10 112 Sk. Trovy právneho zastúpenia prisúdil spolu 25 112 Sk v prepočítaní 833,56 eur. Výrok o trovách konania štátu odôvodnil tým, že navrhovateľ nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania a odmena znalcovi vo výške 4 000 Sk bola vyplatená zo štátnych prostriedkov v prepočítaní 133 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Namietal skutkové a tiež právne závery súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ „nepreukázal“ dôkazné bremeno v konaní a nepreukázal protiprávne konanie odporcu pri spomínanej oprave, nakoľko znalec v Rakúsku mal predmetné motorové vozidlo v reálnej dispozícii, mal možnosť ho obhliadnuť a dokonca ho aj diagnostikoval, pričom jasne uvedenou diagnózou bolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že príčinou vzniku škody na vozidle bola uvoľnená skrutka remenice ozubeného remeňa. Uviedol, že aj znalec Ing. V., ktorý nemal reálne k dispozícii motorové vozidlo uviedol, že časový odstup medzi výmenou remenice a poškodením motora dáva teoreticky možnosť pripustiť, že vplyvom nežiaducej vôle v spojení remenica - kľukový hriadeľ, z dôvodu poškodenej drážky na kľukovom hriadeli, došlo prevádzkou vozidla najprv k postupnému uvoľňovaniu skrutky. Táto závada bola dôvodom návštevy opravovne 6.11.1998, pričom porucha na vozidle mohla vzniknúť v dôsledku nekvalitnej opravy u odporcu, pričom práve z dôvodov, že nedisponoval predmetným vozidlom, nemohol jednoznačne potvrdiť skutočnosti zistené v Rakúsku, kde vozidlo k dispozícii mali a prehliadli. Z uvedeného preto vyvodil, že znalec pripúšťa riešenie, ktoré znalec majúci k dispozícii predmetné vozidlo potvrdil. Poukázal na odborné zistenie S. Q., ktorý jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností uviedol, že predmetná škoda na vozidle vznikla zlomením upevňovacej skrutky remenice ozubeného remeňa dôsledkom čoho došlo k narušeniu časovania rozvodu, čo bolo zapríčinené silným poškodením ventilov - miskovitého zdvíhadla - piestu. Uvedený technik tiež uviedol, že nie je presvedčený o tom, že remenica kľukového hriadeľa a k tomu patriaca upínacia skrutka, boli aj skutočne vymenené, nakoľko ozubená remenica vykazuje silné opotrebenie, pričom dokonca na skrutke je viditeľná silná hlboká korózia. Vzhľadom na uvedené uviedol, že skrutka, ktorá mala byť predmetom opravy, bola iba utiahnutá. Aj svedkovia B. a J. pripustili možnosť, že ak by matica nebola dobre upevnená, auto by sa pokazilo, rozdiel bol len v počte prejdených kilometrov. Odvolateľ namietal, že počas 11 rokov súdneho sporu súd prvého stupňa pokiaľ mal pochybnosti o skutkových zisteniach, mohol vykonať aj iné úkony, prečo tak neurobil, nie je zrejmé. Namietal záver súdu prvého stupňa o neštandardnom postupe navrhovateľa pri oprave v rozpore s ust. § 655 Občianskeho zákonníka, ktorý nepovažoval dôvodným, nakoľko navrhovateľ žil, pracoval a pôsobil v tom čase na území Rakúska. Aj predmetné vozidlo malo poznávaciu značku Rakúska, pričom v prípade, že sa vozidlo stalo nepojazdným na území Rakúska, niet dôvodu, prečo by navrhovateľ mal znášať zvýšené náklady na opravu za dovoz na územie Slovenskej republiky, práve naopak volil najlacnejšiu alternatívu. Namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa vzhľadom k tomu, že je v postavení spotrebiteľa, preto súd prvého stupňa mal aplikovať na daný právny stav zákon na ochranu spotrebiteľa a nie ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce odstránenie vád zhotoviteľom, pretože predmetom žaloby nebolo uplatnenie práva na bezplatné odstránenie vád, ale náhrada spôsobenej škody. Odporca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie. Predmetom konania je náhrada škody vo výške 5 668,49 eur. Navrhovateľ vo svojom návrhu, doručenom súdu 25.10.2000, si uplatnil právo na zaplatenie 78 000 ATS z dôvodu náhrady škody, ku ktorej došlo po oprave poruchy na vozidle navrhovateľa odporcom, pričom tvrdil, že v opravovni v Rakúsku bolo konštatované, že porucha vznikla v dôsledku nekvalitnej opravy vykonanej u odporcu, ktorá bola vyčíslená znaleckým posudkom v uplatnenej výške. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že skutočne 6.11.1998 vymenil na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa remenicu a skrutku, ktoré náhradné diely boli dodané importérom ako originály a boli nové bez najmenšieho poškodenia. Po oprave navrhovateľ auto prevzal. Oprava na vozidle 6.11.1998 bola riadne vykonaná a tvrdenie navrhovateľa o nekvalitnej oprave považoval len vykonštruovaným, založeným na úsudku navrhovateľa. Namietal, že v návrhu chýba popis rozsahu škôd, jasný popis príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu a vznikom škody. Dňa 9.9.2011 doručil navrhovateľ zmenu návrhu tak, že si uplatnil náhradu škody vo výške 5 668,49 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 25.10.2000 do zaplatenie. Uznesením na č. l. 334 z 11.11.2011 súd zastavil konanie o zaplatenie účelne vynaložených nákladov na dopravu žalobcu vo výške 1 351,72 eur a 43,61 eur mesačne od 31.8.2001 do uvedenia vozidla do pôvodného stavu a pripustil zmenu petitu návrhu z 2.10.2000 tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 5 668,49 eur so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 25.10.2000 do zaplatenia. Z príjemky - výdajky - prevodky č. 0030 (č. l. 6) vyplýva, že odporca vykonal navrhovateľovi opravu na jeho osobnom motorovom vozidle Volkswagen Golf, poznávacej značky W6517-AA s tým, že mu vymenil ozubený remeň a zdvíhadlo, spolu za 4 606 Sk dňa 7.1.1997. Z dodacieho listu č. 1998/01/05928 (č. l. 7) vyplýva, že odporca navrhovateľovi vymenil remenicu 028-105263E a skrutku N-90577101 dňa 6.11.1998 v celkovej výške 1 992 Sk. Z listinného dôkazu Generali, a. s., Zemské riaditeľstvo Viedeň, z 15.3.1999, označenom Oznámenie o škode na motorovom vozidle, poistka : 198-900853 vyplýva dátum vzniku škody 31.1.1999 poistencovi - navrhovateľovi. Z listinného dôkazu vystaveného S. Q., technická služba, s99/207 vyplýva, že ohliadku vozidla vykonal u firmy Lamberg, vozidlo bolo v čiastočne rozobratom stave. Predmetná škoda na motore vznikla zlomením upevňovacej skrutky remenice ozubeného remeňa (tlmič vibrácii - remenica), pričom dôvodom tejto poruchy bol vadný tlmič vibrácií (poškodená drážka kľukového hriadeľa). Narušením časovania rozvodu, ktoré z uvedeného vyplynulo, boli silne poškodené ventily - miskovité zdvíhadlo - piest. V uvedenom listinnom dôkaze tiež vyjadril S. Q., že nie je presvedčený o tom, že remenica kľukového hriadeľa a k tomu patriaca upínacia skrutka, ktoré uviedol vo výpovedi poistenec - navrhovateľ boli 6.11.1998 skutočne vymenené, pretože ozubená remenica vykazuje silné opotrebenie a na skrutke je viditeľná silná (hlboká) korózia. V čase opravy už bol tlmič kmitania a kľukový hriadeľ vadný. Technik sa domnieval, že skrutka na ozubený remeň hnacieho kolesa bola iba utiahnutá (podľa poistenca diagnózy dielne uvoľnená skrutka, remenice ozubeného remeňa). K otázke zavinenia sa vyjadril vtom zmysle, že či nahradené alebo nenahradené nebola vykonaná nijaká riadna oprava a nebola zistená pôvodná príčina. Z listinného dôkazu vystaveného S. Q., Generali, škoda č. s99/2007, dátum škody 1.2.1999, vystavenom 10.3.1999 vyplýva posudok po zhrnutí predpokladaných nákladov obnovenia osobného motorového vozidla navrhovateľa vo výške 70 636 ATS. Zo znaleckého posudku č. 02/2004, podaného 29.3.2004 Ing. B. V. vyplýva záver, že príčinou poruchy na vozidle mohlo byť narušenie časovania rozvodu motora uvoľnením remenice na kľukovom hriadeli, pričom znaleckým posudzovaním nie je možné z poskytnutých podkladov bez možnosti expertízneho preskúmania, vyjadriť jednoznačnú odpoveď k otázke, čo bolo príčinou poruchy na vozidle navrhovateľa. K otázke, či porucha mohla vzniknúť v dôsledku nekvalitnej opravy vykonanej odporcom, znalec uviedol, že porucha na vozidle mohla vzniknúť v dôsledku nekvalitnej opravy u odporcu, avšak súvislosť medzi vykonanou opravou a poruchou po približne troch mesiacoch prevádzky po oprave nebola preukázaná. Na otázku o výške skutočných nákladov potrebných na odstránenie tejto poruchy na vozidle navrhovateľa znalec uviedol, že z podkladov pre spracovanie posudku nebolo možné určiť skutočnú výšku škody, vynaloženie nevyhnutných nákladov na opravu poškodenia a z toho vyplývajúcu výšku škody navrhovateľ nepreukázal s tým, že je možné vysloviť záver, že prípadná výška škody je rovná vynaloženým nevyhnutným nákladom na opravu poškodenia a oprava nemá vplyv na zmenu hodnoty vozidla po oprave. Z výpovede znalca na pojednávaní 21.4.2005 vyplýva, že technickú príčinu samotnej poruchy na vozidle nie je možné zistiť bez predbežného preskúmania pôvodných chybných súčiastok. Aj pri rešpektovaní zistenia technika poisťovne na základe popisu vymenených dielov sa nevedel vyjadriť, ktoré diely bolo potrebné vymeniť, a preto je zásadne dôležitý posledný záver, že výška škody sa rovná vynaloženým nákladom na opravu. Jednoznačne uviedol, že sa nevie vyjadriť bez prehliadky vozidla, ktoré súčiastky bolo potrebné nahradiť novými, pretože to závisí od daného momentu, kedy došlo k poškodeniu vozidla. Pri vypracovaní posudku rešpektoval zistenia z doloženého posudku, teda vychádzal z toho, že zistenia sú pravdivé. Z protokolu spísaného na Okresnom súde D?bling z 15.12.2009 vyplýva výpoveď svedka S. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorý uvádza, že dostal posudok slovenského znalca, na základe ktorého vykonal v poisťovni rešerš a konštatoval, že spis pochádzajúci z roku 1999 už bol vybavený a zničený. Na základe mien a značiek uvedených v posudku slovenského kolegu vykonal ďalší rešerš a narazil na posudok jeho kolegu z roku 2002, ktorý bol vyhotovený na základe žiadosti servisnej dielne v 20- tom obvode. Jeho kolega zrejme odišiel do servisnej dielne a pozrel si rozobraté vozidlo, zrejme bolo mu oznámené, že začiatok dodávky paliva vstrekovacieho čerpadla už nie je možné nastaviť a predpokladalo sa, že príčinou bolo opotrebovanie ozubeného remeňa na kľukovom hriadeli. Pre svedka to je celé nepochopiteľné lebo vykonal prehliadku zrejme toho istého poškodenia už tri roky predtým. Posudok slovenského znalca v podstate takmer zodpovedá tomu, čo konštatoval jeho kolega v roku 2002. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. V citovanom ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických osôb a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (napr. § 769 až 771), alebo o prípady osobitnej zodpovednosti, ktoré sú upravené osobitnými zákonmi (napr. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je : protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Občiansky zákonník pojem zavinenie nevymedzuje. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t. j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t. j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách : na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t. j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa súdu prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal protiprávne konanie odporcu, ktorým mu mala byť spôsobená škoda na jeho osobnom motorovom vozidle, s ktorým záverom sa stotožňuje aj odvolací súd. Uvedený záver vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania, ktorými v zmysle § 127 ods. 1 O. s. p. boli zodpovedané skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Znalec uviedol, že technickú príčinu samotnej poruchy na vozidle nie je možné zistiť bez predbežného preskúmania pôvodných chybných súčiastok. Vzhľadom k tomu, že nemal k dispozícii poškodené osobné motorové vozidlo navrhovateľa, ktorý ho, podľa jeho vyjadrenia, odpredal, nemal možnosť vyjadriť sa bezprostredne k rozsahu a spôsobu vzniku škody. Z uvedeného možno konštatovať, že sám navrhovateľ sa svojim konaním pripravil o možnosť dokázať vznik, spôsob a rozsah ním tvrdenej škody na jeho osobnom motorovom vozidle. Uvedené vyplýva aj z konštatovania znalca, ktorý uviedol, že príčinou poruchy na vozidle mohlo byť narušenie časovania rozvodu motora uvoľnením remenice na kľukovom hriadeli, pričom bez možnosti expertízneho preskúmania nie je možné jednoznačne zodpovedať otázku, čo bolo príčinou poruchy na vozidle navrhovateľa. K otázke, či porucha mohla vzniknúť v dôsledku nekvalitnej opravy vykonanej odporcom, znalec uviedol, že porucha na vozidle mohla vzniknúť v dôsledku nekvalitnej opravy u odporcu (ale i z iného dôvodu). K tomu však odvolací súd uvádza, že musel vziať do úvahy časové rozpätie od opravy vozidla navrhovateľa, vykonanej odporcom, po vznik škody na vozidle navrhovateľa, pretože od prvej zo skutočností po druhú uplynuli tri mesiace, preto s istotou nie je možné konštatovať, že oprava vykonaná odporcom bola bezprostrednou príčinou škody. Napokon aj obhliadka odborníka v Rakúsku sa uskutočnila takmer po mesiaci od navrhovateľom tvrdeného vzniku škody, a navyše vozidlo navrhovateľa bolo aj v čase tejto obhliadky v čiastočne rozobratom stave, preto ani uvedený odborník nemohol posúdiť vznik, spôsob a rozsah škody na vozidle navrhovateľa. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal základné predpoklady kladného rozhodnutia o škode, ktorým je vznik škody (spôsob a rozsah), protiprávne konanie odporcu (nekvalitnou opravou) a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody navrhovateľovi. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh na náhradu škody, rozhodol správne. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s otázkou výšky náhrady škody, pokiaľ by bola danou. Na otázku o výške skutočných nákladov potrebných na odstránenie poruchy na vozidle navrhovateľa znalec uviedol, že z podkladov pre spracovanie posudku nebolo možné určiť skutočnú výšku škody, vynaloženie nevyhnutných nákladov na opravu poškodenia a z toho vyplývajúcu výšku škody. Ani technickú príčinu samotnej poruchy na vozidle nie je možné zistiť bez predbežného preskúmania pôvodných chybných súčiastok. Aj pri rešpektovaní zistenia technika poisťovne na základe popisu vymenených dielov znalec sa nevedel vyjadriť, ktoré diely bolo potrebné vymeniť. Jednoznačne uviedol, že sa nevie vyjadriť bez prehliadky vozidla, ktoré súčiastky bolo potrebné nahradiť novými, pretože to závisí od daného momentu, kedy došlo k poškodeniu vozidla. Pri vypracovaní posudku rešpektoval zistenia z doloženého posudku, napriek tomu uviedol, že výšku škody nie je možné stanoviť. K odvolacej námietke navrhovateľa o tom, že súd prvého stupňa mal vykonať aj ďalšie dokazovanie, pokiaľ nemal preukázanú škodu na jeho vozidle, odvolací súd uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V ustanovení § 120 ods. 4 O. s. p. je vyjadrená koncentračná zásada v dokazovaní, v zmysle ktorej účastníci v sporovom konaní sú povinní uviesť všetky skutočnosti a predložiť všetky dôkazy alebo ich označiť, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, o ktorých skutočnostiach je povinný účastníkov poučiť súd. Keďže súd prvého stupňa účastníkov na pojednávaní 19.1.2004 (č. l. 117) poučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a ktorí uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú a neprednášajú, nebolo povinnosťou súd prvého stupňa vykonať aj ďalšie, než v konaní vykonané dokazovanie. Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti vo výroku vo veci samej a aj vo výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 152 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.